Podľa komentátorov boli slová francúzskeho prezidenta reakciou na tlak krajnej pravice, ktorá rastie v prieskumoch. Macrona navyše obviňuje, že v mierových úsiliach na Ukrajine nie je dosť odvážny. Lídri z ostatných krajín vysielanie vojakov na Ukrajinu rázne odmietajú. Švédsky premiér hovorí, že možnosť nie je aktuálna, a nemecký kancelár, že na ukrajinskú pôdu nevstúpia žiadne jednotky z EÚ ani NATO.
Viaceré hlavné mestá EÚ vrátane Berlína, Varšavy a Madridu odmietli v utorok (27. februára) vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý navrhol, že budúce rozmiestnenie západných jednotiek na Ukrajine by nemalo byť „vylúčené“.
Macron už v pondelok (26. februára) po stretnutí európskych lídrov v Paríži objasnil, že v tejto veci neexistuje „žiadny konsenzus“. Jeho slová však ostali v ostrom kontraste s „červenou čiarou“ o vyslaní vojakov, ktorú od začiatku vojny na Ukrajine kreslia ostatné krajiny EÚ a NATO.
Žiadna zo zastúpených krajín na summite v Paríži otvorene neprejavila záujem alebo zámer vyslať vojakov na Ukrajinu.
Macronove výroky vyvolali kritiku aj doma. Viacerí stranícki lídri, najmä z opozície, požadujú formálnu parlamentnú diskusiu o francúzskej stratégii pre Ukrajinu.
Už deň predtým holandský premiér Mark Rutte, popredný kandidát na post budúceho generálneho tajomníka NATO, novinárom povedal, že otázka vyslania vojakov nebola stredobodom pondelkových rokovaní. Pozornosť presunul na českú iniciatívu o nákupe munície mimo Európy, ktorú už podporilo 15 európskych krajín. Nákupy mimo EÚ doteraz odmietal práve Paríž, silný podporovateľ európskych riešení v obrane.
Ukrajina je opatrná
Ukrajinskí predstavitelia sa do veľkej miery zdržali verejných komentárov k tejto téme.
Pobočník prezidenta Volodymyra Zelenského Mychailo Podoljak len opatrne privítal možnosť, že európske štáty v určitom štádiu pošlú na Ukrajinu svoje jednotky: „Svedčí to o absolútnom uvedomení si rizík, ktoré pre Európu predstavuje militaristické, agresívne Rusko,“ povedal pre agentúru Reuters.
V Kyjeve sa však všeobecne chápe, že ak sa takéto rozhodnutie niekedy prijme, je nepravdepodobné, že by sa západní partneri zapojili do bojov v prvej línii, ale skôr by mohli pôsobiť v úlohách, ktoré nesúvisia s priamymi bojmi, ako je napríklad výcvik, lekárska alebo technická podpora.
Prevláda skepsa
Macronove komentáre privítali ostatné krajiny skepticky.
„Na ukrajinskej pôde nebudú žiadne pozemné jednotky, žiadni vojaci, ktorých tam vyslali európske štáty alebo štáty NATO,“ povedal v utorok (27. februára) novinárom nemecký kancelár Olaf Scholz.
Švédsky premiér Ulf Kristersson, ktorého krajina by mala vstúpiť do NATO o niekoľko dní, povedal, že vyslanie vojakov na Ukrajinu „momentálne vôbec nie je na programe“. Dodal, že na pozemné jednotky v súčasnosti neexistuje žiadny dopyt z ukrajinskej strany.
Pyrenejský polostrov rovnako myšlienku zavrhol. Portugalský premiér António Costa povedal, že nepozná žiadnu krajinu NATO, ktorá by to urobila. Hovorkyňa španielskej vlády Pilar Alegría uviedla, že pozícia Španielska je „jasná“ vo svojom záväzku zvýšiť a upevniť podporu ukrajinskému ľudu, ale neposielať na Ukrajinu európske jednotky ani jednotky NATO.
Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis, považovaný za blízkeho spojenca Macrona, bol v tejto otázke rovnako kategorický: „Chcem vás uistiť, že téma vyslania síl z EÚ alebo NATO na Ukrajinu neexistuje. Nie je to téma pre Grécko a myslím si, že ani pre veľkú väčšinu našich partnerov.“
Poľský premiér Donald Tusk a jeho český náprotivok Petr Fiala na utorňajšej tlačovej konferencii V4 v Prahe odmietli, že by sa plánovalo zapojenie českých alebo poľských vojakov priamo do vojny.
„Neuvažujeme o vyslaní žiadnych vojakov na Ukrajinu,“ povedal Fiala s tým, že netreba „otvárať iné metódy a cesty“. Jeho poľský náprotivok uviedol, že Poľsko, považované za jedného z najvernejších podporovateľov Ukrajiny, „neočakáva vysielanie vojakov na Ukrajinu“.
Bulharský prezident Rumen Radev, ktorý vyjadril nesúhlas s vyslaním vojenskej pomoci Ukrajine, vyhlásil, že vyslanie jednotiek NATO na Ukrajinu znamená „neuveriteľné zvýšenie rizika jadrového konfliktu“. Dodal, že Bulharsko si nemôže dovoliť „neuvážené činy, ktoré by viedli ku globálnemu vojenskému konfliktu“.
Predstaviteľ Bieleho domu, ktorého citovala agentúra Reuters, povedal, že Spojené štáty neplánujú vyslať vojakov do boja na Ukrajinu a do vojnou zmietanej krajiny neplánuje vojakov vyslať ani NATO.
„Faktor Fico“
Slovenský premiér Robert Fico tému vysielania vojakov do Ukrajiny prvýkrát otvoril v pondelok (26. februára) a po návrate z Paríža.
Atmosféra na stretnutí bola podľa neho „vojnová“: „Za každú cenu podporovať vojnu a za každú cenu urobiť všetko pre to, aby vojna pokračovala,“ komentoval ju Fico na videu, ktoré poslal médiám.
V druhom vyhlásení, ktoré zverejnil krátko pred stretnutím s kolegami z krajín Vyšehradskej štvorky v Prahe, uviedol, že je „rád, že na konci dňa samotný prezident Macron potvrdil, že otázka vysielania vojakov z členských krajín EÚ alebo NATO na územie Ukrajiny je na stole“.
Zdôraznil však, že chce občanov ubezpečiť, že Slovensko o vyslaní žiadnych vojakov na Ukrajinu neuvažuje.
Domáci kontext
Macronove komentáre zaznievajú v čase druhého výročia totálnej ruskej vojny na Ukrajine, pričom Kyjev čelí stále silným útokom a problémy má najmä s nedostatkom munície.
Francúzsky líder otvorene hovoril o rastúcich obavách Západu s tým, že by sa Rusko mohlo v nadchádzajúcom desaťročí pokúsiť podkopať priamo NATO.
Pozorovatelia naznačujú, že Macronove slová mohli byť adresované aj jeho domácemu publiku štyri mesiace pred júnovými európskymi voľbami. Francúzsky prezident je totiž v súčasnosti pod tlakom prudko rastúcej krajne pravicovej strany Rassemblement National (RN), ktorá ho obviňuje, že v mierovom úsilí o ukončenie vojny nie je dostatočne odvážny.
Spoločná európska línia pre akékoľvek budúce mierové rokovania a dohody je však v súčasnosti taká, že by sa museli zakladať na ukrajinských podmienkach.