Petr Pavel: Ukrajina by mohla vstúpiť do NATO, aj keby časť jej územia okupovalo Rusko

ČR SR Poľsko Maďarsko V4 summit prezidenti

Český prezident Petr Pavel a poľský prezident Andrzej Duda, archívna foto. [TASR/Jakub Kotian]

Odborník na bezpečnosť Oldřich Bureš vidí v scenári o Ukrajine, ako ho načrtol český prezident, isté trhliny. Teoreticky by však podľa neho možný bol, ak s tým budú súhlasiť všetky členské štáty Aliancie.

Český prezident Petr Pavel vyjadril presvedčenie, že vstup Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie (NATO) by nemal byť podmieneným tým, že bude ovládať celé svoje medzinárodne uznané územie, uviedol v pondelkovom rozhovore pre český portál Novinky.cz a denník Právo.

Lídri členských krajín NATO na júlovom summite vo Washingtone prisľúbili, že Ukrajinu budú podporovať v jej „nezvratnej ceste k plnej euroatlantickej integrácii vrátane členstva v Aliancii“. Kyjev však nedostal pozvánku ani časový harmonogram pristúpenia, o ktoré sa vojnou zmietaná krajina usiluje.

„Nemyslím si, že úplná obnova kontroly (Ukrajiny) nad celým územím je nevyhnutnou podmienkou (jej vstupu do NATO, pozn. TASR). Ak dôjde k demarkácii, hoci aj administratívnej hranice, potom môžeme túto administratívnu hranicu považovať za dočasnú a prijať Ukrajinu do NATO na území, ktoré bude v tom čase kontrolovať,“ povedal Pavel.

Pre Putina PR katastrofa, pre Ukrajincov nárazníková zóna. Kyjev hlási ďalší postup do ruského územia

Ukrajinské sily prenikajú čoraz hlbšie do ruského územia a pre Vladimira Putina ide už o druhú PR katastrofu menom Kursk. Kyjev vyhlásil, že si v oblasti chce vytvoriť strategickú nárazníkovú zónu, aby chránil svoje vlastné pohraničie.

V prospech tejto myšlienky argumentoval aj situáciou z čias studenej vojny. Vtedy podľa neho došlo k „rozdeleniu Nemecka, ktoré neprijali všetky západné štáty, a hoci jeho časť bola okupovaná Sovietskym zväzom, zvyšok Nemecka bol v roku 1955 prijatý do NATO“.

„Myslím si, že existuje technické aj právne riešenie, ako umožniť Ukrajine vstúpiť do NATO bez toho, aby sa Aliancia dostala do konfliktu s Ruskou federáciou,“ dodal. K takémuto kroku by podľa neho bolo možné pristúpiť po tom, ako si Rusko a Ukrajina uvedomia, že vo vojne sa nedá ďalej pokračovať a začnú rokovať.

Prípadná dohoda medzi bojujúcimi stranami by podľa českého prezidenta mohla znamenať, že Moskva by dlhodobo okupovala časť ukrajinského územia, avšak bez toho, že by so zmenou medzinárodných hraníc na základe agresie súhlasili demokratické štáty, hoci by dohodu rešpektovali.

Odborník na bezpečnosť Oldřich Bureš z pražskej Metropolitnej univerzity podľa Noviniek vidí v scenári o Ukrajine, ako ho načrtol Pavel, isté trhliny. Pre vstup do NATO je podľa jeho slov potrebné vyriešiť cezhraničné vzťahy, a síce, že nesmie prebiehať vojnový konflikt.

Teoreticky to však možné je, ak s tým budú súhlasiť všetky členské štáty Aliancie, dodal. „A je veľkou otázkou, či by s tým súhlasili. Veľmi o tom pochybujem, bez ohľadu na to, kde by bola hranica,“ dodal.