Estónsky boj proti ruským agentom: Najmenšia krajina Východného krídla NATO odsúdila najviac špiónov

Ilustračný obrázok. [Twitter/@LinkeviciusL]

Krajina s 1,3 miliónmi obyvateľov odsúdila za uplynulú dekádu viac ruských špiónov, ako ktorýkoľvek iný štát Severoatlantickej aliancie alebo Európskej únie. Experti tvrdia, že je to vďaka politickej reflexii závažnosti hrozieb a verejného záujmu.

Aktivity ruských špionážnych služieb v Európe si v ostatných rokoch vyslúžili veľa pozornosti: od vraždy ruského disidenta Alexandra Litvinenka v Londýne v roku 2006, cez snahu o odstránenie bývalého agenta ruskej vojenskej spravodajskej služby Sergeja Skripaľa v anglickom Salisbury začiatkom roka 2018, až po hybridné aktivity a vmiešavanie sa do volieb.

Hoci obdobným činom v Pobaltí sa nevenovala taká mediálna pozornosť, za posledných desať rokov v Estónsku pre spoluprácu s ruskými spravodajskými službami odsúdili už 20 osôb. Trestaní boli najmä za vlastizradu, činnosti namierené proti nezávislosti a suverenite krajiny a antagonistické vzťahy voči Estónskej republike.

Hoci je Estónsko štvrtou najmenšou krajinou v Aliancii a absolútne najmenšou v jej Východnom krídle, podarilo sa je odsúdiť najviac ruských agentov zo všetkých krajín NATO a EÚ.

Prežíva NATO klinickú smrť? Čo na to východné krídlo?

Nedávne slová francúzskeho prezidenta o mozgovej smrti Aliancie rozrušili pred blížiacim sa summitom najmä krajiny na východnej hranici NATO. S Macronovým názorom sa stotožnilo spolu s Ruskom len Maďarsko.

Nová štúdia Medzinárodného centra pre obranu a bezpečnosť (ICDS) so sídlom v estónskom Talline, podrobne monitoruje verejne prístupné zdroje o estónskom boji proti ruskej špionáži. Išlo pri nej predovšetkým o zhromažďovanie informácií o Estónsku, respektíve o ich mediáciu pre ruské tajné služby.

Autori, medzi nimi aj estónska generálna prokurátorka Lavly Perling, ale pridávajú aj odporúčania, ako čeliť špecifickým výzvam procesov. Rovnako pripomínajú, že hoci je Estónsko hraničným štátom Severoatlantickej aliancie, „zdá sa byť nemožné, aby bola krajina po Ukrajine najväčšou prioritou pre ruské tajné služby“, komentujú malé počty odsúdených v iných krajinách. Čo teda robia Estónci inak?

Profily odsúdených

Až 19 mužov a jedna žena (ktorá pracovala pre svojho manžela, rovnako odsúdeného špióna, ako kuriérka) boli od roku 2009 odsúdení na tresty odňatia slobody od jedného roka a ôsmich mesiacov, po 16 rokov (v priemere na šesť rokov a dva mesiace).

Polovica odsúdených mala iba estónske občianstvo, štyria boli Rusi, štyria mali dvojité rusko-estónske občianstvo.

Zaujímavé boli aj finančné náhrady, ktoré si estónsky systém od odsúdených špiónov „vyžiadal“. Zhabaný príjem z trestnej činnosti predstavoval takmer 350 tisíc eur. Rezort obrany a Estónska tajná služba si od dvoch odsúdených vysúdili ďalších vyše 1,3 milióna eur.

Revízia kontroly zbraňových systémov: Stoltenberg predstavil plány Severoatlantickej aliancie

Kontrola zbraní je podľa generálneho tajomníka NATO v súčasnosti ohrozená nielen pre aktivity Ruska, ale aj pre nové krajiny, ktoré majú k dispozícii zatiaľ neregulované zbraňové systémy. Spojenci chcú teraz popohnať medzinárodnú komunitu k zmenám zastaraných regulačných mechanizmov.

