Europarlament opäť odsúdil porušovanie práv v Turecku. Prečo to má stále zmysel?

Inštalovanie tureckých zástav na osvetlenia vedúce k turecko-sýrskemu hraničnému priechodu. [TASR/AP]

Poslanci Európskeho parlamentu na dnešnej schôdzi opäť odsúdili porušovanie ľudských práv v Turecku, v ktorom od roku 2016 platí výnimočný stav.

Ešte 20. júla 2016, päť dní po tom, ako v krajine prebehol pokus o štátny prevrat, pri ktorom zahynulo viac ako 240 osôb, vyhlásil turecký parlament v krajine výnimočný stav. Ten platí dodnes a poslanci ho 18. januára tohto roku predĺžili o ďalšie tri mesiace, teda už po šiesty krát.

Vyhlásený výnimočný stav však už nepredstavuje mimoriadne časové obdobie, ale skôr spôsob vlády. Počas neho získava štátny aparát možnosť obmedziť základné práva a slobody akýmkoľvek osobám, nachádzajúcim sa na území krajiny, podľa vlastného uváženia. Oficiálnymi dôvodmi napríklad vstupu do súkromného bytu bez súdneho rozhodnutia, zadržanie či prehľadávania bez náležitých povolení je potom „bezpečnostné riziko“.

Na jeho základe bolo v krajine za necelých 17 mesiacov zadržaných 130 tisíc osôb. Vyše 60 tisíc osôb bolo po zadržaní aj uväznených. Kvôli menším či väčším podozreniam z prepojenia na strojcov prevratu, za ktorých Ankara označuje prívržencov hnutia Fetullaha Gülena, či iných teroristických skupín, prišlo o prácu viac ako 100 tisíc osôb.

Európsky parlament vyhlásenie výnimočného stavu v Turecku po dnešnom (8. februára) hlasovaní žiada okamžite zrušiť.

Rok po pokuse o prevrat v Turecku: 56 tisíc zadržaných

Turci si v sobotu pripomínali výročie pokusu o prevrat. Stav pohotovosti, v ktorom je od vtedy celá krajina, má pokračovať.

Boj s veternými mlynmi

Jedným z najzávažnejších problémov dlhotrvajúceho výnimočného stavu, na ktorý upozorňuje aj Európsky parlament, je pozastavenie platnosti Európskeho dohovoru o ľudských právach.

V Turecku nikdy nebolo jednoduchšie označiť osobu za teroristu a čakať, že sa pre ňu dostavia následky. V krajine táto skutočnosť spôsobuje frustráciu a odmeranosť tých, ktorí sa akokoľvek proti tomuto nastaveniu snažili bojovať.

Rozpočet EÚ pre rok 2018: Menej peňazí pre Turecko a rozvojovú pomoc

Najväčšia časť peňazí pôjde na rast a tvorbu pracovných miest, strategické investície a konvergenciu. Slovenské ministerstvo financií vníma dohodu členských štátov a Európskeho parlamentu pozitívne.

„Drahý Osman, drahý Ahemt, drahý Selahattin, (Turecko) potrebuje statočných ľudí, ktorí zastávali ľudské práva a udržiavali rešpekt k právnemu štátu tak, ako ste to robili vy. Ale presne preto, že ste to robili, ste teraz vo väzenskej cele za mrežami. Aj keď nemôžete túto rozpravu sledovať, dúfam, že vaši právnici a rodina vás budú informovať, že sme na vás nezabudli,“ začala svoju správu o ľudských právach v Turecku počas včerajšej rozpravy v europarlamente jej predkladateľka Kati Piriová.

V úvode rozpravy svoje slová adresovala trom zadržiavaným mužom: filantropovi Osmanovi Kavalovi, novinárovi Ahmetovi Şıkovi a lídrovi druhej najväčšej opozičnej strany a predstaviteľovi kurdskej Ľudovej demokratickej strany (HDP) Selehattinovi Demirtaşovi.

Piriová: Riskujeme stratu dôvery tureckého obyvateľstva

Kati Piriová, dlhoročná reportérka Európskeho parlamentu vo vzťahoch Únie a Turecka je presvedčená, že Únia nemôže neustále odvracať od týchto skutočností oči. Holandská europoslankyňa je na čele skupiny poslancov, ktorí neprestávajú s formálnym, ale aj neformálnym tlakom na Ankaru.

