Nemci chcú vedieť, ako použiť literatúru proti násiliu

Zľava: Vedúci projektu prof. Dr. Jürgen Wertheimer, spisovateľ Wole Soyinka, riaditeľ odelenia politiky na nemeckom ministerstve obrany Dr. Géza Andreas von Geyr. [Foto: Bundeswehr]

Nemecké ministerstvo obrany platí výskum, ktorý má povedať, ako môže analýza textov pomôcť v prevencii násilných konfliktov vo svete.

Na konci októbra 2017 sa na nemeckom ministerstve obrany koná stretnutie. Jedným z jeho špeciálnych a nepravdepodobných hostí je nigérijský dramatik a básnik Wole Soyinka.

Prvý africký nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1986 hovorí o svojom príspevku k štúdii s názvom: „Včasné rozpoznanie kríz cez vyhodnocovanie literatúry“ (v nemeckom origináli Krisenfrüherkennung durch Literaturauswertung).

O násilí najprv píšeme

Štúdiu priamo zadalo nemecké spolkové ministerstvo obrany. Je to jedna z iniciatív, ktoré vychádzajú zo strategického dokumentu rezortu – Bielej knihy k bezpečnostnej politike krajiny a budúcnosti ozbrojených síl z roku 2016.

Wole Soyinka je na stretnutí, pretože ponúka svoju znalosť lingvistickej (jazykovej) histórie vývoja africkej islamistickej teroristickej organizácie Boko Haram. To je práve záber štúdie pod vedením literárneho vedca, profesora Jürgena Wertheimera z univerzity v Tübingene.

Tézou výskumu je, že každé fyzické násilie, ktorého sa dopustia extrémistické a teroristické skupiny je možné omnoho skôr vysledovať v regionálnej literatúre, propagandistických manifestoch alebo na youtube videách.

„Inými slovami: takmer každému fyzickému násiliu predchádza nárast slovného násilia,“ píše nemecké ministerstvo v správe.

Rezort si od výsledkov štúdie sľubuje možnosť zlepšiť schopnosti strategických predpovedí. Riaditeľ odboru politiky na ministerstve Géza Andreas von Geyr na štúdii oceňuje práve inovatívny prístup.

Včasné varovanie

Prvé výsledky štúdie by mali byť dostupné na jeseň 2018. Mali by povedať, či sa budúce použitie násilia extrémistickými zoskupeniami ako je napríklad Boko Haram dá včas predpovedať cez analýzu textov. Ak to tak je, bolo by zároveň možné včas vsadiť na preventívne kroky, napríklad presvedčivý proti-naratív k extrémistickej ideológii.

„Nemali by sme preceňovať moc literatúry“ hovorí v rozhovore pre IPS Journal Soyinka. Zároveň si ale myslí, že „spisovatelia nám môžu dať včasný obraz udalostí, ktoré sa pravdepodobne stanú, alebo sa práve dejú, no ktoré si zodpovední nevšimli“.

(Spisovateľ) „je amatérsky psychológ, ekonóm, technik. Vidí prepojenia predtým, než sa stanú. Spája roztrúsené časti, aby vytvoril súdržný príbeh.“

Úlohu literatúry vidí skôr v prevencii, než riešení prebiehajúcich konfliktov.

„Ak sa napíše dosť kníh, ktoré budú zdôrazňovať jednotnú podstatu ľudstva, umožní to ľuďom prekonať čierno-bielu optiku a vidieť aj to šedé medzitým… Literatúra skúma ľudstvo v jeho nahých základoch.“