Európska námorná misia v Perzskom zálive? Možnosti a kapacity prehodnocuje až desať členov Únie

Tanker Stena Impero v Hormuzskom prielive. [EFE/EPA/Maxar Technologies]

Po tom, ako minulý týždeň zadržali iránske sily v Hormuzskom prielive britský tanker, zvažujú Európania zapojenie monitorovacej misie v regióne. Hoci na rozdiel od Washingtonu neplánujú na Irán tlačiť, Teherán prítomnosť zahraničnej misie vo svojich vodách odmieta.

Iniciatíva na spoločnú európsku námornú misiu prichádza od člena, ktorý by mal v októbri Úniu opustiť. Európska únia ani spoločné európske obranné kapacity by sa však na misii nemali podieľať.

Iránska revolučná garda minulý týždeň (19. júla) zadržala tanker Stena Impero, ktorý sa plavil pod vlajkou Spojeného kráľovstva. Zatiaľ čo sa Iránci odvolávajú na fakt, že plavidlo narazilo do rybárskeho člna, neodpovedalo na opakované výzvy a dokonca vyplo svoj transpondér, Briti tvrdia, že loď bola v tom čase stále v ománskych vodách a na zadržanie Teherán nemal právo.

Podľa bývalého britského ministra zahraničných vecí Jeremyho Hunta by mali byť ako reakcia na zadržanie tankera do regiónu vyslané európske námorné sily. Spoločná misia niekoľkých európskych krajín by mala ochrániť tankery, ktoré z oblasti vyvážajú ropu, a zároveň napomôcť vyhnúť sa opakovaniu minulotýždňového scenára.

Medzinárodná 23-členná posádka tankera Stena Impero, tvorená prevažne Indami, Rusmi a Filipíncami, ostáva vo väzbe. Úsekom sa pod vlajkou Spojeného kráľovstva ročne preplaví až 400 lodí. Londýn teraz plavidlám odporúča, aby sa do iránskych vôd alebo Hormuzského prielivu neplavili, respektíve nutnosť prechodu povinne hlásili.

Európska diplomacia označila incident za „hlboko znepokojujúci“. „V už napätej situácii predstavuje tento vývoj riziko ďalšej eskalácie a podkopáva prebiehajúcu prácu s cieľom nájsť spôsob, ako vyriešiť súčasné napätie,“ uvádza sa v správe Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

Záujem má desať krajín

Hoci má Londýn k dispozícii najväčšiu armádu aj obranný rozpočet zo všetkých krajín EÚ, sám by na ochranu prielivu nemal kapacitu. Kráľovské námorníctvo má v súčasnosti k dispozícii 13 fregát typu 23 (na boj proti ponorkám) a šesť torpédoborcov typu 26. V Hormuzskom prielive majú teraz Briti jednu fregatu a začiatkom budúceho týždňa by mal doplávať aj jeden torpédoborec.

Hunt európskym partnerom prízvukoval, že Londýn nehľadá zámienku na konflikt s Teheránom, Irán bude po incidente musieť akceptovať „širšiu vojenskú prítomnosť západných krajín pozdĺž svojho pobrežia,“ píše POLITICO. Šéf britskej diplomacie už komunikoval s ministrami zahraničných vecí Francúzska, Nemecka, Talianska, Fínska a Dánska.

Paríž, Rím aj Kodaň už avizovali, že by mali o britský plán záujem, informovala agentúra Reuters. Možnosti zvažujú aj Holanďania, Španieli, Švédi a Poliaci.

Nová kríza v Perzskom zálive: Tankery poškodili Iránci, aby zvýšili ceny ropy, tvrdí Washington

Minulotýždňové útoky na ropné tankery sú už druhými v priebehu mesiaca. Spojené štáty za nimi jednoznačne vidia Irán a k súčasným 1 500 vojakom posielajú do regiónu ďalších 1 000. Európska únia je v záveroch opatrnejšia.

Európska misia by mala podľa Hunta, ktorý bol šéfom britskej diplomacie do včera (24. júla), ochrániť posádky aj tovar a zamerať sa v prvom rade na ochranu voľnej plavby v zálive. Nemala by sa však stať jednou zo súčastí opatrení, ktoré voči Iránu iniciuje Washington.

Obdobný je aj pohľad Paríža. Podľa francúzskeho ministra zahraničných vecí Jeana-Yvesa Le Driana by európska námorná misia mala byť „opakom americkej iniciatívy, ktorá uprednostňuje maximálny tlak“, píše The Washington Post.

EÚ, vrátane Spojeného kráľovstva, je so Spojenými štátmi stále v konflikte v súvislosti s odstúpením Washingtonu od jadrovej dohody s Iránom. Európski zástupcovia spoločne s Rusmi a Číňanmi budú o budúcnosti jadrovej dohody s Iránom rokovať vo Viedni už túto nedeľu (28. júla).

