Európa sa pripravuje na drony. Do roku 2035 ich majú lietať milióny

Ilustračná fotografia. [EPA-EFE/Sem van der Wal]

Komisia pokračuje v nastavovaní pravidiel pre masívne využívanie dronov v nasledujúcich pätnástich rokoch. O ich vojenskom uplatnení sa zmieňuje minimálne, napriek tomu, že bezpečnostní experti prízvukujú nutnosť debaty o pravidlách pre technológie dvojakého využitia.

Podľa výhľadu európskeho projektu SESAR (Single European Sky Air Traffic Management Research), ktorý je plánom na kompletnú modernizáciu európskeho vzdušného priestoru a riadenia letovej prevádzky, by sa v roku 2035 nad hlavami obyvateľov malo pohybovať približne pol milióna komerčných a niekoľko miliónov súkromných dronov.

SESAR zmieňuje nasadenie dronov na zbieranie vojenských informácií, ale zdôrazňuje predovšetkým ich civilné využitie. Komisia vidí hlavný význam dronov pri transformácii nákladnej dopravy, ale aj v zdravotníctve, poľnohospodárstve a v práci polície či hasičov.

Rozvinutý trh s dronmi predpokladá, že ich budú vo vzduchu státisíce naraz. To bude vyžadovať revolúciu v riadení leteckej dopravy a dôraz na jej digitalizáciu a automatizáciu.

Okrem technologických a legislatívnych výziev musí Komisia prekonať nedôveru ľudí a ich obavy z narušenia súkromia či, v prípade vojenských dronov, obavy z porušovania ľudských práv.

Eurodróny, eurokoptéry a eurodelostrelectvo: Európska obranná spolupráca sa rozrástla o ďalších 17 projektov

Počet konkrétnych projektov, ktoré v oblasti obrany spoločne pripravujú alebo vyvíjajú krajiny Európskej únie, sa rozrástol na 34. Štáty chystajú napríklad európske pozemné raketové systémy, eurodróny, či spravodajskú školu EÚ.

U – priestor

V apríli tohto roka prijala eurokomisia legislatívny balík troch nariadení, ktoré spoločne vytvárajú podmienky, nevyhnutné pre bezpečnú prevádzku dronov aj lietadiel s posádkou v časti vzdušného priestoru známeho ako U – priestor.

Prostredníctvom U – priestoru (U znamená urban – mestský,  ale aj unified – spoločný), chce Komisia prostredníctvom U-priestoru vytvoriť a harmonizovať podmienky, potrebné na to, aby lietadlá s posádkou aj bez nej mohli spolu bezpečne fungovať. Tento priestor tiež spojí riadenie doteraz oddelených letových priestorov pre konvenčné lietadlá a bezpilotné drony, aby sa predišlo kolíziám medzi dronmi a inými lietadlami. Rovnako by mal zmierniť riziká prevádzky dronov nad obývanými oblasťami.

Nové predpisy zavádzajú služby a povinnosti pre prevádzkovateľov dronov, ktoré im umožňujú vykonávať zložitejšie operácie ako sú lety na dlhšie vzdialenosti, najmä v preplnenom nízkom vzdušnom priestore (pod 120 m) a bez priameho vizuálneho dohľadu operátora (Beyond Visual Line of Sight – BVLOS).

Členské štáty už v tomto smere podnikajú vlastné kroky. Napríklad Španielsko povoľuje BVLOS pre drony s hmotnosťou do dvoch kilogramov. Francúzsko umožňuje prevádzku dronov s váhou až 25 kg na vzdialenosť jedného kilometra od diaľkového pilota. Švajčiarsko zas vyžaduje pre drony bez vizuálnej kontroly úplné posúdenie rizík jednotlivých letov.

Povoľovanie letov a komunikácia s dronmi by v budúcnosti mala byť plne automatizovaná, keďže pri predpokladanom masívnom počte dronov vo vzduchu už individuálne posudzovanie letov nebude možné.

Drony nad slovensko-ukrajinskou hranicnou. EÚ znepokojuje nový trend v nelegálnom obchode s cigaretami

Neznačkové cigarety (tzv. illicit whites) predstavujú špecifický problém na čiernom trhu s tabakovými výrobkami pre regulátorov aj pre agentúry ako je Europol.

„Drony sú jasnou súčasťou budúcnosti dopravy a logistiky. Nejde len o nový, nákladný a doručovací servis, ale obrovský potenciál majú aj inovatívne aplikácie pre prepravu osôb,” povedala pri uvedení legislatívy  eurokomisárka pre dopravu Adina Vălean.

U-priestor je súčasťou „Stratégie udržateľnej a inteligentnej mobility“, ktorú Komisia predstavila v decembri 2020. Tá naznačuje, ako môže európsky dopravný systém dosiahnuť zelenú a digitálnu transformáciu a stať sa odolnejší voči budúcim krízam. Keďže sú drony jasnou súčasťou budúcej dopravnej situácie, prijaté nariadenia pokrývajú úlohy a zodpovednosti organizácií, zapojených v U – priestore, uvádza Komisia.

Vojenské využitie: revolúcia aj výzvy

Aj keď európska exekutíva zdôrazňuje civilné využitie dronov, vo veľkom tiež investuje do výskumu a vývoja dronov určených na obranu.

Ich vývoj sa považuje za zásadný pre budúce vojenské operácie, ale aj pre strategickú suverenitu Únie, či ako budúci exportný produkt. Používanie bezpilotných lietadiel však vzbudzuje vážne právne, etické a humanitárne otázky.

Brífing o civilnom a vojenskom využití dronov, vypracovaný pre europarlament považuje za hlavný prínos dronov to, že operátorom poskytujú presné a včasné informácie, čím potenciálne znižujú riziká pre pilotov a vojenský personál na zemi.

