Nešírenie jadrových zbraní: Európa sa zatiaľ zhodne len na tom, že sa nezhodne

Ruský mobilný systém balistických rakiet krátkeho dosahu 9K720 Iskander. [EPA-EFE/Sergei Chirikov]

Krajiny EÚ majú rôzny prístup k tomu, ako zmenšovať počet nekonvenčných zbraní vo svete. Kým niektoré sú za okamžitý zákaz nukleárnych systémov, iné ich považujú za nástroj odstrašovania. Podľa veľvyslankyne EÚ pre odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní sa preto blok bude ďalej rozprávať najmä na témy, v ktorých je univerzálna zhoda.

Po tom, ako sa vo Washingtone zmenila administratíva, napätie v otázke zbrojenia veľmocí, ale aj hlasy, ktoré volali po obnovení jadrového testovania, utíchli. Experti sa zhodujú na tom, že situácia sa upokojila, no stále nie je ideálna. Pozitívom je návrat Ruska a Spojených štátov za rokovací stôl o dohode New START (tzv. Zmluve o znížení počtu strategických zbraní). Obavy však pretrvávajú.

„Sme vážne znepokojení zhoršujúcimi sa trendmi a pokračujúcou eróziou kontroly zbraní, architektúry odzbrojenia a nešírenia zbraní. Existujúce medzinárodné normy, ktorými sme vybavení, sú selektívne implementované a záväzky sa nedodržiavajú,“ upozorňuje štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, Ingrid Brocková.

O tom, ako sa po odchode Donalda Trumpa z Bieleho domu mení a zmení globálna ochrana pred šírením zbraní, najmä tých nekonvenčných, diskutoval 8. júna panel troch expertov. Podujatie vzniklo vďaka spolupráci s Nadáciou Friedricha Eberta.

Diskusia | Kontrola zbrojenia po Trumpovi: Oživenie medzinárodných iniciatív?

EURACTIV Slovensko, v spolupráci s bratislavskou kanceláriou Friedrich Ebert Stiftung, pripravil online diskusiu na tému kontroly zbrojenia v súčasnom medzinárdnom prostredí a budúcnosti odzbrojenia a nešírenia jadrových zbraní.

Spolupráca Moskvy a Washingtonu je kľúčová

Podľa Ingrid Brockovej chýba súčasnému systému kontroly zbraní hromadného ničenia „vzájomná dôvera a zmysluplný dialóg, a to aj medzi najrelevantnejšími hráčmi. „Je to znepokojujúce,“ prízvukuje štátna tajomníčka.

„Je pred nami veľa práce. Zásadné však bude, aby veľkí hráči o týchto témach diskutovali, a to bez okolkov,“ hovorí špeciálna vyslankyňa EÚ pre odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní, Marjolijn van Deelen. Podľa nej však tak ďaleko ešte nie sme.

Kým sa tak stane, van Deelen zdôrazňuje najmä potrebu budovania vzájomnej dôvery. Aj z tohto dôvodu Únia s napätím očakáva, ako sa skončia blížiaci sa summit medzi Ruskom a Spojenými štátmi, ale celkovo aj prvá návšteva Joea Bidena v Európe.

Tento rok podľa Ingrid Brockovej „začal povzbudivými správami” práve preto, lebo sa Washington a Moskva dohodli na predĺžení zmluvy New START na najbližších päť rokov. „Slovensko tento krok privítalo a plne ho podporuje,” uviedla Brocková.

„Pozitívny vývoj“ vníma aj analytička Julia Berghofer z European Leadership Network. „Po piatich dekádach rozhovorov medzi Moskvou a Washingtonom sú aj dnes obe strany zapojené do nepretržitej diskusie o predpisoch pri držaní strategických zbraní,“ hovorí. Riziko toho, že by sa diskusie prerušili a po piatich dekádach by dve strany už nemali záujem o spoluprácu, je podľa nej veľmi nízke. Po novom by z jej pohľadu mali pribudnúť aj odkazy na novšie systémy.

Práve Rusko a Spojené Štáty majú k dispozícii najviac, až 90 percent z takmer 14 tisíc existujúcich jadrových zbraní na svete. Podľa Ingrid Brockovej má preto dvojica v otázke odzbrojovania „špeciálnu zodpovednosť”.

