K spoločnej obrane Únie sa chce pridať aj Dánsko

Dánska premiérka Mette Frederiksen. [EPA-EFE/Denmark Out/Emil Helms]

Dánsko je jediná krajina Európskej únie, ktorá si doteraz uplatňovala výnimku z účasti na obranných a bezpečnostných projektoch bloku. V súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu chce túto politiku prehodnotiť. 1. júna usporiada v tejto súvislosti referendum.

V Dánsku sa 1. júna uskutoční referendum o zrušení výnimky z uplatňovania Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie (SBOP). Vďaka SBOP spolupracuje blok na spoločných vojenských aj mierových misiách, či budovaní vojenských spôsobilostí. V nedeľu (6. marca) to oznámila dánska premiérka Mette Frederiksen.

Dánsko, ktoré je členskou krajinou NATO aj EÚ, získalo viaceré výnimky z uplatňovania spoločných pravidiel EÚ v súvislosti s referendom o Maastrichtskej zmluve v roku 1993. Doteraz tak bolo jedinou krajinou z 27-členného bloku, ktorá sa na SBOP nezúčastňovala.

„Historické časy si vyžadujú historické rozhodnutia,” povedala Frederiksen v spojitosti s prebiehajúcou ruskou inváziou na Ukrajinu.

PESCO odštartuje so 17 obrannými projektami

Slovenská republika bude viesť jeden projekt, do ďalších štyroch sa priamo alebo nepriamo zapojí.

Premiérka potvrdila, že jej vláda plánuje v priebehu nasledujúcich dvoch rokov zvýšiť výdavky na obranu o približne 18 miliárd dánskych korún (2,65 miliardy USD). Do roku 2033 by tak mali dosiahnuť úroveň dvoch percent HDP. Parlamentné strany sa rovnako dohodli, že počas nasledujúcich dvoch rokov vyčlenia sedem miliárd korún na posilnenie dánskej obrany, diplomacie a humanitárneho úsilia.

Dánsko, ktoré je členom NATO, súhlasilo ešte v roku 2019 so zvýšením vojenských výdavkov z 1,35 percenta svojho HDP na 1,5 percenta do roku 2023. Krajiny Aliancie však v záväzkoch deklarujú svoj dvojpercentný cieľ výdavkov, hoci máloktorá z členských štátov cieľ aj plní.

Aby sa vyhovelo vyšším výdavkom na obranu, súčasné rozpočtové obmedzenia Dánska sa zmiernia. Deficit krajiny sa po roku 2025 zmení na záporný.

Frederiksen rovnako presadzuje návrhy, týkajúce sa nezávislosti Dánska od ruského plynu. Hoci časový rámec nespresnila, potvrdila, že by to malo prísť „tak skoro, ako sa bude dať“.

Nový ruský plynovod odobrilo Švédsko, zraky sa upierajú na Dánsko

Nord Stream 2 získal všetky potrebné povolenia od vlády v Štokholme. Kodaň ho môže odmietnuť, údajne však existuje alternatívna trasa.

Referendum o pristúpení k SBOP sa v Dánsku uskutoční takmer 30 rokov po tom, čo sa Dáni rozhodli nezúčastňovať sa jej. V roku 1993 si pri opakovanom referende o Maastrichtskej zmluve odhlasovali aj neúčasť na spoločnej menovej politike a dodnes nepoužívajú eurá.

Spoločná obranná politika predstavuje rámec politických a vojenských štruktúr EÚ, ako aj vojenských a civilných misií a operácií v zahraničí. Účasť na nej by tak Dánsku umožnila tiež získavanie vojenských spôsobilostí v rámci EÚ, či zapojenie do spoločných obranných projektov Permanentnej štruktúrovanej spolupráce v obrane (PESCO), na ktorej dodnes neparticipuje.