Prežíva NATO klinickú smrť? Čo na to východné krídlo?

Emmanuel Macron. [EPA-EFE/Ian Langsdon]

Nedávne slová francúzskeho prezidenta o mozgovej smrti Aliancie rozrušili pred blížiacim sa summitom najmä krajiny na východnej hranici NATO. S Macronovým názorom sa stotožnilo spolu s Ruskom len Maďarsko.

V rozhovore pre britský magazín The Economist prirovnal začiatkom novembra francúzsky prezident Emmanuel Macron stav Severoatlantickej aliancie k prežívaniu klinickej smrti. Výrok sa hneď stal formujúcou témou mnohých diskusií o budúcnosti NATO.

Na kritiku Aliancie najhlasnejšie reagovala nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorej sa prívlastok zdal prehnaný. Prirovnanie odmietol aj generálny tajomník NATO: „NATO je silné,“ reagoval Jens Stoltenberg, podľa ktorého krajiny Aliancie robia dnes spoločne viac ako kedykoľvek predtým.

Krajiny na východnej hranici Aliancie ale tiež formulovali vlastné pohľady na vec. Väčšina lídrov pripúšťa problémy, no Macronove slová nepovažujú mesiac pred dlho pripravovaným summitom v Londýne za šťastné. Iní, ako Viktor Orbán, dostali priestor zvrtnúť debatu na potrebu pridať vo vyzbrojovaní národných armád, nakoľko zahraničnopolitické pakty sa otriasajú v základoch.

Slovensko zatiaľ neplánuje účasť na Európskej intervenčnej iniciatíve

Bratislava sa zatiaľ nechystá pridať sa k Macronovmu vojenskému projektu „skutočnej európskej armády“, ktorý vznikol mimo štruktúr EÚ aj NATO.

(Ne-)šťastný článok 5

Podľa šéfa Elyzejského paláca stojí Európa na „okraji priepasti“, a preto o sebe „musí strategicky uvažovať ako o geopolitickej mocnosti“. V opačnom prípade „už nebudeme mať kontrolu nad našim osudom“, povedal Macron novinárom z magazínu. Krízu zdôvodňuje postojom Spojených štátov k partnerom, či aktivitám Turecka v Sýrii, ktoré partneri v Aliancii rázne kritizovali.

Ešte negatívnejšie ale zneli v ušiach aliančných partnerov Macronove pochybnosti o článku 5 Charty NATO, v ktorom sa uvádza, že útok na jedného spojenca je útokom na všetkých – doložka, ktorá je základným kameňom NATO od jej založenia v roku 1949.

Kritika Aliancie, ale aj niektorých jej partnerov, prišla z Paríža v kontexte obáv o bezpečnosť Európy. Francúzsky prezident dal v rozhovore jasne najavo, že práve starý kontinent sa čoraz častejšie stáva objektom rozbrojov svetových mocností a namiesto toho, by Úniu radšej videl pri rozhodovaní za stolom.

Rusi posilňujú prítomnosť za polárnym kruhom, NATO je nejednotné

Pre klimatickú krízu, ktorú sprevádza aj topenie ľadovcov a zjednodušovanie prechodu, sa Arktída dostáva z periférie bezpečnostného záujmu do jej centra. Ruská vojenská prítomnosť sa strojnásobila a Čína nechce ostať pozadu napriek tomu, že územia v regióne nemá.

Formuláciu o mozgovej smrti Severoatlantickej aliancie ocenila najmä Moskva. „Zlaté slová. Pravdivé a vyjadrujúce podstatu. Presná definícia terajšieho stavu NATO,“ napísala na Facebooku hovorkyňa ruskej diplomacie, Marija Zacharovová.

„Výnimočná“ Budapešť medzi V4

V súvislosti s výrokmi prezidenta pre britský magazín vyjadril sympatie na adresu Paríža maďarský premiér. Podľa Viktora Orbána si aj Maďari pred dvadsiatimi rokmi mysleli, že „nás NATO môže ochrániť“. Situácia je však dnes z jeho pohľadu iná.

Ako jediný z bloku Bukureštskej deviatky, ktorú tvoria krajiny na východnej hranici NATO, súhlasil s Macronovou kritikou. „Ešte aj prezident Macron hovorí o mozgovej smrti,“ pripomenul počas nedávnej konferencii v Budapešti a potvrdil, že situáciu vníma obdobne. „Vidíme, že susedia nakupujú zbrane, (a preto aj my) musíme viac rozvíjať našu armádu,“ uviedol.

Východné krídlo NATO: Koľko stojí obrana deviatich hraničných krajín?

Deväť krajín, ktoré tvoria východnú hranicu NATO, za ostatných päť rokov navýšili výdavky na obranu v priemere o 61 percent. Len dve z nich už dosiahli dvojpercentnú úroveň HDP na obranu, ktorú Aliancia od svojich členov vyžaduje.

Podľa českého ministra zahraničných vecí Tomáša Petříčka ostáva NATO „kľúčovým prvkom bezpečnosti“. Turecká ofenzíva vyvolala z jeho pohľadu „množstvo oprávnených vášní“, no „lámať palicu nad organizáciu, akou je NATO“ považuje za „krátkozraké a potenciálne veľmi nebezpečné“.

„Dúfam, že emócie čoskoro opadnú a začneme znovu konštruktívne kauzu Turecko riešiť,“ uviedol Petříček na sociálnej sieti. „O dodržaní článku 5 nepochybujem. Európa je strategickou mocnosťou, nikto nie je bez chýb, musíme viac ťahať za jeden povraz. To platí rovnako pre Česko aj pre Francúzsko,“ dodal na margo Macronovho interview šéf českej diplomacie.

