Duleba: Niektorí politici nie sú lídrami, nasledujú svojho voliča

Predseda NR SR Andrej Danko (SNS) na pôde Zahraničného výboru NR SR vysvetľuje svoj prejav v ruskej Štátnej dume. Vedľa neho bývalý šéf výboru, exposlanec František Šebej (Most-Híd). [TASR / Martin Baumann]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Štvrťstoročie zahraničnej a európskej politiky Slovenska

Najväčší problém slovenskej zahraničnej politiky je to, že jej základné smerovanie nie je ukotvené v hlavách politických lídrov, tvrdí analytik SFPA Alexander Duleba.

Momentálne najdôležitejšou úlohou slovenskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky je jej strategická úroveň, hovorí štátny tajomník Ministerstva obrany SR Róbert Ondrejcsák.

Povedal to na XVIII. ročníku Hodnotiacej konferencie zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky za rok 2017.

Upevňovanie pozície Slovenska v západnom svete je podľa neho opäť aktuálna požiadavka.

Vybrať si hodnotovú stranu

„Je to doba, kedy sa každý musíme postaviť na civilizačnú a hodnotovú stranu a musíme to komunikovať.“ Takáto komunikácia nemôže podľa Ondrejcsáka znamenať propagandu ale predovšetkým dialóg.

Generálny riaditeľ sekcie európskych záležitostí na Ministerstve zahraničných a európskych vecí SR (MZVaEZ) Alexander Micovčin súhlasí, že aj v európskej politike je najvyššou prioritou byť súčasťou čo najsilnejšej integrácie a „pokračovať v ďalšom ukotvovaní“.

„Chceme sa podieľať na debate o budúcnosti EÚ a chceme byť pri stole, kde sa rozhoduje,“ dopĺňa.

„MZVaEZ má v tom jasno, ale problém je v tom, že máme politických lídrov, ktorí v tom jasno nemajú,“ reaguje Alexander Duleba, riaditeľ Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA).

Štvrťstoročie zahraničnej a európskej politiky Slovenska

ŠPECIÁL/ Počas jubilejného „osmičkového” roka oslavuje svoje 25. výročie aj slovenská diplomacia a samostatná zahraničná politika.

Spoločná deklarácia sa neplní

Priority, o ktorých tu hovoríme – EÚ a NATO – že je to náš priestor a musíme tomu všetci pomáhať a rozvíjať, nie sú ukotvené v hlavách našich politických lídrov, tvrdí Duleba.

Pripomína spoločné vyhlásenie troch najvyšších ústavných činiteľov z októbra 2017, v ktorom sa prezident, premiér aj predseda NR SR prihlásili k proeurópskej a proatlantickej orientácii ako strategickému záujmu Slovenskej republiky.

Súčasťou deklarácie je aj prísľub „dbať o jasnú a zodpovednú komunikáciu proeurópskej a proatlantickej orientácie SR a spoločne prijatých rozhodnutí v rámci EÚ a NATO. A to navonok v zahraničí, aj dovnútra voči občanom Slovenska“.

Tí, čo vedú a tí, čo nasledujú

Podľa Dulebu ale minimálne jeden z nich nerobí to, na čom sa dohodli. Ilustráciou je ak v ten istý deň Andrej Kiska v Európskom parlamente povie, že Rusko je hrozba a predseda NR SR v ruskej Štátnej dume a hovorí, že sme Slovania.

Politici, ktorí takto nejednoznačne komunikujú to podľa neho robia preto, lebo „nie sú lídrami, ale nasledujú svojho voliča a hovoria mu čo chce počuť“.

„Toto považujme za najväčší problém našej zahraničnej politiky.“

Tento problém sa ukázal aj pri nových strategických dokumentoch (Obranná stratégia SR a Bezpečnostná stratégia SR), o ktorých hovorilo aj Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016 – 2020 ktoré sa zadrhli v parlamente. Strategické dokumenty zatiaľ neprešli Národnou radou

Nové dokumenty pomenovávajú zmenené bezpečnostné prostredie a s tým súvisiace základné zahraničnopolitické ukotvenie.

Pomenovávajú aj zmenu v správaní sa Ruskej federácie a škodlivú strategickú propagandu, vrátane dezinformačných aktivít, na ktoré je treba reagovať. Ondrejscák vysvetľuje, že strategické dokumenty sú kľúčové smerom dovnútra aj smerom k  spojencom. Navyše sa od nich odvíjajú vykonávacie dokumenty a opiera sa o ne aj pôsobenie slovenských vojakov v zahraniční, napríklad v Pobaltí, či Iraku.

Vláda dokumenty schválila v októbri 2017 a podľa štátneho tajomníka rezortu obrany sú teda platné a nahradili dokumenty z roku 2005.

Sám dúfa, že prídu aj do parlamentu s tým, že je to rozhodnutie NR SR resp. politických strán.

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák na konferencii avizoval ambíciu dostať Bezpečnostnú stratégiu, pre ktorú je jeho rezort garantom, do Národnej rady.

Úrad vlády SR stále na svojej stránke uvádza ako „základné dokumenty riešiace bezpečnosť Slovenskej republiky“ texty z roku 2005.

Chýba širší konsenzus

„Na Slovensku sme mali krásnu tradíciu, že strategické dokumenty boli prijaté v Národnej rade. Ja by som sa neuspokojil s právnym vysvetlením, že vláda ich prijala a sú platné, ale aby boli prijaté, že čo najširším konsenzom v Národnej rade.“

Alexander Duleba vníma problém v tom, ako boli dokumenty vyprodukované.

„Nespochybňujem kvalifikáciu expertov na ministerstve zahraničia a na obrane, lenže ak hľadáme širší politický a spoločenský konsenzus, tak tie dokumenty sa nemôžu robiť kabinetne.“

Ako hovorí, mali by byť prediskutované vo verejnosti a ak nie, potom je dôležité, aby aspoň vo finálnej fáze boli prijaté aj v Národnej rade.

Európske strategické ciele

V európskej politike Duleba hodnotí ako falošnú dilemu vyberať si medzi tzv. „jadrom EÚ“ a Vyšehradskou štvorkou.

Slovenskou prioritou musí podľa neho byť držať pohromade región v EÚ.

„Z regiónu neunikneme. Polovica nášho zahraničného obchodu je s krajinami, s ktorými susedíme. Závisí od nich naša bezpečnosť a minimálne polovica našej prosperity.“ Druhá polovica je obchod s Nemeckom, Rakúskom ši Veľkou Britániou.

Aj preto hodnotí Alexander Duleba rozhodnutie Slovenska nepodporiť Veľkú Britániu v kauze Skripaľ ako strategickú chybu.

 

Hodnotiacu konferenciu zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky za rok 2017 zorganizovalo 11. apríla 2018 Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Partnerom konferencie je Nadácia Hansa Seidla, mediálnym partneriom EURACTIV Slovensko, Mega&Loman.