Prehlbovanie rusko-tureckej spolupráce sa zrkadlí v jadrovej elektrárni aj raketových systémoch

Vzťahy medzi prezidentským Bielym palácom v Ankare a Kremľom napredujú v oblasti bezpečnosti, obrany, medzinárodnej politiky, energetiky, či obchodu. Strategickú orientáciu Turecka tak rieši nielen Únia, ale aj NATO.

Včera, 3. apríla po dlhom stretnutí ruský prezident Vladimír Putin a turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan informovali, že spolupráca oboch krajín bude napredovať na viacerých frontoch.

Dnes sa k dvojici pridal aj iránsky prezident Hassan Rouhani. Tri hlavy štátu diskutovali aj o ďalších postupoch pri riešení sedemročného sýrskeho konfliktu.

Vladimír Putin je momentálne na svojej prvej zahraničnej návšteve po svojom znovuzvolení 18. marca, a to, že si zvolil práve Ankaru, môže v zahraničnopolitickej aj ekonomickej oblasti veľa naznačovať.

Ruské systémy pre člena NATO

Prezidenti Ruska a Turecka na tlačovej konferencii potvrdili, že sa dodávku ruských protilietadlových systémov S-400 Triumf pre Ankaru urýchli.

Technika za dve miliardy amerických dolárov, ktorú si člen NATO od Rusov objednal, je už niekoľko mesiacov v centre pozornosti spojencov v Aliancii. Tí sa obávajú strategickej orientácie Turecka, ako aj kompatibility so súčasnou technikou NATO.

Kremeľ teraz potvrdil, že systémy S-400 budú Turecku doručené do roku 2020, prvá technika dokonca už o rok v júli. Vladimír Putin počas včerajšej tlačovej konferencie uviedol, že verí v pokračovanie tureckých nákupov ďalších ruských systémov a zbraní.

Aj napriek tomuto záväzku však Ankara ostáva v komunikácii s Washingtonom ohľadne nákupu systémov americkej výroby, Patriot.

Začiatky jadrovej energetiky v Turecku

Ďalším významným aktom stretnutia bolo položenie základov jadrovej energetiky v Turecku. Stavebné práce na prvej jadrovej elektrárni v krajine v meste Akkuyu na stredomorskom pobreží odštartovali obaja prezidenti na diaľku a symbolicky.

Projekt za 30 miliárd amerických dolárov sa bude realizovať vďaka ruskej technológií, ktorú sprístupní dominantní akcionár Rostatom.

Očakáva sa, že reaktor pri plnej kapacite vyrobí až 10 percent celkovej elektrickej energie v Turecku. Prvý reaktor by mal s výrobou začať najneskôr v roku 2023.

Európska únia od Turecka, ako kandidátskej krajiny očakáva diverzifikáciu svojich energetických zdrojov, ako aj intenzívnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov, na ktoré je Turecko vďaka dlhému a slnečnému pobrežiu bohaté. Rovnaké obavy vyslovuje aj turecká opozícia a mnohí aktivisti.

Ešte hlbšej spolupráci oboch krajín však dnes stále bráni niekoľko faktorov, medzi nimi aj pretrvávajúca náročná vízová politika.

Turecko, podľa zdrojov agentúry Reuters, rovnako stále neudelilo ruskému ropnému gigantu Gazprom, ktorý má defacto monopol na ruský vývoz plynu, potrebné povolenia na pozemnú časť výstavby plynovodu Turkish Stream.

O Sýrii bez Sýrčanov

Dnes (4. apríla) sa v Ankare začal aj summit o Sýrii. Tureckého a ruského prezidenta doplnil aj tretí člen koalície, iránsky prezident Hassan Rouhani. Hoci medzinárodné organizácie a experti vyčítali prezidentom, že o Sýrii budú opäť diskutovať bez priameho zapojenia ktorejkoľvek sýrskej strany, trojica hláv štátov znovu potvrdila názorovú blízkosť.

„Nedovolíme, aby bola Sýria rozdelená,“ povedal turecký prezident na tlačovej konferencii po stretnutí.

Erdoğan ocenil najmä ruskú a iránsku podporu operácie Olivová vetva v Afrine, ktorú turecká armáda v Sýrii odštartovala ešte v januári. „V Afrine položíme mierové základy,“ uviedol. Tureckí vojaci už medzičasom obsadili celý región okolo severosýrskeho mesta a podarilo sa im vytlačiť kurdské sily Jednotiek ľudovej obrany (YPG).

Prezidenti jednohlasne kritizovali najmä Spojené štáty americké a ich „kontraproduktívnu úlohu“, ktorú v Sýrii údajne zohrávajú.

Ankarský summit o Sýrii, ktorý nadviazal na summit z Astany, by sa mal najbližšie konať v Teheráne.