Čína je „na palube“

Najmä Spojené štáty za vlády Donalda Trumpa trvali na tom, že do rozhovorov o budúcnosti kontroly zbraní hromadného ničenia musí byť zapojená aj Čína. Peking zvyšuje investície do svojej obrany, no počty nukleárnych zbraní sa odhadujú na menej ako 300, čo je približne dvakrát toľko, ako má India, či menej ako Spojené kráľovstvo.

Podľa Julie Berghofer je potrebné prístup k Číne v otázke jadrových zbraní správne nastaviť. V prvom rade svetové spoločenstvo nesmie dovoliť, aby sa „Peking stal prekážkou pri ďalšom rozvoji kontrol zbrojenia“. Rovnako odporúča, aby sa Západ snažil lepšie pochopiť to, „čo by mohlo byť prínosom pre účasť na týchto dohodách z čínskeho pohľadu“.

V neposlednom rade výskumníčka tvrdí, že pre Čínu, ale aj Rusko, je zásadné, že „nukleárny arzenál Veľkej Británie a Francúzska je väčší, ako ten čínsky, a preto má zmysel do budúcich rozhovorov zahrnúť aj Paríž a Londýn“.

Dvojica európskych krajín má dokopy k dispozícii o čosi viac ako 500 hlavíc.

Jadrové zbrane a NATO: Je reakcia Aliancie na rozširujúci sa ruský arzenál adekvátna?

NATO odpovedá na modernizáciu ruského jadrového arzenálu, no preteky v zbrojení odmieta. Spojenci však zabezpečujú nové systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany a posilňujú aj vlastné konvenčné schopnosti. Nové pozemné jadrové rakety sa však NATO v Európe nechystá rozmiestňovať.

Spoluprácu s Čínou si nateraz pochvaľuje špeciálna európska veľvyslankyňa: „S Čínou máme dobrý bilaterálny dialóg. Posledné stretnutie sa odohralo minulý rok v januári, no zvykneme mať veľmi úprimné výmeny názorov,“ vysvetľuje.

Únia musí prinášať nové nápady

Vzhľadom na to, že je EÚ v otázke zákazu jadrových zbraní rozdelená, podľa Marjolin van Deelen je dôležité, aby diskusie napriek tomu stále prebiehali. Len Rakúsko, Írsko a Malta doteraz ratifikovali Dohodu o zákaze nukleárnych zbraní (TPNW) a presadzujú ju na pôde EÚ, ale aj ďalej vo svete.

Krajiny, ktoré sú súčasťou EÚ a aj NATO sa však podpísali pod spoločný prístup, podľa ktorého úplný zákaz jadrových zbraní v súčasnosti nie je cestou. Dôvodom podľa nich je, že krajiny, ktoré Aliancia vníma ako nepriateľské, s nimi neplánujú skončiť.

„Nateraz sme sa na európskej úrovni dohodli na tom, že sa v otázke zákazu nukleárnych zbraní zatiaľ nedohodneme,“ potvrdila veľvyslankyňa. Podľa nej sa preto členské štáty EÚ budú ďalej zaoberať skôr témami, v ktorých sú jednotné.

Ide napríklad o centrálnosť Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT). Aj podľa Ingrid Brockovej bude „zásadné, aby boli všetky jej záväzky naplnené, a to vrátane článku 6 s jasným konečným cieľom, ktorý má eliminovať všetky jadrové zbrane”. Podľa NPT práve článok 6 hovorí o tom, že signatárske krajiny dohody sa zaväzujú „v pokračovaní rokovaní o účinných opatreniach, týkajúcich sa ukončenia využívania jadrových zbraní v čo najkratšom čase“.

Revízia kontroly zbraňových systémov: Stoltenberg predstavil plány Severoatlantickej aliancie

Kontrola zbraní je podľa generálneho tajomníka NATO v súčasnosti ohrozená nielen pre aktivity Ruska, ale aj pre nové krajiny, ktoré majú k dispozícii zatiaľ neregulované zbraňové systémy. Spojenci chcú teraz popohnať medzinárodnú komunitu k zmenám zastaraných regulačných mechanizmov.

Ďalšou zo spoločných európskych tém v agende odzbrojovania je snaha po podpore Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CBTB). Tá má obmedzovať nukleárne testovanie. Rovnako dôležitou bude z pohľadu Únie aj augustová konferencia o odzbrojovaní v Ženeve, hlavne v súvislosti s materiálom, ktorý sa na výrobu jadrových zbraní využíva. Európske krajiny sa podľa veľvyslankyne EÚ dohodli aj na potrebe overovania a na vytváraní mechanizmov, ktoré by závery konferencie dokázali aplikovať.