Podľa nej sa musí Európska únia „jasne a zreteľne“ vyjadrovať o tom, že s porušovaním ľudských práv nesúhlasí. „Nie je to len preto, že ide o hodnoty, ktoré sú základným kameňom Únie a Turecko ako kandidát by sa k nim malo pripojiť. Ide aj o to, že ak sa v týchto temných časoch nepostaráme o ich práva, riskujeme stratu dôveryhodnosti a podporu väčšiny tureckej spoločnosti,“ dodáva.

Europoslankyňa: Našim tichom posilňujeme autoritárstvo v Turecku

EÚ nemala tú istú perspektívu pre Turecko, ako mala pre Balkán. Práve preto sa prístupový proces nikdy nestal nástrojom reforiem, hovorí KATI PIRIOVÁ.

Európsky parlament vo svojej najnovšej výzve pre tureckú vládu spomína aj ďalších. Menovite upozorňuje na prípady zadržiavaného nemecko-tureckého novinára Deniza Yücela, ľavicového ekonóma a novinára Mehmeta Altana, spolu-predsedníčky strany HDP Figen Yüksekdağovej, zakladateľa Amnesty International v Turecku Tanera Kılıça a mnohých ďalších.

Parlament očakáva riešenie aj v prípadoch 148 novinárov, ktorí sú v súčasnosti v tureckých väzniciach, či 148 akademikov, ktorí boli signatármi petície „Akademici za mier“ a čelia obžalobe za šírenie „teroristickej propagandy“. Upozorňuje aj na zákaz organizovania akéhokoľvek podujatia organizáciami LGBTI komunity, ktorý v Turecku platí od novembra minulého roka.

Turecká strana zatiaľ reagovala len na rozpravu. Podľa ministra zahraničných vecí Mehmeta Çavuşoğlua je práve reportérka Kati Piriová sympatizantkou Kurdskej strany pracujúcich (PKK), teroristickej organizácie, pôsobiacej na území Turecka a návrhy Ankary ignoruje.

Europarlament žiada presmerovať prostriedky predvstupovej pomoci

Európsky parlament po dnešnom hlasovaní (8. februára) podrobné odsúdenie stavu ľudských práv veľkou väčšinou schválil. Ankaru vyzýva, aby umožnila „všetkým osobám, ktoré podliehajú reštriktívnym opatreniam, vhodné a účinné opravné prostriedky a súdne preskúmanie v súlade so zásadami právneho štátu“.

Opätovne tiež potvrdil svoju pozíciu z novembra 2017, v ktorej žiadal, aby boli prostriedky určené pre turecké orgány v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA II) podmienené zlepšením v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu. Tieto prostriedky chce europarlament presmerovať do organizácií občianskej spoločnosti.

Hoci niektorí poslanci včera v rozprave navrhovali bezodkladne a definitívne ukončenie rokovaní o pristúpení Turecka k EÚ, definitívne zastavenie predvstupovej pomoci Turecku, či dokonca aj rokovaní o colnej únii medzi Úniou a Tureckom, výsledný text z europarlamentu ostal v tejto oblasti diplomatický.

V Sýrii sa začala nová operácia: Turecká armáda proti americkým spojencom

Kľúčové kurdské sily a podpora amerických operácií v boji proti teroristickej organizácii Islamský štát  v Sýrii čelí od soboty priamej tureckej operácií Olivová vetva.

Neustále karhanie Ankary a odsudzovanie krokov tureckej vlády je často označované za malú náplasť pre občiansku spoločnosť, či tureckú opozíciu. Prináša ale svoje ovocie. Kati Piriová, ďalší europoslanci, ale aj mnohé medzinárodné organizácie upozorňujú na osoby a konkrétne prípady tých, ktorí by bez takejto podpory ostali v zabudnutí tureckých väzníc.

Mierny, no neustály tlak zo strany Bruselu sa stal malou trieskou, zapichnutou vo vládnej ruke, ktorá sa ale zapaľuje. Diplomatické potriasanie ďalších rúk na medzinárodnom poli to navyše robí stále komplikovanejším.

Európska únie dostane ďalšiu možnosť poukázať na turecké „zapálené triesky“ už koncom budúceho mesiaca. 26. marca sa má v bulharskej Varne uskutočniť Summit Európskej únie a Turecka.