Na európsku obranu minuli krajiny Únie pred pandémiou 1,4 percenta HDP

Tanky nemeckej armády. [EPA-EFE/Marc Tirl]

Výdavky na obranu medzi rokmi 2018 a 2019 vzrástli o päť percent. 26 krajín, ktoré na obrannej politike Únie participujú, minuli pre koronakrízou na obranu 186 miliárd eur. Za zvýšenými výdavkami stojí najmä nákup nových obranných zariadení.

Európska obranná agentúra (EDA) zverejnila vo štvrtok (28. januára) výročnú správu o výdavkoch na obranu za rok 2019. Správa naznačila, že obranné výdavky 26 členských štátov (ktoré participujú na európskej obrannej politike, teda okrem Dánska) v roku 2019 dosiahli 186 miliárd eur. Je to o päť percent viac než v roku 2018 a najviac od začiatku zhromažďovania týchto údajov, ktoré sa začalo v roku 2006.

V správe EDA sa uvádza, že takmer všetkých 26 členských štátov zvýšilo v roku 2019 svoje celkové výdavky na obranu. Výrazne totiž narástol najmä nákup nových obranných zariadení.

Výkonný riaditeľ EDA Jiří Šedivý v správe pre médiá uviedol, že výdavky na európsku obranu sú pozitívnym vývojom a jasnou reakciou na vnímanie hrozieb zo strany členských štátov.

„Aj napriek tomuto pokroku sú rozpočty na obranu zraniteľné, čo sa ešte ukáže pri ekonomických dopadoch pandémie koronavírusu. Zvýšené výdavky na obranu sú pozitívnym trendom, ktorý by sa mal udržať a zvýšiť do budúcnosti s ďalšou výhodou obranných iniciatív EÚ,“ uviedol Šedivý.

EURACTIV Podcast | Šéf obrannej politiky na rezorte obrany: Armádne výdavky presiahnu pre krízu dve percentá HDP

Slovenské výdavky na obranu po prvý krát prekročia dve percentá HDP. Dôvodom je koronakríza a dodatočné armádne výdavky. Do budúcna je pre slovenský obranný priemysel perspektívna aj renesancia v ťažkej pozemnej technike, hovorí MARTIN SKLENÁR.

Agentúra spresnila, že výdavky vo výške 186 miliárd eur zodpovedajú 1,4 percentám hrubého domáceho produktu (HDP) 26 členských štátov EÚ, pričom ide o ich rast už piaty rok po sebe. Upozornila tiež na výrazné rozdiely vo výdavkoch na obranu medzi členskými štátmi, ktoré sa pohybujú od zvýšenia na úrovni od 0,01 percenta až po 125 percent.

Z 26 členských štátov až 23 v porovnaní s rokom 2018 zvýšilo svoje výdavky na obranu o viac ako jednu miliardu eur a iba tri krajiny vlani znížili svoje vojenské výdavky, EDA však nešpecifikuje o ktoré štáty EÚ ide.

Správa, ktorá vychádza z podkladov zaslaných ministerstvami obrany, upozornila tiež na to, že výdavky na obranu predstavovali 2,9 percenta celkových vládnych výdavkov.

Viac na výskum a vývoj

V roku 2019 vynaložilo 26 krajín až 41,4 miliardy eur na investície do obrany (vybavenie, výskum a vývoj), čo je nárast o 19 percent v porovnaní s rokom 2018.

Krajiny tiež dosiahli cieľ vyčleniť najmenej 20 percent z výdavkov na obranu na investície do rezortu obrany – podarilo sa to prvýkrát od roku 2010. Až 83,1 percenta z investícií do obrany vyčlenili krajiny na obstaranie nového vybavenia, zatiaľ čo financovanie výskumu a vývoja v oblasti obrany zostalo obmedzené na úrovni 16,9 percenta.

Správa o stave európskej obrany: Ambície Únie prekračujú možnosti európskych armád

Európska agentúra vidí perspektívu v spoločných projektoch, ako vývoj tankov, hliadkovacích plavidiel, ochrane proti bezpilotným lietadlám, ale už aj vo vesmíre. Európske armády sú podľa najnovšej revízie mimoriadne rôznorodé, rozlične modernizované a odlišná je aj ochota tento stav meniť.

Aj napriek zvýšeniu obranných výdavkov však podľa EDA viazne spolupráca medzi krajinami EÚ pri obstarávaní nového vojenského vybavenia. Vlani mala hodnotu sedem miliárd eur, pričom členské štáty uskutočnili iba 20 percent celkového obstarávania v spolupráci s inými krajinami Únie.

Pomalší rast je aj v investíciách do výskumu a vývoja v oblasti obrany, keďže vlani ani jeden členský štát nedosiahol kolektívnu referenčnú hodnotu dvoch percent z celkových výdavkov na obranu do oblasti obranného výskumu a vývoja a iba štyri krajiny EÚ vynaložili viac než jedno percento celkových výdavkov na obranu na výskum a vývoj v oblasti obrany.