„Hrozba prichádza spoza hraníc Európy.“ Merkelová a Macron podpísali novú zmluvu

Emmanuel Macron a Angela Merkelová v Aachene. [EPA-EFE/Sascha Steinbach]

Nemecká kancelárka a francúzsky prezident spečatili dodatok k dvojstrannej zmluve. Najambicióznejší je v zahraničnej a obrannej politike, vágny je naopak pri spoločnej mene a energetike.

Keď Charles de Gaulle a Korad Adenauer podpisovali 22. januára 1963 Elyzejskú zmluvu, francúzsky prezident dúfal, že upevní európske spoločenstvo na úkor amerického vplyvu v Európe, kým nemecký kancelár chcel posilniť úlohu Nemecka a nepoškodiť pritom spojenectvo so Spojenými štátmi.

Po 56 rokoch podpísali Emmanuel Macron a Angela Merkelová v nemeckom Aachene všeobjímajúci dodatok k Elyzejskej zmluve. Aj ten vznikal v tieni premenlivého transatlantického spojenectva. Akurát teraz majú Nemci a Francúzi rovnaký postoj k Američanom, ktorých vedie Donald Trump s heslom „Amerika na prvom mieste“.

Najambicióznejší je Aachenský dodatok práve v zahraničnej a obrannej politike. Zakladá Francúzsko-nemeckú obrannú a bezpečnostnú radu a vytvára podmienky pre užšiu spoluprácu diplomacií, armád a obranného priemyslu.

Ani článok o spolupráci pri vývoze zbraní však nezabráni odlišným pohľadom na export zbraní do Saudskej Arábie po vražde tamojšieho novinára Džamála Chášukdžího, ktoré odzneli aj v Aachene. Ešte viac to platí o dlhodobých rozporoch v ekonomickej či energetickej politike, o ktorých sa nová zmluva vyjadruje navyše oveľa vágnejšie.

Nacionalizmus na vzostupe

Počas podpisovej ceremónie v Aachene (Aix-la-Chapelle) Merkelová a Macron naznačili, že ich krajiny musia viac spolupracovať práve preto, že transatlantické puto je oslabené a demokracia v Európe je ohrozená.

„Vo všetkých našich krajinách získali nacionalizmy a populizmy na význame; po prvýkrát Európsku úniu opúšťa členský štát, a multilateralizmus je všade spochybňovaný,“ citoval Merkelovú denník Le Monde. „Sedemdesiatštyri rokov po druhej svetovej vojne sú spochybňované samozrejmé veci,“ zdôraznila kancelárka.

Slovensko a Česko sa zbližujú s Nemeckom a Francúzskom, V4 ostáva bokom

Minister zahraničných vecí bude koordinovať novú spoluprácu slovenských rezortov s nemeckými.

Macron zase podčiarkol, že „hrozba už neprichádza od suseda, prichádza spoza hraníc Európy a zvnútra našich spoločností v čase, keď nie sme schopní odpovedať na burácajúci hnev“.

Pred aachenskou radnicou, kde sa ceremónia konala, medzitým protestovalo proti nemecko-francúzskemu duu niekoľko desiatok ľudí oblečených v žltých vestách a mávajúcich nemeckými zástavami.

Princíp kolektívnej obrany

Text, ktorý podpísali lídri a ktorý ešte musia schváliť oba parlamenty, je zmluvným základom pre budúce dvojstranné vzťahy. Oblasťou, ktorú rozvíja najintenzívnejšie a najkonkrétnejšie, je zahraničná a obranná politika.

Oba štáty sa zaväzujú „posilniť kapacitu obrannej autonómie Európy“ a „radiť sa s cieľom definovať spoločné pozície“. Keďže ich bezpečnostné záujmy sú „nedeliteľné“, bývalí odvekí rivali budú „posilňovať systémy kolektívnej obrany“. Nemecko a Francúzsko „si poskytnú pomoc a asistenciu všetkými prostriedkami, ktorými disponujú, vrátane ozbrojenej sily, v prípade vojenského útoku proti ich územiam.“

Všetko má však prebiehať za posilňovania NATO a EÚ a v rámci ich systémov kolektívnej obrany. Aachenský dodatok sa odvoláva na článok 5 Severoatlantickej zmluvy a článok 42 Zmluvy o EÚ.

Elyzejská zmluva z roku 1963 kolektívnu obranu nespomína a NATO odsúva do úzadia, keď hovorí len o „konzultáciách“ oboch vlád v tejto organizácii.

Sporný vývoz zbraní

Konkrétnych, aj keď opatrných formulácií sa dočkala armádna spolupráca. Vznikne Francúzsko-nemecká obranná a bezpečnostná rada „ako politický orgán pre riadenie spoločných záväzkov“.

Tie tvorí spolupráca s „výhľadom budovania spoločnej (obrannej) kultúry a spoločného nasadzovania (jednotiek).“ Dodatok sa tiež vyslovuje za užšie vzťahy nemeckého a francúzskeho obranného priemyslu a sľubuje „vypracovanie spoločného postupu v oblasti vývozu zbraní“.

