Európska komisia predstavila Zákon na podporu výroby munície. Do obranného priemyslu chce prostredníctvom neho naliať pol miliardy z európskych fondov. Dočasný a núdzový program by mohol dokonca dať Únii nástroj na to, aby zbrojovkám nariadila prioritne vybavovať európske objednávky.
Európska komisia dnes (3. mája) predstavila svoj plán na zvýšenie kapacít európskeho obranného priemyslu vo výrobe munície pre Ukrajinu. Tej sľúbila dodávať milión kusov nábojov ročne. Zároveň sa snaží suseda, ktorého stále ničí ruská vojna, vyzbrojiť, no doplniť aj vlastné zásoby.
Prostredníctvom Zákona na podporu výroby munície (Act in Support of Ammunition Production, ASAP) chce eurokomisia podnietiť investície európskeho obranného priemyslu do zvyšovania svojej výrobnej kapacity, či už ide o komponenty, stroje, alebo personál.
Plán je „bezprecedentný“ a „jeho cieľom je priamo peniazmi EÚ podporiť naštartovanie nášho obranného priemyslu pre Ukrajinu a pre našu vlastnú bezpečnosť,“ povedal Thierry Breton, komisár pre vnútorný trh a obranný priemysel. Podľa neho dnes európsky priemysel „nemá takú veľkosť, aby uspokojil bezpečnostné potreby Ukrajiny a našich členských štátov, no má na to potenciál,“ dodal Breton.
Eurokomisár verí, že blok bude schopný zvýšiť kapacity tak, aby v priebehu 12 mesiacov dodal Ukrajine sľúbených milión kusov delostreleckých nábojov. Podľa odhadov členských štátov totiž Ukrajina mesačne vystrelí približne 60 až 210-tisíc delostreleckých granátov, zatiaľ čo Rusi až desaťkrát viac, približne 600-tisíc až 1,8 milióna.
Návrh európskej legislatívy je takzvanou treťou líniou trojkoľajového plánu, ktorý EÚ navrhla v marci. Prvá časť plánu zahŕňa vyčlenenie jednej miliardy eur zo zdieľaného financovania, ktorá by členským štátom preplatila náklady za vlastnú muníciu odovzdanú Ukrajine. Paralelne v druhej časti blok využije ďalšiu miliardu na zabezpečenie úplne nových 155-milimetrových nábojov, ktoré sa stanú súčasťou masívneho spoločného obstarávania.
Spolufinancovanie z európskeho rozpočtu
Bretonov jednoročný investičný plán, teda tretia línia v pláne, navrhuje využiť 500 miliónov eur z rozpočtu EÚ na financovanie navyšovania kapacít pre výrobu munície v bloku. Plán by prešiel zrýchleným schvaľovacím procesom, ktorý by mohol europarlament a členské štáty schváliť už v júli.
Pol miliardový rozpočet by spolufinancoval maximálne 60 percent nákladov vo vybraných projektoch, pričom zvyšok by museli zainvestovať členské štáty alebo samotné spoločnosti. Až 40 percent spolufinancovania by Únia garantovala a ďalších 20 percent by sa vyplácalo ako bonus: desať percent, ak projekt vytvorí nové spolupráce a partnerstvá, a ďalších desať, ak prispeje k tomu, aby firma prehodnotila svoju produkciu so zreteľom na celoeurópsky dopyt.
Peniaze by eurokomisia mala konkrétne z dvoch zdrojov, a to z Európskeho obranného fondu (EDF), ktorý sa použije na financovanie výskumu a vývoja (presnejšie 260 miliónov eur), a zvyšok z fondu EDIRPA, takzvaného Spoločného stimulačného fondu EÚ pre obstarávanie (240 miliónov).
