PESCO odštartuje so 17 obrannými projektami

Cvičenie bojových záchranárov v Liptovskom Mikuláši. FOTO: TASR

Rada Európskej únie pre zahraničné veci na svojom včerajšom zasadnutí (11. decembra) rozhodla o formálnom spustení Stálej štruktúrovanej spolupráce Európskej únie v oblasti bezpečnosti a obrany (PESCO). Z Európskej dvadsať osmičky sa na nej napokon zúčastní 25 členských štátov EÚ.

Slovenská republika sa do novej spoločnej európskej aktivity pridala podpísaním spoločného oznámenia ešte 13. novembra. V úvodnej fáze bude viesť aj jeden významný projekt.

Do spoločnej európskej obrany sa nezapojilo päť krajín

Európska spolupráca v obrane nabrala reálne a právne záväzné kontúry a je príležitosťou aj pre Slovensko.

Rada predstavila prvých 17 projektov

Zapojením sa do PESCO členské krajiny súhlasili aj s plnením 20 konkrétnych záväzkov. Ide najmä o oblasti, v ktorých je možné spoločne rozvíjať obranné spôsobilosti ozbrojených síl zúčastnených členských štátov a intenzívnejšie spolupracovať.

Aj napriek informáciám, ktoré zaplavili internet, sa Európska únia prostredníctvom založenia PESCO nesnaží o vybudovanie novej, spoločnej európskej armády. 25 krajín však bude v obranných témach omnoho intenzívnejšie a užšie spolupracovať.

Vytvorenie spoločnej európskej armády je stále nereálne

Spoločná európska obrana dnes nestojí na diskusii o vytváraní novej vojenskej zložky, zhodli sa na tom panelisti podujatia Diskutujeme o budúcnosti Európy.

Rada Európskej únie pre zahraničné veci včera predstavila aj prvých 17 projektov, ktoré sa budú v prvej fáze existencie PESCO realizovať. Prvé spoločné aktivity sa budú týkať budovania a posilňovania vojenských kapacít (6 projektov), odbornej prípravy (2 projekty), kybernetickej bezpečnosti (2 projekty), námornej spolupráce (3 projekty) a spolupráce pozemných síl (4 projekty). Príkladom je aj Európske lekárske velenie, Európske tréningové certifikačné centrum pre Európske armády (EU TMCC), či Systém strategickej kontroly a riadenia pre misie SBOP.

Pravidlom je, aby projekty prepájali minimálne dve krajiny. Každá z participujúcich krajín sa musí zapojiť aspoň do jedného z projektov, prípadne sa pri projekte stať aspoň pozorovateľom. Projekty musí ešte formálne odsúhlasiť Európska rada, a to na prvom zasadnutí budúceho roka.

Taliansko sa stalo majstrom PESCO, malo by viesť štyri zo 17 projektov a bude sa zúčastňovať aj na ďalších 12 projektoch. Najúspešnejším sa stal holandský projekt zvýšenej vojenskej mobility, ktorý zaujal 24 krajín.

Slovensko povedie projekt mobilnej delostreleckej platformy

Slovensko ešte koncom októbra deklarovalo záujem realizovať projekt nepriamej palebnej podpory pod názvom EuroArtillery. Tento projekt vývoja presnej mobilnej delostreleckej platformy s dlhým dostrelom bude nakoniec viesť.

Keďže delostrelecké systémy sú tradičnou súčasťou výrobného portfólia slovenského obranného priemyslu, Slovensko malo podľa ministerstva obrany ambíciu zastávať v tomto projekte vedúcu pozíciu.

O slovenský projekt však participujúce krajiny neprejavili veľký záujem. Slovenská republika ho bude podľa informácií portálu Bruxelles2Pro realizovať len s podporou Talianska. Pozorovateľmi by sa mali stať armády z Bulharska, Českej republiky, Maďarska, Portugalska, Slovinska a Španielska. Menší záujem zaznamenal už iba taliansky projekt pancierových vozidiel, realizovaný s účasťou Španielska a pozorovateľmi z piatich krajín, vrátane Slovenska.

Ministerstvo obrany však napriek tomu považuje realizovanie tohto projektu za úspech, nakoľko je súčasťou úspešnej sedemnástky, pričom sa o podporu uchádzalo až 49 nápadov a aktivít.

„Skutočnosť, že sme navrhli vlastný projekt a ten sa prebojoval do finále, je dôkazom aktívneho členstva Slvenskej republiky v Európskej únii. Slovensko tým dokazuje, že na Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP) Európskej únie sa nesnaží len participovať, no zároveň ju aj spoluvytvárať,“  uviedol minister obrany Peter Gajdoš.

Podľa hovorkyne rezortu obrany Danky Capákovej sa Slovenská republika plánuje okrem svojho projektu zapojiť aj do projektu Európskeho zdravotníckeho veliteľstva, projektu Siete logistických centier v Európe a podpory operáciám, ako aj projektu Vojenská mobilita. Predbežný záujem Slovensko prejavilo aj v talianskom projekte Obrnené bojové vozidlo pechoty, a to v úlohe pozorovateľa.

„V budúcnosti bude Slovensko zvažovať  aj ďalšiu  možnú participáciu  v  iných projektoch PESCO,“ uviedla pre EURACTIV Slovensko Danka Capáková.

Česká republika sa podľa ministra zahraničných vecí Lubomíra Zaorálka priamo zapojí  do troch projektov. Maďari budú údajne prítomní v šiestich, Poliaci v dvoch projektoch.

Bez Dánska, Malty a Spojeného kráľovstva

Do Stálej štruktúrovanej spolupráce sa nezapoja tri členské štáty. Dánsko, o ktorého kroku sa vedelo už od začiatkov rokovaní o zintenzívňovaní spolupráce, neparticipuje v Európskej únii na štyroch oblastiach, medzi ktoré patrí aj spoločná obrana. Tento kompromis si vyrokovalp ešte v roku 1992, kedy sa schvaľovala Maastrichtská zmluva a ktorý Dáni potvrdili aj v referende

Podobne ako v prípade Dánska sa Malta odvoláva na svoju neutrálnosť. Podľa portálu The Malta Times, ktorý citoval zdroj blízky vláde, by mohla krajina zvážiť svoju účasť v PESCO po tom, ako sa odštartujú prvé projekty.

Briti sa do spolupráce nezapoja najmä v súvislosti s brexitom. Spojené kráľovstvo patrilo medzi odporcov hlbšej spolupráce v obrane na úrovni Európskej únie. Jeho postupným odchodom sa iniciatívam ako PESCO v skutočnosti otvorili dvere, tvrdia bruselskí diplomati.

Po prvotnom otáľaní sa do spolupráce zapojili aj Portugalsko a Írsko. Portugalská vláda nakoniec účasť odobrila napriek protestom poslancov extrémnej ľavice.

Rovnako konala aj írska vláda. Hoci sú Íri podobne ako Dáni a Malťania vojensky neutrálny národ, ostrovný štát sa pridal na stranu rovnako neutrálneho Švédska. V PESCU bude údajne priamo alebo nepriamo participovať na siedmich projektoch.