Nevylúčiť možnosť vyslania vojakov na Ukrajinu bolo súčasťou francúzskej stratégie. Treba motivovať ostatné štáty EÚ, aby vystúpili zo svojej komfortnej zóny a začali rázne konať v prospech Ukrajiny, povedal Emmanuel Macron novinárom v Prahe.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý týždeň značne rozvíril vody, keď nevylúčil možnosť vyslania západných vojakov na Ukrajinu: „Urobíme všetko, čo musíme, aby Rusko nevyhralo,“ povedal minulý pondelok (26. februára) na summite lídrov EÚ a NATO v Paríži.
„Neznamená to, že zvažujeme vyslanie francúzskych jednotiek na Ukrajinu v blízkej budúcnosti, ale že otvárame debatu a premýšľame o všetkom, čo je možné urobiť na podporu Ukrajiny, predovšetkým na jej území,“ vysvetlil francúzsky prezident.
Jeho vyjadrenia sa napriek tomu stretli s odporom väčšiny európskych lídrov. Robert Fico napríklad uviedol, že by slovenských vojakov do susedného štátu nevyslal, ani keby to malo zatriasť jeho premiérskou stoličkou. Takéto rozhodnutie by pritom musela odsúhlasiť slovenská vláda a parlament, v ktorom má väčšinu.
Macron si za svojimi vyjadreniami však stojí a ďalej na ne nadväzuje. V prejave k študentom francúzskeho lýcea v Prahe zdôraznil, že „sa blíži moment, keď bude nutné, aby spojenci Ukrajiny neboli pri jej podpore v boji proti ruskej agresii zbabelí“.
Na následnej tlačovej konferencii v utorok (5. marca) s českým prezidentom Petrom Pavlom vyhlásil, že jeho komentáre boli „jasné, jednoznačné a presné“.
Na otázku, či treba trochu pritvrdiť, aby členské štáty EÚ začali v otázke Ukrajiny riadne konať, Macron novinárom potvrdil, že je to „nevyhnutné“. Ak totiž bude Európa pasívna a pokračovať v tom, čo robila v posledných dvoch rokoch, zarába si podľa neho na problémy.
Zmienka o vyslaní bojových jednotiek na Ukrajinu podľa prezidenta tak predstavuje snahu „prevziať späť iniciatívu“ v nádeji, že „vyhráme túto pre nás strategickú vojnu“.
Pražský hrad je s Elyzejským palácom na jednej vlne
Francúzsko bolo dlhé mesiace kritizované a obviňované z toho, že je v pomoci Kyjevu málo rázne a že spomaľuje obstarávanie munície pre napadnutú krajinu.
Posun v jeho rétorike prichádza v čase narastajúceho konsenzu, že sa Rusko stáva čoraz väčšou hrozbou pre Ukrajinu aj zvyšok Európy. Ozývajú sa tak hlasy, ktoré urgujú urýchlene prísť s novými riešeniami na posilnenie európskej bezpečnosti.
K Macronovým slovám sa pripojil aj český prezident Pavel, ktorý sa s ním zhodol, že Európa musí hrať väčšiu rolu v pomoci Ukrajine a odstrašovaní Ruska:
„Som za to, aby sme hľadali nové spôsoby vrátane pokračujúcej diskusie o možnej prítomnosti na Ukrajine rôznymi spôsobmi a formami. Ak je v našom záujme, aby Rusko na Ukrajine neuspelo, nemôžeme zostať pri tej pomoci, akú Ukrajine poskytujeme dnes,“ povedal Pavel.
Zdôraznil, že ak by došlo na vyslanie spojeneckých vojakov, rozhodne by nešlo o priamu účasť v bojochc, ale len o nejakú formu asistencie. Ako príklad uviedol možnosť európskej výcvikovej misie na ukrajinskom území.
Verejný spor s Nemeckom
„Štáty čelia rôznym obmedzeniam vrátane takých, ktoré im prikazuje ústava […]. To nás však nesmie zastaviť v tom, aby sme konali,“ spomenul na tlačovej konferencii v Prahe Macron v reakcii na nemeckého kancelára Olafa Scholza. S tým sa ohľadom stratégie ďalšej pomoci Ukrajine dostali do verejnej polemiky.
Scholz sa voči myšlienke vyslať spojenecké jednotky na Ukrajinu ohradil medzi prvými. Vyhlásil, že „účastníci parížskeho summitu sa zhodli, že európske štáty ani NATO žiadnych vojakov na Ukrajinu nevyšlú“.
Scholz zároveň odmieta Ukrajine dodať strely dlhého doletu Taurus. Nemecký kancelár v oboch prípadoch argumentuje obavami, že by to mohlo viesť k eskalácii konfliktu.
Ukrajina strely Taurus od Berlína žiada dlhodobo, pričom k jej apelom sa už pridal napríklad aj bývalý nemecký prezident Joachim Gauck či predseda vlády nemeckej spolkovej krajiny Bavorsko Markus Söder.
Napriek nezhodám medzi lídrami sa v stredu (6. marca) šéfovia diplomacie oboch krajín zhodli na tom, že chcú spolupracovať na zabezpečení lepších dodávok munície pre Ukrajinu.
„Naše dve krajiny sa plne angažujú na strane Ukrajiny a spoločne sa snažíme urobiť viac a lepšie,“ uviedol francúzsky minister zahraničných vecí Stéphane Séjourné.