Eurodróny, eurokoptéry a eurodelostrelectvo: Európska obranná spolupráca sa rozrástla o ďalších 17 projektov

Ilustračný obŕazok. Talianský minister obrany navštívil operáciu ITS Cavour. [Flickr/CSDP EEAS]

Počet konkrétnych projektov, ktoré v oblasti obrany spoločne pripravujú alebo vyvíjajú krajiny Európskej únie, sa rozrástol na 34. Štáty chystajú napríklad európske pozemné raketové systémy,  eurodróny, či spravodajskú školu EÚ.

Po tom, ako v marci ministri obrany schválili v rámci iniciatívy takzvanej Stálej štruktúrovanej spolupráce v oblasti obrany (PESCO) prvých 17 vojenských projektov, pribudlo začiatkom tohto týždňa (19. novembra) 17 ďalších.

25 štátov Európskej únie, ktoré na PESCO participujú, tak potvrdilo, že za necelý rok jeho existencie vzali európsku spoluprácu v obrannom sektore vážne. Medzi nové druhy spolupráce sa zaradili projekty z oblasti odbornej prípravy, rozvoja spôsobilostí a operačnej pripravenosti na pevnine, na mori aj vo vzduchu, či kybernetickej bezpečnosti.

Slovenský obranný projekt pre PESCO prepája vojakov, výskum a vývoj, hovorí jeden z jeho autorov

Hoci sa do slovenského projektu Euroartillery zapojilo oficiálne zatiaľ len Taliansko, podľa jedného z jeho autorov, plukovníka VLADIMÍRA KAVICKÉHO, sa oň zaujíma ďalších 13 krajín. Rozsiahly projekty má financovať Európska únia prostredníctvom Stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO).

„V rámci takzvanej druhej vlny projektov PESCO, ktorá bola schválená, sa Slovenská republika zapojí do ďalších troch projektov,“ oznámil po stretnutí ministrov aj minister obrany Slovenskej republiky Peter Gajdoš (SNS).

Slovenská republika v súčasnosti vedie jeden z projektov, zúčastňuje sa však aj na ďalších piatich, a to v pozícii riadneho člena alebo ako pozorovateľská krajina s možnosťou budúceho pristúpenia.

Najväčšieho počtu projektov, až 21, sa aktívne či pasívne budú zúčastňovať Francúzi a Taliani.

Eurodróny, eurokoptéry a europlatformy pre vzducholode

Projekty, ktoré navrhli jednotlivé štáty, prešli selekciou sekretariátu PESCO, teda Európskou obrannou agentúrou, zástupcami Európskej služby pre zahraničnú činnosť a vojenského štábu EÚ.

Najnovšie z nich, ktoré sekretariát a ministri schválili, počítajú napríklad s vývojom európskych pozemných raketových systémov, diaľkovo riadenými lietadlovými systémami, nazvané eurodróny, či modernizovaním systémov v helikoptérach TIGER, známych ako eurokoptéry. Pribudnúť by mali európske rádionavigačné systémy, využívajúce satelity Galileo (EURAS), či štruktúry na zdieľanie vojenských základní v Európe aj mimo nej.

Taliani a Francúzi napríklad plánujú vyvíjať aj inovatívnu európsku platformu pre vzducholode. Novodobým Zeppelinom sa doposiaľ venovali najmä Američania a spoločnosť Lockheed Martin už predstavili aj ich prvé modely. Na dlhodobé pozorovacie misie si Spojené štáty plánujú zaobstarať ich celé flotily a zaostáť nechce ani Únia.

Slovensko v druhej fáze projektov zaujal predbežne iba jeden z nich. Zapojiť sa plánuje do budovania Stredísk EÚ pre testovanie a hodnotenie – projektu, ktorý vedú Francúzi a Švédi. V ďalších dvoch projektoch – pod vedením Rakúska a Česka – sa stalo Slovensko pozorovateľom a v budúcnosti zváži priame zapojenie.

Prioritou slovenského ministerstva ostáva projekt EuroArtillery (Európske delostrelectvo) z prvej fázy projektov PESCO. Vďaka európskej podpore chce rezort obrany s partnermi – oficiálne zatiaľ iba z Talianska – vyvinúť mobilnú delostreleckú platformu s ďalekým dostrelom, vrátane spoločného systému riadenia paľby.

Okrem toho sa Slovensko zaujíma aj o projekty vývoja ľahkých obrnených vozidiel (v spolupráci s Talianskom a Gréckom), vytvorenia Európskeho lekárskeho veliteľstva (v spolupráci s ďalšími ôsmimi krajinami), siete logistických centier v Európe a projektu zameraného na zjednodušenie vojenskej prepravy.

Armádny Schengen? Únia zjednodušuje pravidlá presunu vojenskej techniky a personálu

Slovensko má kvôli svojej polohe v tejto oblasti rozsiahle skúsenosti, a preto zvýšenú pozornosť vojenskému transportu víta.

Európsky protekcionizmus v obrane?

Najmä Spojené štáty americké, ale aj ďalšie neeurópske krajiny zaujíma, či a akým spôsobom sa do európskych obranných projektov môžu zapojiť. Kritika najmä od členov NATO, ktorí nie sú súčasťou EÚ, sa zameriavala práve na európsky protekcionizmus nových aktivít.

„Hoci účasť štátov mimo EÚ v projektoch PESCO je pomerne citlivou témou s množstvom otvorených otázok, verím, že sa nám podarí nájsť všeobecne prijateľný kompromis, pretože realizácia projektov Stálej štruktúrovanej spolupráce je jednou z príležitostí, ako posilniť obranné spôsobilosti zúčastnených štátov,“ komentoval záležitosť Peter Gajdoš.

Ministri obrany schválili prvé záväzné predpisy a projekty pre PESCO

Podľa očakávaní schválili 17 vojenských projektov a odobrili prvé dva právne záväzné dokumenty pre 25 krajín, ktoré sa do obranného jadra zapojili.

Ministri krajín participujúcich v PESCO by chceli konkrétne zapojenie tretích krajín doriešiť čo najskôr. Podľa návrhu by najprv o prizvanie tretieho štátu mal požiadať jeden zo zúčastnených štátov EÚ v konkrétnom projekte. Ak Rada prizvanie schváli, uzavrú sa „administratívne dojednania s dotknutým tretím štátom“ tak, aby „rešpektovali postupy a rozhodovaciu autonómnosť Únie,“ píše sa v premisách rozhodnutia Rady o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce.

Ministri obrany chcú, aby sa toto rozhodnutie schválilo a uviedlo do praxe do konca roka.