NATO v roku 2020: Jeden za všetkých, všetci po „klinickej smrti“

Scéna z nemého amerického filmu Traja muškatieri z roku 1921. [Wikimedia Commons/United Artists]

Severoatlantickú alianciu čaká historicky tretie najväčšie cvičenie na európskom kontinente. Nad novým strategickým plánom sa začne zamýšľať novovytvorená „rada múdrych“. Turecko v Stredomorí pridá spojencom na čelo ďalšiu vrásku a silnejúca čínska armáda ich prinúti hľadať konkurenčné výhody v technológiách.

V roku 2020 sa Severné Macedónsko stane 30. členom Aliancie. Posilňovať bude európska zložka spojenectva, Spojené štáty sa budú v Európe spoliehať najmä na Poľsko. Okrem Ruska sa však do hľadáčika dostane aj ďalšia novodobá veľmoc – Čína.

Diskusia v štruktúrach bude prebiehať aj v súvislosti s implementáciou odsúhlasených plánov na obranu Poľska a pobaltských štátov. V zákulisí sa totiž stále prízvukuje fakt, že Ankara odmieta povoliť aktivity v regióne dovtedy, kým nedostane zelenú aj vo svojom pláne a Spojenci nezmenia názor neoznačiť Kurdské ľudová milície (YPG) zo Sýrie za teroristickú organizáciu.

Vy nás nepodporíte v Sýrii, my vás v Pobaltí: Turecko pokračuje v blokáde plánov Aliancie

Ani po stretnutí lídrov na londýnskom summite Ankara neustúpila zo svojej požiadavky. Turecko bude blokovať zámer Aliancie posilniť obranu vo Východnom krídle dovtedy, kým nedostane taký návrh, ktorý by bol  v súlade s ich pohľadom na kurdské milície v Sýrii.

Rada múdrych

Jednou z hlavných úloh, ktorým bude Severoatlantická aliancia v budúcom roku čeliť, je revízia strategickej misie spojenectva. Odvrátiť by mala úplnú „mozgovú smrť“ 70-ročnej Aliancie. Francúzsko-nemecký návrh vytvorenia akejsi „rady múdrych“ získal podporu koncom tohto roka. Jej cieľom bude v najbližších mesiacoch zistiť, ako Alianciu efektívne transformovať. Tvoriť by ju mal iba malých okruh seniornejších štátnikov, ale aj expertov, ktorí by mohli do strategickej debaty vniesť radikálnejšie pohľady a inovatívne návrhy.

Doterajšie informácie o revízii prízvukujú, že by sa zmena záujmu spojencov mohla preniesť z Ruska na Blízky východ a do Afriky. Správa rady by mala byť hotová až koncom roka 2021, kedy bude NATO organizovať ďalší summit.

„Vojenský Schengen“ prepája Úniu a NATO, rivalmi v rozvoji vojenskej mobility zatiaľ nie sú

Rýchly a jednoduchý prevoz vojenských jednotiek a techniky je prioritou pre obe zoskupenia. Nakoľko ale fungujú na rozličných právnych aj politických základoch, spolupráca je neformalizovaná a ťažkopádna. Slovenský rezort obrany tvrdí, že požiadavky na rýchly rozvoj plní podľa plánu.

Interoperabilita jednotiek Severoatlantickej aliancia prejde v roku 2020 rovnako zásadnou skúškou. Cvičenie pod názvom Defender 2020, ktoré preskúma strategickú pripravenosť a preverí vojenskú mobilitu spojencov, bude tretím najväčším tréningom svojho druhu, aké kedy ktoré európsky kontinent hostil. Na ďalšie roky je plánované podobné overovanie kapacít na každoročnej báze.

TechNATO

Plne funkčnými sa v tomto roku v NATO stali kontrahybridné podporné tímy, ktoré majú  pomáhať spojencom pri hybridnom útoku. Politické a vojenské prvky boja proti hybridným hrozbám si však vyžadujú ďalšie dolaďovanie, tvrdia experti. Odstrašovanie a jasný spôsob obrany budú musieť v súvislosti s hybridnými hrozbami nabrať v rámci NATO v roku 2020 jasnejšie kontúry.

Na ne budú nadväzovať aj debaty o zapájaní nových technológií do obrany. Umelá inteligencia, 3D tlač, hypersonické technológie, superpočítače a nové obzory vo vesmíre sa v ostatných rokoch dostali zo sci-fi knižných sekcií do reality aj v rámci Aliancie. Zatiaľ deväť z 29 krajín Aliancie má dnes ako súčasť obranných štruktúr aj istý druh vesmírneho programu. NATO však nie je jediným telesom, ktoré chce konkurenčnú výhodu v technologickej oblasti získať a udržať.

Čínsky drak dorástol aj v obrane

NATO sa zaoberá Čínou najmä  v súvislosti s nárastom jej zbraňového arzenálu. Peking má už dnes k dispozícii druhú najväčšiu obrannú sieť na svete a jej súčasťou sú aj rakety s dlhým doletom, ktoré by mohli priamo ohroziť Starý kontinent. Okrem toho významne investuje do infraštruktúry najmenej rozvinutých európskych krajín, vrátane Balkánu.

Obranné systémy, zbrane, ale aj mierové misie, vyslané Pekingom, v ostatných rokoch dorazili aj do Afriky. V roku 2015 sa napríklad zaviazal investovať do africkej bezpečnosti v rámci trustového fondu OSN pre mier a rozvoj v priebehu nasledujúcej dekády takmer 180 miliónov eur. Čína v tomto roku prispievala do siedmich misií pod vedením OSN na tomto kontinent. Trénovala napríklad jednotky v Keni a Ugande.