Cieľom plánu ASAP je tiež motivovať členské štáty, aby využívali aj ďalšie existujúce fondy EÚ na investovanie do obranného odvetvia vrátane kohéznych fondov a európskych fondov obnovy a odolnosti (RFF). Financovanie by sa tak nasmerovalo do výstavby tovární a výrobných liniek, čo by v konečnom dôsledku posilnilo európsku priemyselnú základňu, vytvorilo nové pracovné miesta a popohnalo ekonomiku, zdôrazňuje Komisia.
Ďalšia finančná podpora by mala pochádzať z dotácií, ktoré by kompenzovali vyššie úrokové sadzby a zjednodušovali pôžičky pre obranný priemysel. Banky totiž tradične tomuto odvetviu nastavujú náročnejšie podmienky a pri financovaní činností súvisiacich s obranou sú vo všeobecnosti opatrné. Nepomohla ani nová európska „taxonómia“, ktorá obranné aktivity identifikovala ako „sociálne škodlivé“.
Európska investičná banka (EIB) by však na základe plánu ASAP nemala mať v tejto fáze širšie zapojenie.
Investície by podľa návrhu nemuseli smerovať len do strojov, výrobných liniek či podpory zamestnanosti, ale aj pre dodávateľov. Tí by mali podporiť produkciu v ďalších oblastiach, od výroby pušného prachu po repasovanie starej munície, ktorú už členské štáty na skladoch majú.
Vzhľadom na to, ako rýchlo by sa celý plán mal realizovať, Európska komisia napokon neobmedzila kritériá oprávnenosti pre dodávateľské reťazce, čo znamená, že budú môcť pochádzať aj z tretích krajín. Pre krátkosť času pribudnú zo strany Komisie aj charakteristiky pre regulačné výnimky.
Prechod na vojnové hospodárenie v Európskej únii ale naznačuje aj časť návrhu, podľa ktorého sa stanú európske objednávky munície vo výrobe prioritou. Inými slovami, v prípade, že by spoločnosť nebola ochotná preorientovať svoju výrobu munície, Európska komisia by jej to mohla nariadiť.
Závody by ale dostali výnimky, napríklad na 24-hodinovú prevádzku sedem dní v týždni. Zjednodušili by sa aj pravidlá obstarávania a členské štáty by nemuseli prechádzať osobitnými procedúrami v prípade, ak by sa chceli pridať k existujúcej rámcovej zmluve. Rýchlejšie a ľahšie by mal fungovať aj transfer náhradných dielov.
Dočasný a núdzový program by mal podľa návrhu trvať jeden rok, teda do polovice júna 2025. Mal by byť ale vystavaný tak, aby bolo v prípade potreby možné opätovne ho v budúcnosti spustiť.
Obranné turné
Kým eurokomisia je presvedčená, že vysoko nastavené ciele splní, diplomati na strane členských krajín sú skeptickejší. Obavy má aj samotný priemysel, ktorý je síce v centre mohutných diskusií o podpore a financovaní, no požiadavky a objednávky zo strán vlád nemá zmluvne zaistené. Aj preto sa sektor zdráha uvoľniť cestu veľkým investíciám.
Aby obavy zmiernil a zistil skutočný stav, eurokomisár Breton v rámci svojho „obranného turné“ navštívil už 11 členských krajín, konkrétne Bulharsko, Francúzsko, Českú republiku, Slovensko, Poľsko, Rumunsko, Taliansko, Švédsko, Slovinsko, Chorvátsko a Grécko. Práve tieto krajiny totiž indikovali, že by vo svojich zbrojárskych závodoch mali potenciál na zvýšenie kapacít.
Na Slovensku eurokomisár hovoril o možnostiach zdvoj- až strojnásobiť produkciu. Poverený minister obrany Jaroslav Naď (Demokrati) dokonca uvádzal, že v závodoch v Dubnici nad Váhom a v Novákoch by sa výroba mohla navýšiť až päťnásobne.
Breton sa v najbližších dňoch ešte chystá navštíviť Nemecko a Španielsko.