Ministri obrany členských krajín NATO po prvý krát diskutovali o nových návrhoch reformy Aliancie, ktoré predložil generálny tajomník Jens Stoltenberg. Francúzi sú skeptickí, Američania hovoria, že ich sólo v obrane sa končí. Slovensko má vlastné záujmy.
Správu o reforme NATO, ktorú pod vedením Stoltenberga pripravila expertná skupina, predstavili ešte v decembri. Okrem nových výziev v bezprostrednej blízkosti bloku identifikovala rada aj odporúčania, ako na ne môže obranné spoločenstvo reagovať.
Návrhy zahŕňajú aktualizáciu oficiálneho a hlavného strategického dokumentu NATO, tzv. Strategického konceptu. Po novom by mohol koncept lepšie reflektovať nárast čínskych vojenských schopností aj ruskej strategickej konkurencie. Pribudnúť majú obmedzenia systému, kedy v NATO mohla jedna krajina blokovať aktivity celej Aliancie. Rovnako by mohli vzniknúť aj nové možnosti na vytváranie koalícií tých krajín, ktoré majú o istú problematiku väčší záujem. Hovorí sa o tzv. koalíciách ochotných (Coalitions of the Willing). Generálnemu tajomníkovi pravdepodobne pribudne viac sprostredkovateľských právomocí a kompetencií.
Okrem iného zahŕňa návrh aj zmeny vo financovaní odstrašujúcich a obranných opatrení, ktoré by aspoň čiastočne mali byť financované z rozpočtu Spoločenstva. Ak by sa napríklad krajiny podieľali na rozmiestnení vojsk v pobaltských štátoch alebo na misiách leteckého dozoru, členovia Aliancie by už nemuseli znášať všetky náklady sami.
Lídri krajín NATO by mali reformné návrhy zvážiť na summite v Bruseli, ktorý sa má uskutočniť do konca tohto roka, potenciálne ešte v júni. Cieľom je presvedčiť Trumpovho nástupcu Joea Bidena, aby dôraznejšie podporoval NATO a upokojil spojencov, frustrovaných zo zlyhávania Aliancie pri politickej koordinácii.
Francúzska rezervovanosť
Podľa niektorých diplomatov francúzska ministerka ozbrojených síl, Florence Parly, vytkla Stoltenbergovi, že na verejnosti diskutoval o niektorých zo svojich reformných návrhoch ešte predtým, ako sa k nim vyjadril na stretnutí so spojencami.
Francúzsko pritom odštartovalo iniciatívu transformácie NATO do roku 2030 po tom, čo prezident Emmanuel Macron označil stav Aliancie za „klinickú smrť“.
Kritickým bodom pre Paríž je myšlienka „nového“ systému financovania, ktoré by zohľadňovalo aj vojenské zamestnania, či účasť na misiách a operáciách, uviedol pre EURACTIV nemenovaný diplomat NATO.
Pre krajinu ako Francúzsko, ktorá sa aktívne zapája do medzinárodných misií a vojenských operácii najmä mimo štruktúr NATO, by nebol nový systém financovania výhodný. Nové nariadenie by navyše mohlo znamenať, že spojenci sa musia pomerne intenzívne zúčastňovať na operáciách, aj keď sú voči nim kritickejší a svoj súhlas dali iba z dôvodu politickej súdržnosti Aliancie.
Žiadne americké sólo
Stredajšie (17. februára) stretnutie bolo prvým aj pre nového amerického ministra obrany Lloyda Austina. Ten prisľúbil, že so zmenou moci v Bielom dome končia aj časy amerického individualizmu.
„Minister opätovne potvrdil prezidentovo posolstvo, že Spojené štáty majú v úmysle oživiť svoje vzťahy s Alianciou a že náš záväzok voči článku 5 zostáva pevný,“ uviedol tlačový tajomník Pentagonu, John F. Kirby.
„Stratenú dôveru musíme znovu vybudovať,” uviedol Jens Stoltenberg ešte pred stretnutím.
Napriek výraznej zmene tónu na americkej strane sa zdá, že nová administratíva bude naďalej pevne vyvíjať tlak na ostatných členov, aby sa viac podieľali na finančnej a vojenskej záťaži v NATO.
Slovensko sleduje v NATO vlastné záujmy
Slovenský minister obrany Jaroslav Naď po rokovaní uviedol, že „spoločným úsilím všetkých krajín NATO je zostať aj do budúcnosti silní, súdržní a pripravení”. Dôležitým predpokladom na dosiahnutie cieľov je podľa neho najmä plnenie vlastných záväzkov.
Podľa Petra Bátoru, nového veľvyslanca Slovenska pri NATO, ktorý na summite rovnako Bratislavu zastupoval, by NATO na konci tohto desaťročia mala plniť dve základné úlohy. Pre TASR uviedol, že by Aliancia mala vedieť „čeliť nielen tradičným hrozbám, ale aj novým výzvam, ako sú kybernetické útoky či klimatické zmeny“.
Bátor povedal, že Slovensko má pri každom z bodov, ktoré na konferencii predstavil Jens Stoltenberg svoje vlastné záujmy. „Či už je to o tom, aby Aliancia bola schopná reagovať ozbrojenými silami, ak to bude potrebné, alebo či dokážeme lepšie komunikovať vo vnútri Aliancie v rámci politického dialógu a či sa vyrovnáme s novými hrozbami, ako sú umelá inteligencia a kybernetické hrozby,” vysvetlil veľvyslanec.
Z jeho pohľadu sú v Aliancii vysoko cenené aj aktivity slovenských špeciálnych síl, ako ženistov a vojakov chemickej jednotky. Bátor hovorí, že krajina preto Aliancii má čo ponúknuť.
„Ak sa môžeme pochváliť, tak to urobme,” uviedol na sociálnej sieti aj minister obrany. „Som veľmi rád, že som mohol spojencov informovať o rastúcom trende obranných výdavkov, tie sa od roku 2014 (na Slovensku) zvýšili o viac ako 120 percent,” vysvetlil Naď.
Slovensko sa ocitlo v jedenástke krajín, ktorým sa minulý rok podarilo prekročiť dohodnutú hranicu dvoch percent HDP vo výdavkoch na obranu.
Podľa generálneho riaditeľa Sekcie obrannej politiky na rezorte obrany, Martina Sklenára, však za zvýšeným financovaním obrany stoja nielen dodatočné armádne, ale najmä koronakríza, ktorá celkové HDP Slovenska značne ovplyvnila.