„EÚ pri týchto rokovaniach nemá samostatné miesto, no čo môžeme robiť, je podporovať zainteresované strany, integrovať ich do rôznych rozhovorov, ale aj špecifikovaťvlastné obavy,“ vysvetľuje úlohy Marjoljin van Deelen.

Zákaz jadrových zbraní začne platiť budúci rok. Krajiny NATO ho nepodporili

Aktivisti hovoria o obrovskom úspechu, a to napriek tomu, že ani jeden zo štátov, ktoré nukleárne zbrane vlastnia, ale ani žiaden z členov NATO, túto zmluvu neratifikoval. Nástroj totiž podľa nich stojí na nezdravých premisách.

V neposlednom rade sa Únia zhodne aj na ambíciách znižovania celkového rizika pri zbraniach hromadného ničenia. Podľa van Deelen je potrebné zaručiť, aby sa celá nukleárna architektúra už nikdy „nevymkla spod kontroly“.

Keď sa Únia dohodne na skutočných spoločných pozíciách, podľa špeciálnej vyslankyne je zásadné, aby sa blok ozýval na medzinárodných fórach a snažil sa lobovať aj u iných štátov, ktoré majú na tému podobný pohľad. „Niekedy sa to deje na podujatiach, ktoré sú organizované, niekedy je to za zatvorenými dverami, či dokonca v podobe demarši, kedy od štátov žiadame, aby sa ku konkrétnej dohode pridali,“ hovorí Marjolijn van Deelen. Dodáva, že ak hovorí Únia jednotne, jej sila rastie. „Nielen kážeme, ale podporovať chceme aj spoluprácu,“ dodáva

„Pre Európu bude dôležité viac sa v téme profilovať a nájsť aj spoločný hlas,“ potvrdzuje Julia Berghoff. Únia by z jej pohľadu mala sledovať dohody medzi Ruskom a Spojenými štátmi, no zároveň prinášať aj nové nápady, či podporovať ďalšiu elimináciu jadrových zbraní. Zároveň by sa mala zamyslieť nad náhradou Zmluvy o jadrových silách stredného dosahu (INF), keďže kontrolu tohto druhu zbraní už nezabezpečuje žiadna iná medzinárodná dohoda. INF skončila platnosť v auguste 2019.

Berghoff rovnako pripomína, že bez Zmluvy o otvorenom nebi, od ktorej chce odstúpiť Washington, „stratíme dôležitý nástroj na dialóg armády s armádou“, a preto bude ťažké nahradiť ho. Expertka odporúča hovoriť o náhrade čím skôr, a to už od najnižšej pracovnej úrovne.

Slovensko v OPCW

Slovenský rezort diplomacie pripomína, že významnú úlohu pri eliminácii zbraní hromadného ničenia má každý štát, bez ohľadu na veľkosť. V kontexte mutilateralizmu sa aj preto Bratislava rozhodla, že požiada o opätovné zaradenie do Správnej rady Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW).

Členom vedenia tohto združenia, ktoré dohliada na „globálne úsilie o trvalé a overiteľné odstránenie chemických zbraní“ bude Slovensko dva roky.

Historické stretnutie Kima a Trumpa: Severná Kórea zničí všetky svoje jadrové zbrane

Americký prezident Donald Trump po stretnutí so severokórejským lídrom Kim Jong Unom uviedol, že stretnutie prebehlo „lepšie než mohol ktokoľvek očakávať“.

Motiváciou Slovenska na to, aby sa pridalo k Výkonnému výboru OPCW je Podľa Rastislava Križana, riaditeľa odboru odzbrojenia a boja proti terorizmu rezortu diplomacie snaha „posilniť spoločenstvo krajín, ktoré podobne zmýšľajú“. Hoci podľa neho nie je pre malú krajinu, akou je Slovensko v tejto téme jednoduché výrazne vystupovať, Bratislava z jeho pohľadu má záujem na „formovaní agendy“.

Bude to po piaty raz, kedy sa Slovensko stane súčasťou Správnej rady OPCW. „Nie je to preto pre Slovensko nič nové,“ pripomína Križan.

„Účasť v OPCW je pre nás kľúčová práve v čase, keď je nestrannosť a expertíza organizácie je pod drobnohľadom niektorých jej členov,“ vysvetľuje. Najviac diskutovanými z jeho pohľadu ostávajú v organizácii témy využívania chemických zbraní v Sýrii, ale aj pokusy o otravu Sergeja Skripaľa a Alexeja Navaľného.