Hypersonické zbrane sú realitou. Čína ich testuje, Rusko zapojí už budúci rok

Ruský prezident Vladimir Putin sleduje spoločné cvičenie severomorskej a čiernomorskej flotily v Čiernom mori na Kryme. [EPA-EFE/Aleksej Družinin/Sputnik/KRE]

Západ vo vývoji a využívaní nových zbraňových technológií zaostáva. Navyše, vzhľadom na ich náročnú detekciu a schopnosť vyhnúť sa protiraketovým systémom je veľkou výzvou aj zabezpečenie funkčnej obrany. Severoatlantická aliancia však zatiaľ k hypersonickým zbraniam nemá stratégiu.

Preteky v zbrojení sa prehupli do modernej éry. Nové technológie, ktoré nedokážu vyvíjať malé start-upy, ale len skúsení hráči s obrovskými rozpočtami, sa udomácňujú v arzenáloch najväčších krajín.

Najviac sa v súčasnosti hovorí o hypersonických strelách. Tie dosahujú až päťnásobnú rýchlosť zvuku, teda asi 6200 km za hodinu (mach 5), keďže dokážu letieť vo vyšších vrstvách atmosféry. Hoci ide o pomalšie rakety, akými sú medzikontinentálne balistické strely, ich tvar im umožňuje manévrovať smerom k cieľu, alebo sa vyhnúť obranným systémom. Kombinácia rýchlosti, manévrovateľnosti a výšky letu rakiet navyše sťažuje ich sledovanie a prípadné odrazenie.

Severoatlantická aliancia eviduje od roku 2019 hypersonické zbrane ako jednu zo siedmich hlavných vznikajúcich a prevratných technológií. Potvrdila to aj správa „Trendy vedy a techniky 2020-2040“. Rozhodnutie sústrediť sa na obranu proti tomuto druhu technológie prišlo po tom, ako sa v pomerne krátkom čase rozvinul výskum a vývojové kapacity, ale aj rozpočty viacerých svetových hráčov. Špecifickú stratégiu na obranu proti nim, alebo na podporu ich vývoja však Aliancia nateraz nemá.

Podľa odborníkov by však NATO mohlo hrať dôležitú úlohu najmä v koordinácii členov a prepájaní projektov, ktoré vedú viacerí jeho členovia.

Technologická geopolitika a suverenita Únie: Prístup k čipom zaistí aj vojenskú prevahu

Vojenská a geopolitická sila je čoraz závislejšia na vedúcom postavení v oblasti špičkových technológií. Brusel a Washington si začínajú uvedomovať, že polovodiče, teda základné technologické komponenty, sú tiež jadrom vojenských schopností.

Američania registrujú čínske rakety

Čína o svojom testovaní doteraz verejne neinformovala. Denník Financial Times však ešte v lete priniesol správy o tom, že Peking hypersonické zbrane už aktívne skúša. Po počiatočných vyhýbavých odpovediach tieto aktivity potvrdilo aj americké ministerstvo obrany. Šéf generálneho štábu Mark Milley koncom októbra prirovnal vývoj k momentu vypustenia Sputnika, teda roku 1957, kedy Rusi vypustili prvý umelo vytvorený satelit na obežnú dráhu Zeme a vo vesmírnych pretekoch počas Studenej vojny začali mať navrch.

„Zaznamenali sme veľmi významnú udalosť testu hypersonického zbraňového systému. A je to veľmi znepokojujúce,“ potvrdil Milley.

Podľa expertov sú čínske systémy navrhnuté tak, aby sa dokázali vyhnúť americkej obrane. Američania veria, že okrem klasických charakteristík dokáže čínska zbraň najprv obletieť Zem. Na rozdiel od využitia klasickej trajektórie strely, teda priamo od štartu do cieľa (tzv. trajektória ICBM), je vďaka tomu možné raketu namieriť kdekoľvek bez toho, aby ju zachytili obranné a protiraketové varovné systémy.

Ide o praktiku, využívanú počas Studenej vojny, ktorú armádni odborníci označujú ako „frakčné orbitálne bombardovanie“.

Dôvera medzi armádami NATO a Ruska je na bode mrazu. Aliancia však stále trvá na dialógu

Po vyhostení ďalších ruských diplomatov, podozrivých zo špionáže, prerušuje Rusko činnosť svojho zastúpenia pri NATO. Spojenci hovoria o vzorci, ktorý Moskva aplikuje po takmer celej Aliancii. Napriek tomu tvrdí, že komunikačné kanály s Moskvou prerušiť nechce.

Peking však testovanie hypersonických striel odmieta. Namiesto toho tvrdí, že v júli organizoval len testy vesmírnych rakiet.

Číňania ale ešte v roku 2019 predstavili svoju hypersonickú raketu stredného doletu DF-17, ktorá dokáže preletieť približne dvetisíc kilometrov a môže niesť aj jadrové hlavice.

Moskva zapojí rakety v roku 2022

Testovanie ruských hypersonických riadených striel Zircon sa rovnako blíži k záveru. Námorníctvo by ich malo do svojej výzbroje začleniť už začiatkom budúceho roka. Prezident Vladimír Putin, ktorý o napredovaní informoval verejnosť 3. novembra, hovoril, že Moskva plánuje zapojiť aj ďalšie technológie, vrátane vysokovýkonných laserov a robotických systémov. „Tie ešte viac posilnia bezpečnosť našej krajiny,“ poznamenal Putin.

Zircon už pri testoch potvrdil, že pri vypustení z ponorky alebo lode dokáže zasiahnuť ciele na mori, aj na zemi.

Od konca roku 2019 majú však Rusi v prevádzke aj hypersonické rakety Avangard, ktoré nesú jadrové zbrane. Avangard dokáže letieť rýchlosťou až mach 27, pričom mení kurz aj výšku.

Únia rozbieha prvý špecializovaný program pre vojenský výskum

EÚ v obrane pokračuje v zaisťovaní svojej sebestačnosti, no kým Američania na vývoj a výskum v obrane minú v priemere 75 miliárd ročne, Únia na ne v novom fonde vyčlenila osem miliárd na sedem rokov.

Okrem Číny a Ruska svoju hypersonickú raketu otestovala v septembri už aj Severná Kórea.

Testuje aj Washington

Washington svoje hypersonické zbrane testoval rovnako v októbri a tvrdí, že je to preto, lebo Peking a Moskva tie svoje už do zbraňových systémov zapojili.

Pentagon má k dispozícii niekoľko programov na ich vývoj, vrátane hypersonickej raketovej batérie pre armádu a niekoľkých ďalších projektov pod vedením vzdušných síl a Agentúry pre rozvoj rakiet.

Ministerstvo obrany dúfa, že svoje prvé hypersonické zbrane nasadí do roku 2025, pričom tvrdí, že ich vývoj je jednou z „najdôležitejších priorít“.

Súčasnou výzvou však ostáva najmä ich cena. Pentagon informoval, že prednedávnom požiadal obranných dodávateľov o zníženie konečných nákladov na hypersonické zbrane. Dnes sa ich cena pohybuje okolo niekoľkých desiatok miliónov za jednu raketu.

Zároveň Američania stále viac investujú do protiraketových systémov. Tie súčasné by mohol útok hypersonických striel z Ruska či Číny zahltiť a nemusel by byť efektívny.

Vlastné hypersonické raketové programy už niekoľko rokov vedú aj Spojené kráľovstvo, Francúzsko, či Austrália. Tie však oproti Rusku, Číne aj Spojeným štátom stále zaostávajú.