Európsky rozpočet a spoločná obrana: Strategická autonómia s polovicou peňazí?

Vojaci EUNAVFOR. [Flickr/CSDP EEAS]

Na spoločnú obranu chce Únia na najbližších sedem rokov vyčleniť približne 13,5 miliardy eur. Z toho 1,5 miliardy má ísť na vojenskú mobilitu, sedem miliárd do fondu na spoločné obranné projekty a päť miliárd na financovanie operácii. Je to málo, hovoria experti.

Obrovský európsky rozpočet, na ktorom sa lídri členských krajín EÚ zhodli 21. júla, predpokladá s 1,074 biliónmi eur v tzv. viacročnom finančnom rámci a so 750 miliardovým balíkom na Fond obnovy. Významná časť, hoci o dosť menšia ako sa pôvodne predpokladalo, poputuje v najbližších siedmich rokoch aj do budovania spoločnej európskej obrany.

Financovanie európskej obrany a bezpečnosti podľa najnovšej dohody zo summitu lídrov v Bruseli ostáva rozdelené do troch balíkov. Prvým je časť s 1,5 miliardami eur, ktorá by sa mala sústrediť najmä na posilnenie vojenskej mobility techniky a jednotiek, ako aj modernizáciu infraštruktúry.

Dve tretiny projektov PESCO v obrannej spolupráci Únie sa nepohlo z iniciačnej fázy

Po troch kolách a schválení 47 konkrétnych projektov by mala byť obranná spolupráca európskych krajín v plnom prúde. V prípade vývoja nových riešení pre obranu EÚ je však opak pravdou.

Práve infraštruktúra sa ukazuje byť problematická aj na Slovensku. Nedávne povodne na východe Slovenska ukázali, že vojaci majú pri prevoze techniky, ktorá má napríklad opraviť zatopený most, či natrhnuté protipovodňové zábrany, významný problém na mnohých úsekoch ciest.

Omnoho väčší balík sa však dostáva do tzv. Európskeho obranného fondu (EDF), a to až 7,041 miliárd eur. Podľa textu dohody viacročného finančného rámca majú tieto peniaze prispieť najmä k budovaniu tzv. „strategickej autonómie“. Ide o prelomovú dohodu, keďže po prvý krát sa do rozpočtu Únie dostáva financovanie spoločných iniciatív obrannej spolupráce.

Návrh programu EDF má tiež zabezpečiť „účasť obranného priemyslu všetkých veľkostí, vrátane malých a stredných podnikov“. Pod tento balík eurokomisia zaraďuje aj financovanie Permanentnej štrukturálnej spolupráce (PESCO).

Mimo rozpočtu sa lídri dohodli aj na tom, že približne ďalších päť miliárd eur by malo smerovať do nového Európskeho mierového nástroja (European Peace Facility/EPF). Ten by mal pomáhať pri financovaní operácii EÚ a podpore operácii jej partnerov, pričom súčasťou by mohlo byť okrem tréningu pre jednotky mimoeurópskych krajín aj stále diskutované a problematické vyzbrojovanie. EPF by mal byť v konečnom dôsledku schopný financovať vyšší podiel spoločných nákladov na operácie EÚ,  ako dnes existujúci mechanizmus Athena, s ktorým sa EPF zlúči.

„Vojenský Schengen“ prepája Úniu a NATO, rivalmi v rozvoji vojenskej mobility zatiaľ nie sú

Rýchly a jednoduchý prevoz vojenských jednotiek a techniky je prioritou pre obe zoskupenia. Nakoľko ale fungujú na rozličných právnych aj politických základoch, spolupráca je neformalizovaná a ťažkopádna. Slovenský rezort obrany tvrdí, že požiadavky na rýchly rozvoj plní podľa plánu.

Zásadné zníženie

Pôvodne sa hovorilo o tom, že obranný rozpočet EÚ by mohol na roky 2021 až 2027 predstavovať takmer dvojnásobok toho, čo sa predbežne schválilo v júli. Niklas Novaky z bruselského Wilfried Martens Centra hovorí, že rokovania znížili navrhovanú časť pre vojenskú mobilitu až o 74 percent, pre obranný fond o 39 percent, a rozpočet pre EFE až o 46 percent. Podľa jeho informácii dokonca v istom momente Európska komisia navrhla úplné vyškrtnutie položky pre vojenskú mobilitu, píše v texte pre EURACTIV.com.

