Pobaltské krajiny pýtajú na ochranu proti Rusku od Spojených štátov viac vojakov

Spojenci NATO na cvicení pod americkým vedením v Lotyšsku v roku 2014. [EPA/Valda Kalnina]

Vedúci predstavitelia baltských krajín dnes (3. apríla) požiadajú Spojené štáty americké, aby na ich územie poslali viac vojakov a podporili obranu na východnej strane NATO. Požiadavka, ktorá má v prvom rade odradiť od agresie Rusko, by mala zaznieť na summite pobaltských štátov a Spojených štátov, ktorý sa dnes začína vo Washingtone.

Litovská prezidentka Dalia Grybauskaiteová, estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová a lotyšský prezident Raimonds Vejonis navštívia Biely dom v čase, keď Washington zaujíma voči Moskve tvrdší postoj.

Trumpova konfrontačná rétorika v ostatnom období zmierňuje počiatočné obavy v regióne z pôvodne zmierlivejšieho prístupu ku Kremľu, ktorý americký prezident v čase nástupu do funkcie presadzoval.

Ruský aktivista: Keď Putin ovládne Ukrajinu, na rade je Pobaltie

Iľja Jašin tvrdí, že cieľom Kremľu je, aby Európu tvorili rozdelené krajiny zaneprázdnené vnútornými problémami.

Väčší európsky protiraketový štít

Nemenovaný litovský predstaviteľ, ktorého cituje agentúra AFP, uviedol, že traja baltskí lídri požiadali Spojené štáty o častejšie zasielanie protilietadlových systémov s dlhým doletom, Patriot. Rovnako majú krajiny záujem stať sa súčasťou väčšieho európskeho protiraketového štítu.

„Dúfam, že Spojené štáty a ďalší spojenci pochopia, že vzdušný priestor pobaltských štátov musí byť lepšie chránený a obraňovaný,“ uviedla pre litovskú štátnu televíziu LRT Grybauskaitkeová.

„Je dôležité, aby sa americké jednotky nachádzali vo všetkých baltských štátoch, a to v stálej rotácii,“ dodala.

Minulý rok Severoatlantická aliancia nasadila v Poľsku a pobaltských štátoch štyri viacnárodné prápory, ktoré slúžia ako výpravy proti možnej ruskej agresii, zatiaľ čo americká armáda poslala do Litvy aj batériu Patriot.

Viceprezident Spojených štátov Mike Pence v júli hovoril aj o možnosti nasadenia Patriotov do blízkeho Estónska.

Analytik: Jediná forma komunikácie s Ruskom je silová

Pobaltské štáty boli hlboko zasiahnuté rétorikou Donalda Trumpa, ktorá spochybňovala relevantnosť NATO, ako aj jeho nepredvídateľným správaním a počiatočnou neochotou kritizovať ruského prezidenta Vladimíra Putina.

V roku 2016 umelci z Vilniusu namaľovali na budovu nadrozmernú podobizeň amerického prezidenta v intímnej póze so svojim ruským náprotivkom. V minulom roku prieskum verejnej mienky v krajine ukázal, že až dve tretiny Litovčanov prezidentovi USA nedôveruje.

Verejná nálada sa však zmenila po tom, ako sa Donald Trump rozhodol poskytnúť Ukrajine protitankovú techniku, ktorá mala pomôcť v boji proti separatistom, podporovaným Ruskom. Rovnako podporil aj dodatočné financovanie amerických síl v Európe.

„Obavy z jeho angažovanosti voči NATO boli spočiatku rozšírené, ale v posledných mesiacoch sa uvoľnili,“ uviedol pre AFP analytik Kestutis Girnius z Vilniuskej univerzity.

Podľa Simasa Celutku z Inštitútu pre analýzu politík vo Vilniuse bolo nedávne vylúčenie 60 ruských diplomatov v súvislosti s otravou bývalého dvojitého agenta Skripaľa a solidaritou voči Spojenému kráľovstvu znakom konfrontačnejšieho amerického postoja.

„Poradcovia Trumpa ho mohli presvedčiť, že rozhodná ukážka sily je jedinou formou komunikácie, ktorú Putin berie vážne,“ povedal Celutka.

Polovicu Únie britské dôkazy o ruskom prepojení na útok v Salisbury zatiaľ nepresvedčili

Česká republika vyhostí kvôli ruskému obvineniu, označujúcemu za pôvodcu jedovatej látky aj Česko, až troch diplomatov. Slovensko si zatiaľ predvolá ruského veľvyslanca.

Zvýšené výdavky na obranu

Očakáva sa, že Trump, ktorý opakovane útočil na spojencov NATO v súvislosti s ich „nízkymi“ výdavkami na obranu a príspevkami do rozpočtu Aliancie, vysloví baltickému triu uznanie za splnenie cieľa. Tri krajiny už dnes podľa dohody v NATO vynakladajú na obranu dve percentá svojho hrubého domáceho produktu.

„Prezident chce poukázať na to, že tieto krajiny stanovujú štandardy, v ktorých chceme, aby sa z hľadiska obrany pohybovali aj naši spojenci,“ povedala americká veľvyslankyňa v Litve, Anne Hallová.

Attali: Ak Rusko napadne pobaltské štáty, Trump nezasiahne

Vonkajšie hrozby sú pre Európu dobrou správou, pretože nás nútia združiť sa, myslí si Jacques Attali.

Súčasťou summitu pobaltských štátov a USA bude aj obchodné fórum, na ktorom plánuje Litva podpísať dohody o zvýšení dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) zo Spojených štátov, v snahe znížiť svoju závislosť od ruského Gazpromu.

Diplomati uviedli, že vyhliadky na obchodné vojny medzi Európou a Spojenými štátmi by sa mohli prerokovať aj počas týchto rozhovorov, keďže pobaltské krajiny sú transatlantickou roztržkou čoraz viac znepokojené.

Pobaltské štáty s celkovou populáciou len šiestich miliónov obyvateľov boli počas druhej svetovej vojny obsadené a pripojené Moskvou. Trio krajín sa v roku 1991 oslobodilo od rozpadajúceho sa Sovietskeho zväzu a v roku 2004 sa pridalo k Európskej únii a NATO.