(Ne-)potrebný Washington

Európska iniciatíva by v prvej fáze nezapájala do misie ani NATO a Spojené štáty, ani Čínu, ktorá konkrétnu trasu využíva ešte viac ako Washington. Diplomati informovali, že sa zatiaľ neuvažuje ani o zapojení európskych inštitúcií a vytvorení podobnej misie, aká pôsobí pri pobreží Somálska.

Na rozdiel od tamojšej misie Atlanta by mohla byť pri novej akcii koalícia štátov voľnejšia a zapojiť by sa mohli aj mimoeurópske štáty, napríklad v regióne aktívne Nórsko. V niektorých krajinách by si zapojenie lodí stále vyžadovalo parlamentný súhlas.

Pozitívne reakcie, ktoré návrh Londýna u vyslancov pri EÚ vyvolal, je opakom postoja, ktorým na výzvu Washingtonu v júni reagovali európski zástupcovia pri NATO.

Ohlasovaná americká námorná misia v Perzskom zálive získala svoju podobu koncom júna a minulý týždeň Washington predstavil detaily novej operácie Sentinel.

„Cieľom misie Sentinel je podpora námornej stability, zabezpečenie bezpečného prechodu a zníženie napätia v medzinárodných vodách v Perzskom zálive, pri Hormuzskom prielive, prielive Bab el-Mandeb a Ománskom zálive,“ uviedlo v tlačovej správe Centrálne velenie Spojených štátov.

O konkrétnom zapojení medzinárodných partnerov Washingtonu sa v správe nehovorí. Rovnako nie je jasné, kedy by Američania chceli operáciu spustiť. Experti však predpokladajú, že prepojenie s európskymi silami by zásadne prispelo k efektívnosti aktivít. Podobne by to bolo aj v prípade, že by sa skupina európskych štátov rozhodla vyslať vlastné lode.

Snaží sa blokovať iránsku ropu aj ruský plyn. Trump hnevá západoeurópskych spojencov

Spojené štáty sa stali najväčším producentom ropy a sú na ceste stať sa tretím najväčším vývozcom zemného plynu. Ich politika voči konkurentom však vzbudzuje odpor niektorých európskych firiem a diplomatov.

Podobnú úlohu, na ktorú sa chystajú „dva bloky“, už plnia medzinárodné sily 33 krajín tzv. Kombinovaných námorných síl so základňou v Bahrajne a pod americkým velením. Misia pôsobí v oblasti od roku 2002 a je zameraná na boj proti pirátstvu, terorizmu a na ochranu civilných plavidiel.

Iránska odplata

Briti ešte začiatkom júla (4. júla) zadržali na Gibraltári iránske plavidlo, ktoré malo údajne viesť do Sýrie ropu, a tým porušiť aj európske sankcie. Malo ísť o supertanker s dvomi miliónmi barelov čierneho zlata. Žiadna európska krajina zatiaľ nijakú loď v súvislosti so sankciami nezadržala a Teherán preto Londýn obvinil z toho, že pracuje na základe amerických inštrukcií.

Odpoveď Iránu vo forme zadržania tankera Stena Impero prišla o dva týždne.

Britská iniciatíva, ktorá nasledovala po zadržaní, sa však Iráncom nepozdáva. Teherán odmieta názor, že by medzinárodné sily mali zabezpečovať bezpečnú prevádzku na trasách, ktoré patria do iránskej správy.

Irán bude znižovať svoje nukleárne záväzky dovtedy, kým mu Európania nepomôžu čeliť americkým sankciám

Irán začal obohacovať urán nad limit povolený nukleárnou dohodou. Každých 60 dní chce úmyselne porušiť ďalšie ustanovenia, pokiaľ európski signatári krajinu neochránia pred americkými sankciami.  

Napätie v Perzskom zálive narastá už niekoľko týždňov. V máji odstavila operácia „štátneho aktéra“ štyri komerčné tankery z Nórska, Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov. Mesiac po tom prísavné míny poškodili nórsky a japonský tanker. Spojené štáty za útokmi jednoznačne videli Irán a k súčasným 1 500 vojakom sa rozhodli do regiónu vyslať ďalšiu tisícku.

Okrem poškodených tankerov sa v oblasti zostreľovali aj vojenské drony. Najprv iránsky stroj zostrelili Američania, následne o svoj prieskumný dron Rq-4 Global Hawk prišli sami.

Hormuzský prieliv je strategickou spojnicou medzi Perzským a Ománskym zálivom. Ročne ním preplávajú lode s pätinou svetovej produkcie ropy a štvrtinou skvapalneného zemného plynu, spolu v objeme 500 miliárd dolárov.