Znižovanie však nie je prekvapením, a to ani v súvislosti s koronakrízou. Ešte v decembri minulého roka  navrhovalo fínske predsedníctvo v Rade EÚ približne rovnaký rozpočet na spoločnú obranu, aký napokon schválili pred dvomi týždňami aj lídri. Minulý rok však v Bruseli vyvolal veľké rozhorčenie, vzhľadom na to, že Únia považovala postupné získavanie „strategickej autonómie“ v obrane za kľúčový element budúceho európskeho rozvoja. Najväčšími kritikmi Helsínk boli Berlín a Paríž, ktorí túto oblasť európskej spolupráce tlačia pri každej príležitosti dopredu.

Slovensko zvažuje vyslanie vojakov do troch európskych misií

Ministerstvo obrany navrhne parlamentu, aby potvrdilo plán vyslať slovenských príslušníkov na výcvikové misie do Mali a Stredoafrickej republiky. Novinkou by mohol byť aj príspevok do novej námornej misie Irini v Stredozemnom mori. Vyslanie siedmich jednotiek prisľúbilo už bývalé vedenie rezortu.

Podľa Novakyho je dohodnutý balík financií v podstate dobrým kompromisom, pretože v súvislosti so škrtmi, spôsobenými pandémiou, mohol byť v skutočnosti krátený ešte viac. Keďže v predchádzajúcom rozpočte peniaze na spoločnú obranu neexistovali, predsa len ide o novinku a výzvu, aby ich členské štáty dokázali správne využiť.

Na druhej strane sú položky v hodnote 13,5 miliárd eur pre 27 členských krajín v oblasti obrany jednoznačne príliš malým obnosom peňazí na to, aby zabezpečili posilňovanie postavenia EÚ medzi obrannými gigantami medzinárodnej scény ako Rusko, Čína, či Spojené Štáty.

Sklamaný Brusel aj Bratislava

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell po zverejnení dohody medzi lídrami uviedol, že rozpočet pre obranu a bezpečnosť je omnoho menší, v aký dúfali jednak v Európskej komisii, a jednak v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, ktorú vedie.

Dohodu však považuje za „devízu pre európsku zahraničnú politiku, aj keď je z hľadiska rozpočtu pravdepodobne sklamaním pre tých, (…) ktorých úlohou je posilňovať úlohu Európy vo svete“.

Väčšina Slovákov by chcela, aby Únia robila viac v oblasti obrany

Takmer 80 percent Slovákov si myslí, že by Európska únia mala vytvárať spoločné ozbrojené sily na ochranu pred vonkajším ohrozením krajiny.

Podľa štátneho tajomníka slovenského rezortu obrany Mariana Majera môže nižší rozpočet znížiť̌ aj tempo spolupráce členských štátov EÚ v tejto oblasti. Majer chápe, že v čase krízy sa rozširuje v spoločnosti predstava, že existujú omnoho zásadnejšie priority, ktoré nesúvisia len s verejným zdravím, ale aj s reštartom ekonomík.

„Potom (ale) príde niečo ako súčasná koronakríza a my sa pýtame, kde sú ozbrojené sily alebo prečo krízový manažment dobre nefunguje. Práve pre toto. Na bezpečnosť a obranu myslíme totiž len vtedy, keď ju akútne potrebujeme. To je však už zväčša neskoro,“ napísal Majer na sociálnej sieti.

„Obrana je poistka, ktorá vie byť síce veľmi drahá, ale aj veľmi účinná,“ tvrdí štátny tajomník a dodáva, že spochybňovanie financovania obrany od personálu, cez techniku až po infraštruktúru je krátkozraké. „Na rozvoj ozbrojených síl na národnej, ako aj európskej úrovni je treba myslieť priebežne,“ dodal Majer.