Komisia predstavila stratégiu pre západný Balkán. Má byť geostrategickou investíciou

Komisia čoskoro začne pripravovať stanovisko k žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo. [Flickr/Maxim Bonte]

Európska komisia včera (6. februára) schválila stratégiu rozširovania pre krajiny západného Balkánu a väčšiu angažovanosť Únie v tomto regióne.

novej stratégii, určenej pre šesticu krajín západného Balkánu, Komisia potvrdila, že európsku budúcnosť regiónu považuje za geostrategickú investíciu.

„Ak budú mať pevnú politickú vôľu, zrealizujú skutočné a trvalé reformy a definitívne vyriešia spory so susedmi, krajiny západného Balkánu by mohli dosiahnuť pokrok v európskom smerovaní. Či sa im to podarí, bude závisieť od ich objektívnych zásluh, uviedol predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

Západný Balkán nemá inú možnosť ako európsku integráciu

Šestica krajín ašpiruje na európske členstvo, no výsledky v reformných úspechoch sú rozdielne.

Stratégia dáva návod pre Čiernu Horu a Srbsko, aby mohli do roku 2025 dovŕšiť proces pristúpenia. Oba štáty ostávajú jedinými krajinami západného Balkánu, s ktorými sa už prístupové rozhovory začali.

Na európskej ceste výrazne napredujú aj Albánsko a bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, ktoré rieši najmä problém s názvom a jeho prijatím gréckou stranou.

Komisia začne pripravovať stanovisko k žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo po tom, ako dostane komplexné a úplné odpovede na svoj dotazník, ktorý krajine zaslala, no stále nezískala späť s odpoveďami.

Kosovo má možnosť dosiahnuť udržateľný pokrok vykonávaním dohody o stabilizácii a pridružení. Najvýznamnejšie však ostáva jeho uznanie všetkými krajinami Európskej únie.

Šest iniciatív, 57 aktivít

Európska komisia včera predložila šesť hlavných iniciatív, ktoré majú ďalej posilniť spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu: právny štát, bezpečnosť a migrácia, sociálno-hospodársky rozvoj, prepojenosť dopravy a energetiky, digitálna agenda, zmierenie a dobré susedské vzťahy.

Súčasťou šesťbodovej rozširovacej stratégie je aj súbor 57 aktivít pre obdobie 2018-2020, ktoré v utorok (6. februára) predstavili vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Federica Mogheriniová a eurokomisár pre rokovania o rozšírení Johannes Hahn.

Pre konkrétne kroky vlád šiestich krajín navrhuje Komisia do roku 2020 postupne zvyšovať financovanie z nástroja predvstupovej pomoci (IPA). V tomto roku sa výška predvstupovej pomoci odhaduje na 1,07 miliardy eur. Za ostatných desať rokov to bolo spolu už deväť miliárd eur.

Únia je okrem darcovskej a investičnej dimenzie aj najväčším obchodným partnerom pre región západného Balkánu. V roku 2016 predstavoval ročný objem obchodu 43 miliárd eur.

Západný Balkán

Základným cieľom EÚ v regióne západného Balkánu (Juhovýchodná Európa) je vytvoriť situáciu, v ktorej je nemysliteľná expanzia vojenského konfliktu, rozšíriť v regióne oblasť mieru, stability, prosperity a slobody, budovaná počas posledných 50 rokov Európskou úniou a jej členskými štátmi.

Iniciatíva za zintenzívnenie balkánskej participácie

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky privítalo zverejnenie tejto stratégie. Tá podľa neho kandidátskym krajinám poskytne podnety pre efektívnejšie zavádzanie reforiem a zintenzívnenie riešenia regionálnych aj bilaterálnych výziev.

Rozširovanie Únie na základe plnenia stanovených kritérií je podľa rezortu diplomacie „strategickou investíciou do bezpečnej, stabilnej a zjednotenej Európskej únie založenej na spoločných hodnotách“.

Slovenská republika sa navyše pridala k jedenástke členských štátov Európskej únie, ktoré navrhujú, aby sa Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Kosovo, Macedónsko a Srbsko zúčastňovali na rokovaniach o politike Európskej únie ešte pred ich riadnym vstupom do Únie.

Okrem Slovenska už podľa agentúry Reuters vyjadrili záujem aj Česko, Estónsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rakúsko, Slovinsko a Taliansko.

Bulharsko ako krajina predsedajúca v Rade Európskej únie túto tému postavila medzi hlavné priority a „živiť“ ju bude aj nadchádzajúce rakúske a potom rumunské predsedníctvo.

Mogherini: Západný Balkán má dvere do EÚ otvorené

Šéfka európskej diplomacie sa stretla v Bruseli s premiérmi šiestich krajín Západného Balkánu. Rozhovory poznačili obavy z rastu napätia v oblasti.

Kukan: Zodpovednosť je aj na našich pleciach

Slovenský europoslanec, ktorý je členom Výboru EP pre zahraničné veci a vedúcim Delegácie pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Srbsko Eduard Kukan upozornil, že „strategický cieľ“ integrácie krajín tohto regiónu do Únie podporuje aj Európsky parlament. Zároveň však naznačil, že ide o proces, ktorý si bude vyžadovať mnoho úsilia zo strany balkánskych partnerov.

„Zodpovednosť je však aj na našich pleciach. Musíme sa postupne pripraviť na deň, keď bude mať Európska únia viac ako 27 členov,“ dodal.

Podľa jeho slov bude základným hodnotiacim kameňom pokroku týchto krajín stav v oblasti právneho štátu a rešpektovanie základných ľudských slobôd.