NATO 2030: Generálny tajomník predstavil svoju víziu o budúcnosti Aliancie

Jens Stoltenberg, Donald Trump a Boris Johnson na minuloročnom summite NATO v Londýne. [EPA-EFE/Facundo Arrizabalaga]

„Nechceme NATO objavovať nanovo, potrebujeme ho, naopak, ešte viac posilniť,“ uviedol Jens Stoltenberg. Aliancia musí podľa neho napredovať vojensky, politicky, ale aj ako dôležitý aktér medzinárodnej scény.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg dnes (8. júna) v Bruseli symbolicky odštartoval diskusiu o budúcnosti Severoatlantickej aliancie na najbližšiu dekádu. V tomto kontexte predstavil aj svoju vlastnú víziu plánu, ktorá vznikla na základe požiadavky lídrov členských štátov minuloročného summitu v Londýne.

Alianciu chce Stoltenberg v budúcnosti vidieť lepšie pripravenú nielen vojensky, ale najmä politicky a aj v súvislosti so snahou pôsobiť na svetovej úrovni. Vo svojom prejave a následnej diskusii prízvukoval aj formovanie vzťahov s Čínou a Ruskom.

Stoltenberg pripustil, že výsledkom diskusie NATO 2030 nemusí byť vznik nového strategického konceptu Aliancie. Očakáva však, že spolupráca v rámci nej sa do roku 2030 zásadne posilní.

S obranným rozpočtom 29 miliárd na sedem rokov sa bude strategická autonómia Únie budovať pomaly

Podľa štúdii by v prípade vystúpenia Spojených Štátov z NATO museli európske krajiny investovať do vyplnenia rozpočtovej diery stovky miliárd eur. Hoci navrhovaný obranný rozpočet je vyšší, ako sa pôvodne očakávalo, niektorým oblastiam, vrátane Európskeho obranného fondu, ubudlo.

Vojensky, politicky, globálne

Hoci je podľa generálneho tajomníka NATO koronakríza „ohromným tlakom na ľudskú bezpečnosť“, s jej príchodom sa mnohé „ďalšie bezpečnostné hrozby súčasnosti zvýraznili“. V najbližšej dekáde by sa preto podľa neho NATO nemalo zásadne transformovať či meniť, ale sústrediť sa najmä na vnútorné posilňovanie.

NATO by sa ale v najbližších rokoch nemalo vyvíjať iba vojensky, hoci táto oblasť ostáva pre existenciu Aliancie kľúčová. Porovnateľne, ak nie ešte dôležitejšie, je podľa neho aj politické posilňovanie, na ktoré Aliancia „často zabúda“. Stoltenberg povedal, že medzi nástrojmi, ktoré by NATO malo v budúcnosti využívať, by sa mal dôraz klásť aj na ekonomické, či diplomatické prostriedky. „Na využívanie politických nástrojov však potrebujeme politickú vôľu,“ pripomenul.

Politologička z Harvardu: V kríze je vo vládnutí potrebná radikálna kreativita

Americko-nemecká expertka vidí pandémiu ako príležitosť na obnovenie transatlantickej spolupráce, a to aj na úrovni miest a samospráv. Je tragédiou, že mnohí Európania nevidia Donald Trump ako anomáliu, ale skôr ako odhalenie skutočnej tváre Ameriky, hovorí CATHRYN CLÜVER ASHBROOK.

„Na stôl v rámci NATO by sme mali priniesť všetky otázky, ktoré sa týkajú bezpečnosti,“ uviedol generálny tajomník.

Zatiaľ nie je jasné, či sa otázky bezpečnosti, súvisiace s verejným zdravím, ktorého nedostatky odhalila práve prebiehajúca pandémia, dostanú rovnako do centra pozornosti lídrov a bezpečnostných expertov Aliancie. Súčasná diskusia v bezpečnostných kruhoch totiž naznačuje, že nie všetci sú naklonení konceptu transformácie Aliancie, ktorá by plnila aj takéto rozšírené funkcie.

