Eurokomisia navrhuje odpustiť DPH, ak krajiny nakúpia európsku obrannú techniku

Predstavenie francúzsko-nemecko-španielskej stíhačky novej generácie (NGF) v lete 2019. [EPA-EFE/Benoit Tessier]

Európska suverenita v obrane sa môže členským krajinám budovať o čosi ľahšie. Podľa nového návrhu pre obrannú politiku uvažuje blok o odpustení DPH pri nákupe obranného vybavenia, ktoré spoločne vyrobia členské štáty. Cieľom je podporiť európske projekty v oblasti vyzbrojovania.

Podľa Európskej obrannej agentúry (EDA) minuli členské štáty EÚ v roku 2020 na zbrojenie 37 miliárd eur, z čoho len 4,1 miliardy eur išlo na projekty, na ktorých spoločne pracovali dva alebo viac členských štátov bloku. Európska únia preto hľadá spôsoby, ako dodatočne stimulovať spoločné projekty vyzbrojovania.

Včera (15. februára) preto v rámci agendy posilňovania európskej suverenity v obrane predstavila eurokomisia očakávaný „Obranný balík“.

„Musíme sa zamerať na znižovanie strategických závislostí, podporu inovácií obranného ekosystému, ale aj spoločného obstarávania obranných spôsobilostí,“ povedal pri predstavovaní nových plánov komisár pre vnútorný trh, Thierry Breton.

Ambíciou je podľa európskej exekutívy „vytvorenie nových riešení financovania a preskúmanie bonusových mechanizmov Európskeho obranného fondu (EDF)“. Cieľom má byť „podpora (…) spoločného obstarávania vybavenia, údržby a operácií popri spoločnom vývoji príslušných obranných technológií“.

Iba Slovensko nemá medzi miliónovými projektami na rozvoj európskeho obranného priemyslu svoj vlastný

V programoch na výskum a vývoj v obrannom priemysle, pre ktoré eurokomisia vyčlenila takmer 1,5 miliardy eur, zatiaľ Slovensko neuspelo. Rezort obrany verí, že lepšia komunikácia medzi ním a obranným priemyslom tento stav zmení.

Komisia chce mať finálnu podobu odpustenia DPH už začiatkom budúceho roka. Dovtedy plánuje zabezpečiť, aby bol návrh v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

S tým by však nemala mať problém. Idea totiž pripomína praktiky, ktoré pri predaji vlastných technológií a zbraní do zahraničia, využívajú Spojené štáty, najväčší svetový výrobca v tomto sektore. Predaj armádnej techniky do zahraničia tam nepodlieha ani dani z pridanej hodnoty, ani colným poplatkom v prijímajúcej krajine. Podobné nariadenie platí pre agentúru NATO pre obstarávanie.

Oslobodenie od DPH by podľa expertov Európskej komisie zabezpečilo spravodlivú hospodársku súťaž medzi európskym a americkým obranným priemyslom. Okrem toho by sa mohlo stať aj stimulom na to, aby sa európske vojenské projekty stali realitou a krajiny ich aj nakupovali.

Členské štáty sú stále zodpovedné za vydávanie vývozných licencií na vojenský materiál, no Komisia ich teraz vyzýva, aby prácu zefektívnili. Štáty by mali „zbližovať svoje postupy pri kontrole vývozu zbraní“, a to najmä v takých obranných spôsobilostiach, ktoré rozvíjajú spoločne, v rámcu EÚ.

Do európskych obranných projektov budú môcť v roku 2026 vstúpiť aj tretie krajiny, vrátane Američanov a Britov

Zapojenie tretích krajín do PESCO projektov bola priorita aj pre slovenskú vládu. Hoci podmienky pre prístup mimoeurópskych krajín budú náročné, Únia formulovala ďalšie obmedzenia, ktoré môžu diskvalifikovať Čínu, Turecko aj Izrael.

Minulý rok Európska komisia spustila Európsky obranný fond v hodnote osem miliárd eur. Ide o nový nástroj, určený na spolufinancovanie projektov európskeho obranného výskumu a vývoja. Z dostupnej sumy je 2,7 miliardy eur vyčlenených na výskum, zatiaľ čo zvyšných 5,3 miliardy eur ide na vývoj prototypov, ktoré majú spolufinancovať členské štáty.

Podľa zmlúv EÚ je obstarávanie výzbroje zo spoločného rozpočtu EÚ zakázané.

Obranné návrhy exekutívy EÚ, ktoré zahŕňajú aj rozvoj spoločných európskych spôsobilostí vo vesmíre a kybernetickom priestore, budú ešte vyžadovať schválenie členskými štátmi EÚ a Európskym parlamentom.

Kontext Strategického kompasu

Ambície spoločnej európskej obrany v posledných rokoch nabrali na obrátkach. Všetky štáty EÚ (okrem dvoch) sa prihlásili k prelomovej Stálej štruktúrovanej spolupráci EÚ (PESCO). Táto iniciatíva pomáha pri financovaní, rozvoji a nasadzovaní európskych ozbrojených síl. V súčasnosti podporuje až 60 spoločných projektov, medzi nimi aj jeden vedený Slovenskom.

Únia chce tiež zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu, a to aj voči dominantným americkým konkurentom.

Dve tretiny projektov PESCO v obrannej spolupráci Únie sa nepohlo z iniciačnej fázy

Po troch kolách a schválení 47 konkrétnych projektov by mala byť obranná spolupráca európskych krajín v plnom prúde. V prípade vývoja nových riešení pre obranu EÚ je však opak pravdou.

„Obranný balík“ Európskej komisie prvýkrát oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen vo svojom prejave o stave Únie vlani v septembri. Jeho včerajšie predstavenie prichádza v čase, kedy členské krajiny EÚ dokončujú prípravy prvého spoločného strategického dokumentu v oblasti obrany, známeho ako Strategický kompas. Ten by mal finálnu podobu nadobudnúť koncom marca.

Dokument obsahuje celý rad nových nástrojov a investičných mechanizmov, vrátane návrhu na zriadenie obranného inovačného centra v rámci Európskej obrannej agentúry do roku 2022, či jednotiek rýchleho nasadenia v kapacite päť tisíc vojakov.

Medzitým, 10. a 11. marca, zorganizuje Francúzsko, ktoré v súčasnosti predsedá Rade EÚ, aj prvý európsky obranný summit. Práve ten by mal podľa eurokomisie „ponúknuť príležitosť na diskusiu o (nových) iniciatívach v oblasti obrany“.