Zbrane dodáva aj v rámci zaujímavých „balíčkov“, ktoré kombinujú prístup k prírodným zdrojom s pôžičkami, a zaväzuje tak africké krajiny riešiť strategické otázky spolu s bezpečnosťou. Práve téma Afriky a možnej tamojšej spolupráce Bruselu a Pekingu, bude jedným z dôležitých bodov budúcoročných vyjednávaní počas summitu EÚ – Čína, ktorá by mala priniesť náhradu za doteraz platnú Strategickú agendu 2020.

Rusi posilňujú prítomnosť za polárnym kruhom, NATO je nejednotné

Pre klimatickú krízu, ktorú sprevádza aj topenie ľadovcov a zjednodušovanie prechodu, sa Arktída dostáva z periférie bezpečnostného záujmu do jej centra. Ruská vojenská prítomnosť sa strojnásobila a Čína nechce ostať pozadu napriek tomu, že územia v regióne nemá.

Severoatlantická aliancia si chce v najbližšom období posvietiť aj na aktivity Pekingu za polárnym kruhom. Hoci Čína nemá územia v regióne, nechce ostať pozadu, nakoľko napríklad ruská prítomnosť sa v Arktíde už strojnásobila. S topiacimi ľadmi sa totiž stala Arktída omnoho zaujímavejšia nielen ako obchodná cesta, ale aj ako zdroj nerastného bohatstva, či pre rybolov.

S rozmachom vývoja a výstavby sietí piatej generácie sa pozornosti nevyhne ani ich kybernetická bezpečnosť. No kým Spojené štáty budú pravdepodobne trvať na spolupráci s mimočínskymi spoločnosťami práve pre obavy z ich bezpečnosti, najmä európske krajiny môžu ostať verné finančne menej náročným a svetovo odskúšaným riešeniam z ďalekého východu.

Horúce Stredomorie

Turecko robí vrásky na čele spojencom v Aliancii najmä ostatné tri roky. Okrem nákupu ruských raketových systémov a v príprave na rozšírenie tejto objednávky o ďalšiu zákazku, vyvádzala Ankara z miery svojich severoatlantických spojencov aj vlastnými avantúrami v Sýrii.

Prvý verejný proces práve v súvislosti s mučením v Sýrii začne v priebehu budúceho roka v Nemecku s dvomi bývalými predstaviteľmi vlády Bashara al Assada. No kým Sýrčania po upokojení konfliktu opravujú budovy, infraštruktúru a prinavracajú život do zdevastovaných oblastí po osemročnej občianskej vojne, sever krajiny sa bude „revitalizovať“ za pomoci tureckých vojakov. Ankara plánuje do regiónu na dobrovoľne báze presídliť dva milióny sýrskych utečencov, ktorí dnes žijú v Turecku. No Spojenci v NATO budú na toto presídľovanie dohliadať jastrabím okom.

Radovan Javorčík: Viac „neamerických“ peňazí na obranu je vynikajúca správa nielen pre Trumpa, ale pre nás všetkých

Macronova poznámka o „klinickej smrti NATO“ rozprúdila diskusiu o tom, čo chceme s Alianciou robiť, hovorí slovenský veľvyslanec pri Severoatlantickej aliancii. Jej lídri sa nateraz zaviazali spraviť NATO politicky príťažlivejšie.

Jediná moslimská krajina v Severoatlantickej aliancii navyše v Stredomorí začína s ďalším presadzovaním vlastných záujmov, ktoré NATO rozrušujú: spojenectvo s Líbyjskou vládou proti rebelujúcemu generálovi Chalífovi Haftarovi. Od roku 2011 sa po zvrhnutí vlády Muammara Kaddáfiho, ktorá prišla s podporou síl NATO, dostala severoafrická krajina do siete množiacich sa konfliktov. Od apríla 2019 v krajine prišlo v súvislosti so stretom medzi vládou Národnej dohody (GNA), podporovanou OSN, a Haftarovou Líbijskou národnou armádou o život viac ako tisíc osôb. Koncom novembra podpísala Ankara s GNA dohodu o obrannej a námornej spolupráci. Tá nielenže zaistí námornú aj vzdušnú vojenskú podporu, ale zaistí Turecku aj konsolidáciu námorných hraníc vo východnom Stredozemí. Práve táto časť spolupráce ohrozuje Grécko a Cyprus. Dohoda sa usiluje o vytvorenie výlučnej hospodárskej zóny od južného pobrežia Turecka až po severovýchodné pobrežie Líbye.

Podľa Atén a Nikózie je dohovor neplatný, nakoľko nerešpektuje základné medzinárodné pravidlá námorných vôd. Je navyše cynickým odkazom pre rozširujúce sa projekty podzemnej ťažby plynu vo východnej časti Stredomoria, na ktorom dvojica krajín Únie spolupracuje najmä s Izraelom a Egyptom.

Turci budú na budúci rok intenzívnejšie diskutovať o nákupe a vyslaní tretieho prieskumného plavidla, ktoré sa pozrie na možnosti ťažby zemného plynu. Podobne, ako dve lode, ktoré predpoklady na ťažbu skúmajú pri pobreží ostrovného Cypru a nútia spojencov v NATO aj v EÚ dvíhať nad Turkami varovný prst pri takmer každom spoločnom stretnutí, ďalšie aktivity by nevôľu, nespokojnosť a celkové napätie v NATO mohli ešte prehĺbiť.

Navyše, na dodávku zbraní do Líbye, o ktorej Turci rovnako špekulujú, je uvalené embargo OSN. V tejto súvislosti je znepokojené aj Rusko, ktoré v Líbyi spolu so Spojenými arabskými emirátmi a Egyptom stojí na strane rebelujúceho generála. O tom, že si azda NATO chová na hrudi vlastného plaza, bude v roku 2020 asi pochybovať len málokto.