V oblasti globálnejšieho pôsobenia NATO Stoltenberg spomenul najmä nutnosť rozširovania spolupráce s partnermi. Okrem štátov ako Austrália, Japonsko, Južná Kórea, či Nový Zéland, prízvukoval aj partnerstvá s medzinárodnými organizáciami, neziskovkami a expertami.

Komunikovať by sa podľa Stoltenberga malo NATO naučiť aj s Ruskom. Hoci pripomenul, že Moskva posilňuje svoje vojenské kapacity a výrazne investuje do nových spôsobilostí a techniky, z jeho pohľadu je dôležité vnímať Rusko ako „suseda, ktorý nikam neodchádza“. Systém odstrašovania a efektívnej obrany, ktorý NATO voči Rusku uplatňuje, podľa neho funguje. Dovtedy, kým bude udržiavaný, „k žiadnemu konfliktu nedôjde“.

Štátny tajomník Majer: Rusko je problémový partner a k strategickým hrozbám pravdepodobne pribudne Čína

„Dve percentá HDP na obranu musia byť v armáde viditeľné,“ hovorí MARIAN MAJER. V boji proti dezinformáciám chce byť rezort obrany aktívnejší a vytvorí nové zložky. Ak Američania schvália slovenskú požiadavku na zníženie splátok, ministerstvo chápe, že F-16 môžu meškať.

„NATO nevníma Čínu ako nepriateľa,“ odpovedal Stoltenberg na jednoznačnú otázku. Dodal však, že Peking sa stáva dôležitým hráčom na svetovej scéne a zásadne formuje bezpečnostné prostredie, a preto sa na tieto aktivity musí NATO pozerať nanajvýš realisticky a reflektovať ich aj v praxi.

„Ani Európa, ani štáty Severnej Ameriky“ nedokážu podľa Stoltenberga reagovať na celosvetové bezpečnostné hrozby samostatne, a preto lídri aj celá Aliancia „musia odolať pokušeniu hľadať (ich) riešenia na národnej úrovni,“ dodal šéf 30-člennej Aliancie.

Konkrétne detaily svojej vízie a výsledky debaty NATO 2030 predstaví generálny tajomník lídrom tridsiatich členov Severoatlantickej aliancie na summite budúci rok.

Američania v Európe

Odštartovanie diskusie o budúcnosti Severoatlantickej aliancie prichádza aj v kontexte plánu Spojených štátov stiahnuť svojich vojakov z Nemecka. Americký prezident mal podľa magazínu The Wall Street Journal schváliť stiahnutie 9 500 amerických jednotiek, a to už do septembra. Podľa prepočtov by tak bolo na nemeckom území až o 27,5 percenta amerických vojakov menej ako v súčasnosti. Informáciu priniesol magazín koncom minulého týždňa (5. júna).

Americké jednotky pôsobia v Nemecku od konca druhej svetovej vojny. Spojené štáty majú na nemeckom území zďaleka najviac svojich vojakov v Európe. V EÚ má Washington značné množstvo vojakov aj v Taliansku a Španielsku.

Poľsko mieša karty v globálnych vzťahoch, aktivizuje sa v oblasti Iránu aj Kašmíru

Varšava ako predsedajúca krajina v Bezpečnostnej rade OSN hrá v auguste prím na scéne globálnych vzťahov. Nateraz dokonca zvažuje svoje zapojenie do americkej misie v Hormuzskom prielive a v rukách má aj diskusie medzi Indiou a Pakistanom o Kašmíre.

Či sa jednotky vrátia späť do Spojených štátov alebo budú presunuté na inú základňu v Európe zatiaľ nie je jasné. Poľský premiér Mateusz Morawiecki však už záujem o presunutie jednotiek do Poľska svojim americkým kolegom stihol komunikovať.

Hoci generálny tajomník NATO dnes nechcel priamo komentovať medializované informácie o sťahovaní amerických vojakov, upozornil, že Washington posilňuje svoju európsku prítomnosť vo viacerých krajinách, vrátane zvyšovania výdavkov na podporu techniky, či na cvičeniach. „V Európe dnes robíme omnoho viac, ako to bolo v ostatných dekádach,“ vysvetlil Stoltenberg.

Partner

Projekt Green and Innovative Agriculture for Europe

Sledujte

Obsahový partner