Dve osoby poskytovali špionážne služby ruskej zahraničnej spravodajskej službe (SVR), päť osôb pracovalo pre ruskú vojenskú spravodajskú službu (GRU) a ďalší jedenásti pre Federálnu spravodajskú službu (FSB) Ruskej federácie.

Nábor podľa think tanku robili ruskí tajní najmä medzi pašerákmi cigariet, čo bola najčastejšia „afiliácia“ medzi odsúdenými. Len jeden z odsúdených mal ako zamestnanec ministerstva obrany prístup k utajovaným informáciám Estónska, NATO a EÚ. Informácie mal vynášať vyše desať rokov. Ďalší dvaja boli príslušníkmi Estónskej tajnej služby a ďalší (do odsúdenia stále aktívnym) príslušníkom Generálneho štábu estónskych obranných síl.

Najprísnejší, až šestnásťročný trest dostal za vlastizradu v roku 2012 Aleksei Dressen. Ako príslušník bezpečnostnej polície mal niekoľkokrát problémy so zákonom a bol disciplinárne trestaný. Napriek tomu viedol v policajných štruktúrach v deväťdesiatych rokoch niekoľko oddelení. Jeho, už spomínaná manželka Victoria, dostala v paralelnom procese šesťročný trest odňatia slobody s päťročnou podmienkou.

Tri roky po Dressenovom odsúdení už žil Estónec v Rusku. Stal sa totiž súčasťou výmeny väzňov medzi Moskvou a Tallinom. Estónci za neho dostali operatívca Estona Kohvera. Toho tajné služby uniesli priamo z územia Estónska a v Rusku odsúdili za špionáž, nelegálnu držbu zbraní a nelegálny prechod hranicami na 15-ročné väzenie.

Východné krídlo NATO: Koľko stojí obrana deviatich hraničných krajín?

Deväť krajín, ktoré tvoria východnú hranicu NATO, za ostatných päť rokov navýšili výdavky na obranu v priemere o 61 percent. Len dve z nich už dosiahli dvojpercentnú úroveň HDP na obranu, ktorú Aliancia od svojich členov vyžaduje.

Čo robia Estónci inak?

Vzhľadom na to, že ruských špiónov Tallin nielenže konkrétne pomenoval, ale aj právoplatne odsúdil, experti tvrdia, že zákonodarcovia v krajine zapojili do boja proti zahraničným tajným službám iné stratégie, ako ich európski alebo alianční kolegovia.

ICDS tvrdí, že estónska verejnosť, ale aj politici v krajine, si v prvom rade uvedomujú „závažnosť problému a hrozbu, ktorú (špionážne aktivity, pozn. red.) predstavujú pre národnú bezpečnosť“. Okrem spoločenského tlaku a z neho vyplývajúcej politickej vôle ide aj o skúsenosť orgánov činných v trestnom konaní. Tie sa však budujú rokmi, pripomínajú experti.

Estónski prokurátori sa spočiatku snažili nájsť vhodnú rovnováhu medzi potrebou chrániť informácie o svete spravodajských služieb a zásadou verejnej povahy súdnych konaní v krajine. Výzvou bolo aj získavanie dôkazov, ktoré okrem vyšetrovania trestných prípadov zahŕňali aj spravodajstvo bezpečnostných zložiek. Práve tieto utajované informácie sú pripustené v estónskom trestnom konaní len vo výnimočných prípadoch. Napriek tomu ich generálni prokurátori k dokazovaniu v priebehu rokov pripúšťali. Rovnako bolo v mene verejného záujmu a dôležitosti procesov rozhodnuté o ich medializácii.

Pre nové druhy trestnej činnosti – najmä v prípade cudzincov – inovovalo Estónsko aj svoju legislatívu a novelizovalo trestný zákonník.

Zároveň platí, že vďaka vysokému počtu účinne odsúdených agentov v Estónsku slúži dvadsiatka prípadov ako odstrašujúci príklad pre tých, ktorí by spoluprácu s ruskými informačnými službami bagatelizovali a tlačili do úzadia.