Nová stratégia bezpečnostnej únie: Prioritou je boj s terorizmom a potláčanie polarizácie spoločnosti

Ilustračný obrázok. [EFE-EPA/Christian Bruna]

Európska komisia predstavila stratégiu bezpečnostnej únie, ktorá má za cieľ zefektívniť spoločný boj proti kybernetickým hrozbám, obchodovaniu s ľuďmi a proti terorizmu.

Otázka vnútornej bezpečnosti sa týka mnohých oblastí a úrovní života Európanov, pre členské krajiny EÚ zároveň zostáva jednou z najcitlivejších. To reflektuje aj Európska komisia, ktorá chce svojou novou stratégiou bezpečnostnej únie EÚ „podporiť členské štáty pri zabezpečovaní bezpečnosti všetkých ľudí, žijúcich v Európe”.

Stratégia na roky 2020 až 2025 sa sústredí na boj proti terorizmu a organizovanému zločinu, prevenciu a odhaľovanie hybridných hrozieb, zvyšovanie odolnosti kritickej infraštruktúry alebo podporu kybernetickej bezpečnosti či výskumu a inovácií.

„Pomocou novej stratégie prepájame všetky články,ktoré pomáhajú budovať reálny bezpečnostný ekosystém,“ vyhlásil podpredseda Komisie Margaritis Schinas, ktorý má na starosti časť bezpečnostnej agendy.

https://twitter.com/RaquelJorgeR/status/1287707505481650177

Zverejnené komuniké k novej bezpečnostnej stratégii pokračuje podľa analytičky spoločnosti STEM Sarah Komas v súčasne nastavenom prístupe opatrného prehlbovanie spolupráce. Zrejme preto neprinesie zásadné zmeny.

„Samotná myšlienka bezpečnostnej únie vychádza zo snahy spoločne reagovať na urgentné bezpečnostné otázky pri spolupráci, ktoré vznikli na princípe medzivládnej spolupráce, čo je prevládajúci princíp Únie v oblasti bezpečnosti,” vysvetlila expertka s tým, že z týchto dôvodov sa nová stratégia nevyhnutne zameriava najmä na zefektívnenie v oblasti zdieľania informácií.

Čerstvý dokument nepredstavuje hotovú komplexnú stratégiu, ale skôr rámec a časový harmonogram, podľa ktorého budú do budúcna vznikať ďalšie nové návrhy a iniciatívy.

„V nadchádzajúcich rokoch vybudujeme v rámci mojej agendy, týkajúcej sa vnútornej bezpečnosti EÚ systém, ktorý bude dosahovať konkrétne výsledky, a dnes začíname s opatreniami proti sexuálnemu zneužívaniu detí, drogám a nelegálnym ľahkým zbraniam,“ vysvetlila eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson.

Europol: Počas pandémie koronavírusu výrazne stúpol počet trestných činov

Falošné lieky, nedodané nakúpené ochranné prostriedky, či aktívnejšia počítačová kriminalita. Pandémia otvorila nové príležitosť pre zločincov a podvodníci sa rýchlo prispôsobili, hovorí agentúra.

Prioritám dominuje boj s terorizmom

Prvé predstavené opatrenia patria do tretieho zo štyroch pilierov novej stratégie, ktorý sa týka boja s terorizmom a organizovaným zločinom. Práve terorizmus podľa Komas ako priorita prevláda nad ďalšími vytýčenými oblasťami spolupráce – ochranou pred organizovaným zločinom, kybernetickou kriminalitou či hybridnými hrozbami.

„K tomu odkazujú aj zvolené prostriedky, napríklad ochrana verejných priestorov a kritickej bezpečnostnej infraštruktúry, prezentované vo svetle protiteroristických opatrení,“ upozornila expertka s odkazom na prvý pilier stratégie.

Europol: V roku 2019 zahynulo v Európe pri teroristických útokoch desať osôb

Podľa Europolu klesá počet džihádistických útokov a narastajú útoky pravicových a ľavicových skupín. Najmä pravicové extrémistické skupiny však mali prispieť k rozšíreniu atmosféry strachu a nepriateľstva voči menšinovým skupinám.

Terorizmus predstavuje podľa Sarah Komas, ktorá pôsobí aj na Katedre bezpečnostných štúdií Fakulty sociálnych vied na Karlovej Univerzite, pre členské štáty bod jednoduchej zhody, hoci najmä z hľadiska novších členských štátov, nemusia predstavovať bezpečnostné prioritu. Ako doplnila analytička, zapojenie členských štátov do spolupráce napriek tomu môže znamenať prínos práve s ohľadom na lepšiu koordináciu aktivít vo všetkých odvetviach.