Môžu byť užitočné pri pátracích a záchranných operáciách, ako aj pre vojenské spravodajstvo.  Európska únia síce nemá v súčasnosti právo regulovať výrobu a technické špecifikácie ozbrojených dronov v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, ale prostredníctvom rozhodnutia Rady EÚ by mohla ovplyvniť a usmerňovať rozvoj politík členských štátov v tejto oblasti.

Aj keď je Európska únia stále ďaleko od vytvorenia spoločnej armády, veľké pokroky robí v nastavovaní bezpečnostných a obranných politik. V pomerne krátkom čase zriadila nové nástroje, ktoré súvisia s integráciou, financovaním a koordináciou vojenského výskumu, vývoja a operácií.

Borrell: Chaos v Afganistane potvrdzuje, že je čas na európsku armádu

Šéf európskej diplomacie plánuje navrhnúť vytvorenie expedičných síl EÚ. Až 50 tisíc vojakov by malo plniť úlohy v operáciách mimo Európy. Situácia v Afganistane by sa totiž v budúcnosti mohla opakovať v Iraku aj západnej Afrike, hovorí Josep Borrell.

Napriek tomu, že Európska únia má jasný zámer využívať drony v ozbrojených silách, podľa štúdie holandskej organizácie Pax for peace chýba diskusia o tom, ako ich používanie riadiť. To vytvára nejasnosti v oblasti transparentnosti ich vojenského využívania, aj otázke zodpovednosti za prípadné operácie, tvrdí štúdia.

Civilný výskum na obranné účely?

Aj keď Európska únia financovala do roku 2016 civilný výskum v spolupráci so zbrojárskymi firmami, priame financovanie vývoja armádnych dronov z európskeho rozpočtu začalo až po tomto termíne.

Komisia v júni 2014 v rámci siedmeho rámcového programu Horizon 2020 navrhla, aby Únia financovala vojenský výskum ako „prípravu“ na výskum obranných technológií. Drony boli spomenuté v časti o technológiách, ktoré majú slúžiť dvojakému – civilno-bezpečnostnému účelu.

Aby Komisia dokázala definovať rozsah a princípy takéhoto výskumu, zriadila neformálnu skupinu osobností, kde figurovali vplyvní súčasní a bývalí politici, ako aj riaditelia firiem z oblasti zbrojárstva. Táto skupina nebola registrovaná ako oficiálna expertná skupina, a preto sa neobjavuje v registri, ktorý podobné poradné zoskupenia mapuje. Napriek tomu ako hlavný bod v záverečnej správe svojej činnosti navrhla zriadenie Európskeho obranného fondu.

Ambiciózny Európsky obranný fond (European Defence Fund – EDF), ktorý vznikol v roku 2020, je označovaný ako zásadný faktor strategickej autonómie a konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu. Z európskeho rozpočtu  na roky 2021 až 2027 pôjde do fondu viac ako 13 miliárd eur. Tie majú smerovať do rozvoja „najmodernejších a v plnom rozsahu interoperabilných technológií a zariadení v oblastiach, ako je šifrovaný softvér a technológia dronov.“

Únia rozbieha prvý špecializovaný program pre vojenský výskum

EÚ v obrane pokračuje v zaisťovaní svojej sebestačnosti, no kým Američania na vývoj a výskum v obrane minú v priemere 75 miliárd ročne, Únia na ne v novom fonde vyčlenila osem miliárd na sedem rokov.

Ďalších 8,9 miliardy eur by malo smerovať do vývoja a získavania technológií a vybavenia, aby sa „preklenula medzera medzi výskumom a výrobou“.

Európsky obranný fond má čoraz pevnejšie miesto aj spoločnej európskej obrannej politike. Ešte vo februári minulého roka uzavrela Komisia dohodu s europarlamentom a Radou EÚ o tom, že obranný fond bude súčasťou Spoločnej zahraničnej a obrannej politiky. Aj táto dohoda označila drony za jednu z kľúčových oblastí.

Európske krajiny rovnako postupne predstavujú svoje plány v oblasti letectva. Francúzsko, Nemecko a Španielsko napríklad vyvíjajú systém budúcich bojových lietadiel, ktoré budú využívať roje dronov, takže tímy budú zložené z lietadiel s posádkou aj bez nej.

Chýba etický a právny rámec pre ozbrojené drony

Európske mimovládne organizácie už v minulosti kritizovali fakt, že z civilného výskumu  dronových technológií má prospech aj zbrojný priemysel. Podobne kritické sú aj voči zapájaniu európskych štátov do programov Spojených štátov, ktoré bezpilotné drony využívajú na cielené útoky voči nebezpečným osobám.

Podľa správy Pax for Peace sú na útoky podozrivých z terorizmu a ozbrojené skupiny v odľahlých oblastiach najviac využívané drony s dlhým doletom v stredných výškach (Medium-Altitude Long-Endurance, MALE). Bez pilotov na palube môžu ozbrojené drony operovať na rozsiahlych územiach bez rizika pre vojenský personál. Stali sa preto populárne v rámci širšieho trendu minimalizácie rizika a nákladov vo vojenských operáciách.

Štáty, ktoré používajú tieto ozbrojené drony, sa často pokúšajú tajiť informácie o podrobnostiach cielených útokov pred verejnosťou, tvrdia mimovládky. Chýbajú informácie o útokoch, ako napríklad, kto je ich cieľom a prečo a jasné nie sú ani legislatívne pravidlá a politiky, ktoré by podobné akcie dovoľovali, či kto za ne nesie zodpovednosť. Napriek tomu však medzinárodné organizácie pre ľudské práva a novinári, ktorí vykonávajú nezávislý výskum, hlásia vyšší počet civilných obetí, než tieto krajiny pripúšťajú.