Pellegrini sa stretáva s Macronom. Slovensko načúva Francúzsku čoraz viac

Slovenská vláda je otvorená francúzskym argumentom v klimatickej politike aj pri reforme eurozóny. Komplexnú spoluprácu oboch krajín má v najbližších štyroch rokoch zabezpečiť nová zmluva.

Politická realita však zatiaľ nenaznačuje, že by sa lídri chceli správať striktne v duchu novej zmluvy. Francúzsko na rozdiel od Nemecka vyváža zbrane do Saudskej Arábie aj po vražde novinára na konzuláte v Turecku. „Keby sme sa v prípade našich strategických partnerov rozhodli, že zo dňa na deň všetko zastavíme, stratili by sme všetku dôveryhodnosť v regióne,“ obhajoval odlišnú politiku Macron v Aachene.

V minulosti sa Paríž a Berlín rozišli v názoroch napríklad na ozbrojený zásah proti režimu Muammara al-Kaddáfího v Líbyi.

Falošné správy krajnej pravice

Vo Francúzsku vzbudila veľkú diskusiu falošná správa o tom, že Aachenský dodatok znamená pre Francúzsko stratu trvalého členstva v Bezpečnostnej rade OSN. „Nemám chuť deliť sa o francúzske kreslo v bezpečnostnej rade (…) Touto zmluvou sa k tomu o krok priblížime,“ povedala ešte v piatok 22 januára pre CNews šéfka extrémne pravicového Národného zhromaždenia Marine Le Penová.

Podpísaný text v skutočnosti počíta len s užšou spoluprácou v OSN. Tá pokrýva nielen Francúzsko a Nemecko, ale všetky členské štáty Európskej únie a Európsku úniu ako celok.

Francúzsko bude po brexite jediným stálym členom Bezpečnostnej rady OSN spomedzi členských štátov Únie. Nestálymi členmi sú aktuálne Belgicko, Poľsko a napokon aj Nemecko.

Zmluvný text volá po reforme bezpečnostnej rady a stále členstvo Nemecka označuje za „prioritu francúzsko-nemeckej diplomacie“. To si bude vyžadovať zmenu celej Charty OSN, čo je náročný mnohostranný proces.

Vágne záväzky o eurozóne

Francúzska extrémna pravica tiež šírila hoaxy o tom, že francúzsky región Alsasko-Lotrinsko sa dostane pod nemecký patronát a že jeho obyvatelia sa budú povinne učiť nemecky. Pravdou je len to, že zmluva sľubuje podporu „cezhraničnej spolupráci“ a „dvojjazyčnosti na hraničných územiach“.

Práve študentské výmeny medzi Nemeckom a Francúzskom sú jedným z najväčších a najhmatateľnejších výsledkov pôvodnej Elyzejskej zmluvy.

EÚ v roku 2019: Únia musí zrýchliť diskusie o rozpočte a reforme eurozóny

Želanie Komisie, aby sa Únia na dlhodobom rozpočte pre roky 2021 až 2027 dohodla ešte pred eurovoľbami, sa nenaplní. Reformu eurozóny bude opäť brzdiť brexit, voľby do Európskeho parlamentu a rozpočtové plány Talianska.

Francúzsku sa však nepodarilo v zmluve rozpracovať jeho tradičnú prioritu – užšiu integráciu v menovej, hospodárskej a sociálnej politike. Text sa vyjadruje len všeobecne o „posilnení a prehĺbení“ eurozóny, „podporovaní hospodárskej, fiškálnej a sociálnej konvergencie“.

Obe krajiny majú dlhodobo iný prístup k integrácii politík v tejto oblasti. Hoci vlani sa z Macronovej iniciatívy dohodli na zriadení rozpočtu pre eurozónu, nie je jasné, aký bude mať účel a objem. Na zdieľanie dlhov a znižovanie rozpočtových schodkov majú krajiny trvalo odlišné názory.

Odlišné energetické politiky

Podobne rozdielne sú energetické a klimatické politiky Nemecka a Francúzska. Kým Nemci čoskoro zavrú všetky jadrové elektrárne, Francúzi v nich stále vyrábajú 75 percent spotrebovanej elektriny. Macron dokonca posunul termín zníženia podielu jadra na 50 percent na rok 2035, aby sa krajina nemusela spoliehať na spaľovanie uhlia. To je dlhodobý nemecký problém.

Aj z tohto dôvodu vypadla z Aachenského dodatku zmienka o „spoločných iniciatívach“ smerom k naceňovaniu uhlíka. Obsahovala ju jeho pôvodná verzia spred roka, informoval EURACTIV.com.

Štáty sa len vágne zaväzujú k „integrácii ochrany klímy do všetkých politík“, „pokroku v energetickej transformácii“ a k „spoločným projektom (…) v oblasti obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti“. Európska legislatíva je v tejto oblasti oveľa konkrétnejšia a záväznejšia.

Spolupráca Berlínu a Paríža v európskych politikách zostáva každopádne „otvorená všetkým členským štátom EÚ“. K Európskej únii sa Nemecko a Francúzsko cítia pripútané, jej základné princípy, slobody a hodnoty chcú „obhajovať všade v EÚ“ a „šíriť navonok“.