Poľský staronový premiér rovnako nebol z Macronových slov nadšený. Mateusz Morawiecki pre Financial Times uviedol, že NATO ostáva „najdôležitejšou Alianciou na svete, pokiaľ ide o zachovanie slobody a mieru“.

„Hlasy niektorých lídrov, ktorí spochybňujú článok 5 Washingtonskej zmluvy alebo neplnenie aliančných povinností, ako zabezpečenie dvoch percent HDP na obranu, oslabujú našu bezpečnosť a ohrozujú budúcnosť Únie a NATO. Budeme proti tomu, uviedol pre Poľskú tlačovú agentúru PAP šéf poľskej vlády.

Podľa Morawickieho je „prezident Macron v inej situácii, pretože necíti horúci dych ruského medveďa na krku“. Na margo Macronovych snáh o lepší dialóg s Moskvou tiež dodal, že Poľsko je za spoluprácu s „mierovým a demokratickým Ruskom“, avšak súčasné Rusko je „agresívne“.

Z Poľska znela aj ďalšia kritika smerom k Parížu. Veľvyslankyňa Spojených štátov amerických vo Varšave potvrdila rozhorčenie partnerov. „Vážený pán prezident Macron, pakt #NATO v Poľsku je nažive a zapojenie USA do aliancie s Poľskom je silné, živé a dobré!“ napísala na sociálnej sieti Georgette Mosbacher.

„EÚ sa musí usilovať stať sa skutočnou geopolitickou veľmocou, ale NATO je a malo by zostať chrbtovou kosťou našej bezpečnosti na oboch brehoch Atlantiku,“ reagovala na Macrona slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.

Slovenský premiér, ani ministri zahraničných vecí a obrany bezprostredne na Macronove slová v britskom magazíne nereagovali. Detailne sa k nemu však vyjadril štátny tajomník rezortu obrany, Róbert Ondrejcsák v texte pre Denník N.

Ondrejcsák priznal, že vyjadrenia vníma kriticky, no viac ako označenie o „mozgovo mŕtvej Aliancii“ ho znepokojuje spochybňovanie článku 5 o kolektívnej obrane. „akékoľvek jeho spochybnenie znamená vážny problém pre budúcnosť Aliancie. Ak sa raz spochybní článok 5 a prestaneme veriť v jeho silu, cesta späť je veľmi neistá. Ak vôbec,“ napísal štátny tajomník.

Dúchanie do pahrieb pred summitom

Obdobný postoj ako väčšina Vyšehradských krajín zaujali aj ďalší členovia Aliancie z východnej hranice.

Realisticky hodnotila situáciu Sofia: „Nepovedal by som, že NATO prežíva klinickú smrť, no NATO má vážne problémy,“ uviedol pre noviny Trud aj bulharský minister obrany Krasimir Karakačanov. Medzi ne zaradil najmä „rozdelenie v samotnej Európe“ a „politiku, ktorú má Turecko na Blízkom východe, pričom neberie do úvahy záujmy partnerov NATO“.

Karakačanov tvrdí, že niektoré krajiny hnevá aj neustávajúci tlak Spojených štátov na zvyšovanie výdavkov na obranu, ale aj rôzne ekonomické záujmy.

Východné krídlo NATO: Základne a vojenské jednotky majú odstrašiť protivníka

Severoatlantická aliancia sa po udalostiach na Ukrajine zaviazala posilňovať vlastnú východnú hranicu. Kým počet vojenských jednotiek už presiahol 7 000, nové základne, či výcvikové centrá zatiaľ nepribudli. 

S Macronovým prívlastkom nesúhlasia ani baltské štáty. Estónsky minister obrany v rozhovore pre agentúru ERR uviedol, že francúzsky prezident preháňa: „Myslím si, že Macronov postoj bol predovšetkým o dramatizácii ťažkej situácie, pričom použil akúsi hyperbolu,“ uviedol Jüri Luik. Podľa neho sa šéf Elyzejského paláca snaží „pridať väčšiu váhu svojej myšlienke o strategickej európskej autonómii“.

Idea, ako tvrdí Luik, nie je ničím nová: „Je to dlhodobá politika Francúzska, a to ešte od čias prezidenta Charlesa De Gaulla. Macron sa tejto oblasti venuje veľmi dôrazne,“ dodal estónsky minister obrany.

V rovnakom interview však priznal, že je k otázke nezávislej európskej obrany sám skôr skepticky: „Po prvé, Európa nemá potrebné zdroje a politickú vôľu. Po druhé, z našej strany neexistuje dôvod hovoriť o tom, že transatlantické vzťahy nefungujú. Naopak, sme presvedčení, že sú silné a vytvárajú bezpečie,“ dodal Luik.

„Vieme, že NATO má v obrane svojich členov stopercentnú úspešnosť,“ povedala v rozhovore pre EURACTIV.com aj estónska prezidentka Kersti Kaljulaid. Dodala, že „táto stopercentná miera úspechu závisí od pripravenosti a schopnosti odstrašovať do tej miery, aby skutočne odradilo (protivníka)„.

Politici a zástupcovia krajín NATO si tvrdé názory môžu vysvetliť už o necelé dva týždne z očí do očí. Najbližší summit Severoatlantickej aliancie, ktorá tento rok oslavuje 70 rokov existencie, sa uskutoční 3. a 4. decembra v Londýne.