Kúpte si kliky a komentáre: Čierny trh s online manipuláciou na sociálnych sieťach prekvitá

Vizuálna manipulácia, ilustračný obrázok. [Pixabay]

Experti z NATO skúmali, ako sociálne siete pristupujú k falošným účtom, ktorých aktivity si možno kúpiť. Za pár eur sa stále neregulovane predávajú tisíce „like-ov“ a zdieľaní. Ročne takýto „marketing“ vygeneruje takmer 1,2 miliardy eur. Samoregulácia platforiem nefunguje, tvrdia.

Najväčšie sociálne siete na svete stále neriešia toxické príspevky a vymyslených používateľov, ktorým na vlastných platformách poskytujú priestor. Vyplýva to z najnovšej správy pridruženého centra Severoatlantickej aliancie, ktorú dnes (6. decembra) zverejnili.

Experiment, ktorí nadizajnovali výskumníci z Centra výnimočnosti pre strategickú komunikáciu (NATO StratCom), podľa nich dokazuje, že technologickí giganti pri hľadaní a odstraňovaní neautentického obsahu stále zlyhávajú.

„Naša správa prináša zistenia v rozpore so správami, ktoré prezentovali samotné spoločnosti: veľmi jednoducho sme boli schopní zakúpiť si viac ako 54 tisíc neautentických interakcií na sociálnych sieťach,“ píše s v správe Centra so sídlom v Lotyšsku.

Falošné účty, predplatené kliky, komentáre a zdieľania sú súčasťou čoraz masívnejšieho čierneho trhu na online manipuláciu. Marketing neautentických influencerov totiž už dnes ročne vygeneruje tržby v hodnote 1,2 miliard eur.

Domácky priemysel

Biznis s manipulatívnymi účtami a  interakciami na sociálnych sieťach sa rozširuje do Európy, píšu experti. Neautentické profily, kliky a komentáre, ktoré sa zapájajú do debát s ďalšími neexistujúcimi osobami, ovplyvňujú vnímanie najrozličnejších trendov v spoločnosti. Za jednu z hlavných hrozieb pre demokratickú spoločnosť ich považuje aj Severoatlantická aliancia.

Výsledky najnovšieho výskumu Centra NATO StratCom poukazujú práve na tento fenomén. Napriek obrovskej kapacite ovplyvňovať a formovať názory miliónov používateľov naň takmer nikto nedohliada.

Online platformy hodnotili vlastné postupy v boji proti dezinformáciám

Európska komisia posudzuje sebahodnotiace správy spoločností o boji proti šíreniu falošných správ. Ročný samoregulačný kódex EÚ zatiaľ uplatňujú platformy rôzne. Komisári im vyčítajú aj slabú úroveň poskytovania dát pre nezávislých posudzovateľov.

Výskumníci od mája sledovali, ako sa nimi zadané príspevky šírili na Facebooku, Twitteri, Instagrame a Youtube. Za 300 eur si na výskumné účely kúpil NATO StratCom 3 430 komentárov, 25 750 hodnotení, 20 000 zobrazení a 5 100 sledovateľov na štyroch platformách.

Na rozšírenie správ využili takzvaných poskytovateľov manipulačných služieb (tzv. Manipulation Service Providers, MSPs), ktoré príspevky „roztrúsili“ prostredníctvom viac ako 18 700 účtov.

Po štyroch týždňoch od vydania bolo stále online až 80 percent zakúpených interakcií. Napriek tomu, že výskumníci falošné účty platformám následne nahlásili, o nasledujúce dva týždne bolo stále funkčných až 95 percent z nich.

Práve MSPs majú byť základom narastajúceho „domáckeho priemyslu“, ktorý vzniká za účelom predaja klikov a komentárov na sociálnych sieťach. Na sledovanie videí, či zdieľanie využívajú automatizované boty, na sofistikovanejšie činnosti angažujú „zamestnancov“ alebo dobrovoľníkov.

Boty, teda akési internetové roboty, sú softvérové aplikácie, ktoré sa najlacnejšie zapájajú do šírenia obsahov. Ich využívanie stojí na rozdiel od sofistikovanejšej priamej ľudskej kontroly len zopár centov. Neautentické účty, ktoré spravujú skutočné osoby, v online svete „prežívajú“ omnoho dlhšie a ich správa je nákladnejšia.

Činnosť MSPs technicky stále nie je nezákonná a aj preto poskytujú svoje služby naďalej otvorene. Výskumníci tvrdia, že drvivá väčšina z nich virtuálne pôsobí z Ruska.

Komisia nie je spokojná s prvou správou Facebooku o boji proti dezinformáciám

Technologickí giganti ako Facebook, Google, Mozilla či Twitter zverejnili prvé správy o ich minuloročnej činnosti v súvislosti s dodržiavaním dobrovoľného kódexu správania sa. Eurokomisia pre nespokojnosť zvažuje vonkajšiu kontrolu ich aktivít.

Zefektívňovanie

Falošné účty pre potreby výskumu založili aj experti z NATO StratCom. Sociálne siete ich však odstraňovali rôzne: Facebook zrušil 80 percent takýchto neautentických profilov, Twitter 66 percent, Instagram približne polovicu a videoplatforma YouTube žiaden z nich.

Obdobné výsledky prišli s prehľadom odstraňovania neautentických komentárov. V tomto prehľade bol najúspešnejší YouTube, ktorý odstránil všetky z nich. Instagram, naopak, zlikvidoval iba päť percent.

„Investície, zdroje a odhodlanie majú skutočný potenciál pre zmenu,“ prízvukujú experti. Politikom odporúčajú stanoviť štandardy pri podávaní správ na základe zmysluplnejších kritérií, aké sa využívajú dnes. Rovnako majú od platforiem požadovať zvýšenie transparentnosti, zriadiť nezávislý a dobre zabezpečený dohľad, či začať s reguláciou trhu, ktorý umožňuje manipuláciu na sociálnych sieťach.

„Ak sú antagonisti schopní manipulovať s informačným prostredím, schopnosť Aliancie účinne sa správať v čase krízy alebo konfliktu môže byť obmedzená,“ tvrdia. Aliancia musí preto podľa odborníkov „pokračovať v zdokonaľovaní svojich stratégií pre komunikáciu v nestabilnom informačnom prostredí“.

Facebook rozširuje vyšetrovanie údajného ruského vplyvu v brexitovej kampani

Predchádzajúca analýza ruského zapojenia v kampani pred referendom odhalila len reklamu za 97 centov, podľa britských poslancov však bola zameraná príliš úzko.

Kódex zásad boja proti falošným správam platí v EÚ vyše roka. Jednotliví signatári, ktorými sú aj najväčšie sociálne siete, súhlasili, že zavedú napríklad nástroje na ochranu a kontrolu, či zneužívania automatizovaných botov. Eurokomisia takto testuje, či sa platformy dokážu kontrolovať aj samé.

Tento prístup bol zatiaľ iba kompromisom, nakoľko sa spoločnosti snažia udržať stav minimálneho zasahovania európskych či národných regulátorov do ich modelov podnikania. Únia, ale aj Severoatlantická aliancie ale čoraz viac na platformy tlačia pre ich slabé výsledky v „čistení“ internetu od toxických správ a účtov.