Boj proti terorizmu podľa Európskej komisie stojí na potláčaní polarizácie v spoločnosti, a preto sa zameria aj na odhaľovanie radikalizácie medzi jednotlivcami. Komas tvrdí, že kľúčový je význam postupnosti protiteroristických opatrení, na ktorý podľa nej stratégie odkazuje „bohužiaľ len čiastočne“.

„Na prvom mieste by mali stáť opatrenia proti radikalizácii, nasledované včasnou detekciou na úrovni spravodajských informácií. Opatrenia na exponovaných miestach by potom mali tvoriť až poslednú bezpečnostnú úroveň,“ dodala.

Odolnosť infraštruktúry, boj proti kyberzločinom a silnejší Europol

Kritická bezpečnostná infraštruktúra musí byť odolnejšia, tvrdí Komisia. A zďaleka nemyslí len dopravné uzly alebo zraniteľné verejné priestory, ale aj kybernetickú infraštruktúru. V tej súvislosti plánuje európska exekutíva ešte tento rok predstaviť strategické priority v oblasti kybernetickej bezpečnosti, vrátane prepracovania Smernice o bezpečnosti sietí a informácií.

„Z nášho pohľadu oceňujeme najmä snahy Európskej komisie o koordináciu hráčov v oblasti rozvoja sietí 5. generácie, na ktorej zástupcovia Českej republiky úzko spolupracujú – napríklad pri vydaní tzv. EÚ 5G Toolbox-u, ktorého príprave Česko spolupredsedalo,“ uviedol Radek Holý z českého Národného úradu pre počítačovú a informačnú bezpečnosť (NÚKIB).

Český úrad tiež oceňuje dôraz na zlepšovanie cezhraničnej spolupráce, či využitie rámca pre spoločnú diplomatickú odpoveď Únie na škodlivé kybernetickej aktivity, tzv. Cyber ​​Diplomacy Toolbox.

Dôraz na nutnosť zvýšenia pružnosti európskej reakcie v oblasti kritickej infraštruktúry označila Sarah Komas za konštruktívnu. „Tu je potrebné zdôrazňovať, tak ako to stratégia robí, rastúci význam energetického sektora a najmä jeho napojenie na fungovanie online technológií,“ podotkla k prvému pilieru stratégie.

Program novej vlády v obrane: Únia a NATO ako najlepšie možnosti pre zaistenie bezpečnosti

Nová vláda chce v obrane postupovať predvídateľne a plniť najmä to, čo sľúbi vojakom doma, ale aj spojencom v zahraničí. Avizuje dohodu o obranných plánoch naprieč politickým spektrom a dve percentá HDP chce na obranu minúť napriek koronakríze.

Ďalšia časť stratégie sa zameriava priamo na boj s kybernetickými zločinmi, napríklad v otázke krádeží totožnosti. Pod drobnohľad Komisia sa dostane súčasná kapacita presadzovania práva v digitálnych vyšetrovaniach. Dôležitý prvok predstavuje aj boj proti hybridným hrozbám, a to prostredníctvom spoločného prístup členských krajín, ako aj spoluprácou napríklad so Severoatlantickou alianciou.

„K tomuto bodu by som bola skeptická, pretože historicky bola spolupráca medzi EÚ a NATO až na pár výnimiek veľmi zložitá a neefektívna,“ upozornila prezidentka DefSec Innovation Hub, Kristina Soukupová, expertka v oblasti bezpečnosti a obrany.

Za kyberútokmi na český rezort diplomacie boli ruskí hackeri

Za minuloročným kybernetickým útokom na české ministerstvo zahraničných vecí boli podľa českej spravodajskej služby ruskí spravodajcovia. Okrem ruských a čínskych aktivít iné štáty aktivity tohto charakteru v Čechách neuskutočňovali.

Štvrtá a posledná časť stratégie odkazuje na budovanie „silného bezpečnostného ekosystému“.

„EÚ bude prispievať k podpore spolupráce a zdieľaniu informácií, s cieľom bojovať proti trestnej činnosti a domáhať sa spravodlivosti. Medzi kľúčové opatrenia patrí posilnenie mandátu Europolu a ďalší rozvoj Eurojust-u,“ píše Komisia. Stratégia nezabúda ani na vzdelávanie Európanov v otázke bezpečnostných rizík.

„Celkovo sa dá povedať, že sa [v prípade novej stratégie] jedná o reálny odhad krokov vytýčeným smerom, ktorý pre členské krajiny môže predstavovať prínos. Je ale potrebné dôkladne vyvážiť bezpečnostné opatrenia s požiadavkami na zachovanie súkromia, rovnosti a ochrany dát,“ dodala Sarah Komas.