Proti tureckým jednotkám v Sýrii sa mal s Kurdami spojiť ich doterajší nepriateľ, prezident Assad

Operácia Olivová vetva má podľa Erdoğana pokračovať dovtedy, kým „v oblasti nezostane žiadny terorista“. [Twitter/ Al Jazeera]

Sýrske štátne médiá informujú, že spojenie kurdských milícií a síl pro-Assadovského režimu v Afrine je „neodvratné“. Proti tureckej operácii Olivová vetva by sa tak spojili strany, ktoré na začiatku sýrskeho konfliktu bojovali proti sebe. Ankara správy označuje za falošné.

Sýrska štátna tlačová agentúra (SANA) potvrdila, že sa štátne vojenské jednotky už čoskoro presunú na sever Sýrie a pridajú sa ku kurdským Jednotkám ľudovej ochrany (YPG). Tie od 20. januára odolávajú tlaku, ktorý turecká armáda spustila v koridore 30 kilometrov od hraníc spolu s operáciou Olivová vetva.

Provládne sily v Afrine by mali „podporiť vytrvalosť svojich obyvateľov pri konfrontácii s agresiou, ktorú turecké jednotky spustili v regióne,“ uviedla agentúra SANA. Turecká strana hovorí, že informácie sú „falošné“.

Podľa hovorcu YPG Nouriho Mahmouda zatiaľ dohoda nebola dosiahnutá. „Naša strana ale vyzvala sýrsku armádu, aby (do Afrinu) prišla a chránila hranice,“ citovala v pondelok (19. februára) hovorcu tlačová agentúra Reuters.

V Sýrii sa začala nová operácia: Turecká armáda proti americkým spojencom

Kľúčové kurdské sily a podpora amerických operácií v boji proti teroristickej organizácii Islamský štát  v Sýrii čelí od soboty priamej tureckej operácií Olivová vetva.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan dnes (20. februára) informoval, že turecké jednotky čoskoro obkľúčia centrum mesta Afrin. Operácia má podľa neho pokračovať dovtedy, kým „v tejto oblasti nezostane žiadny terorista“.

„Nebudeme mať problém s tým, že Assadov režim plánuje bojovať v Afrine proti PKK/YPG. No ak sa režim pokúsi ochraňovať teroristov, nikto nezastaví turecké sily,“ vyhlásil turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Çavuşoğlu.

Olivová vetva cieli priamo kurdské jednotky, ktoré Ankara považuje za spojencov Kurdskej strany pracujúcich (PKK). Organizácia, označovaná za teroristickú skupinu nielen Turkami, ale aj Európskou úniou, či Spojenými štátmi, operuje na tureckom území. Ankara je presvedčená, že jej prepojenie na YPG v Sýrii je viac ako zrejmé.

Telefonát mal zatiaľ jednotky zastaviť

Informácie o možnom zapojení provládnych sýrskych jednotiek údajne vyvolali vlnu rozhorčenia najmä na tureckej strane. Prezident Erdoğan už telefonoval so svojimi ruskými a iránskymi náprotivkami. Pred novinármi následne potvrdil, že vďaka tomuto rozhovoru sa sýrske jednotky na severe ku Kurdom nepridajú.

Médiá však informujú, že sýrske provládne sily už do Afrinu dorazili.

Rusko, Irán a Turecko po rokovaní o Sýrii v Astane: Jediné riešenie je politické

V Astane diskutovala aj sýrska vláda a opozícia. Úloha Kazachstanu na medzinárodnom diplomatickom poli naďalej rastie.

Rusko, Irán a Turecko vedú v Sýrii koalíciu za ukončenie konfliktu, pričom najmä kvôli ruskému tlaku aj oni priebežne akceptovali, že na čele Sýrie bude do najbližších volieb stáť Bashar al Assád. Ankara na začiatku sýrskej  občianskej vojny výrazne podporovala anti-Assadovské sily a bola za okamžité zvrhnutie jeho režimu.

Turecké jednotky napriek novým dohodám troch krajín, ktoré s Assadom dočasne rátajú, spolupracujú v operácii Olivová vetva aj so Slobodnou sýrskou armádou (FSA), teda sýrskymi opozičnými silami, ktoré v súčasnosti okrem Saudskej Arábie podporuje aj Katar, či Francúzsko.

Práve Francúzsko a jeho predstavitelia patrili medzi prvých, ktorí operáciu Olivová vetva odsúdili a diskusiu o krokoch Turecka dotiahli až na Bezpečnostnú radu OSN.

Prezident Macron minulý týždeň vyhlásil, že využitie chemických zbraní v Sýrii je pre neho červenou čiarou. Francúzska hlava štátu však odkazovala na útoky, ktoré v krajine údajne podnikajú provládne Assadove sily.

Porážka Dáišu v Iraku je na dohľad, čo však potom?

Získaním druhého najväčšieho irackého mesta z rúk islamistov sa vojna s Dáišom ani problémy v regióne zďaleka neskončia.

Hoci medzi podporovateľov Slobodnej sýrskej armády patrili aj Spojené kráľovstvo, či Spojené štáty, obe krajiny svoju podporu minulý rok stiahli.

Washington však v regióne ostáva priamym podporovateľom YPG. Práve americká podpora pre kurdské jednotky v Sýrii je centrom konfliktu medzi Ankarou a Washingtonom, spojencami v NATO.

Spojené štáty otvorene kritizovali tureckú operáciu v Sýrii, ktorá cieli ich priamych spojencov v boji proti teroristickej organizácii ISIS a ktorá na túto úlohu získala od Washingtonu nemalú finančnú aj technologickú podporu.

Únia odsudzuje útoky Assadovho režimu

Európska únia dnes po niekoľkých týždňoch odsúdila útoky, ktoré sýrske vládne sily podnikajú vo východnej Ghúte neďaleko Damasku a v provincii Idlib, ktorá je od Afrinu vzdialená približne 80 kilometrov. O život od nedele (18. februára) prišla takmer stovka osôb. Od novembra sa z oblastí vysťahovalo viac ako 300 tisíc obyvateľov.

Východná Ghúta a Idlib spadajú do siete deescalačných zón – na ktorých sa dohodlo aj Turecko, Rusko a Irán v rámci procesu v Astane – v ktorých sú agresívne činy výslovne zakázané. Iné média, vrátane portálu Al Jazeera tvrdia, že útoky jednotiek prezidentových podporovateľov sa uskutočňuje za ruskej leteckej podpory. Britský The Guardian o Ghúte píše ako o sýrskej Srebrenici.

Európske sankcie voči Sýrii budú platiť ďalší rok

EÚ predĺžila sankcie voči sýrskemu režimu v podobe embárg, či rozšírení čiernej listiny osôb do 1. júna 2018.

Európska únia plánuje koncom apríla hostiť v Bruseli druhú konferenciu o Sýrii. Kritici však tvrdia, že zatiaľ čo dohovory Turecka, Ruska a Iránu majú na Sýriu reálny – či už pozitívny alebo negatívny – vplyv, Únia v úlohe mediátora v pokračujúcej sýrskej občianskej vojne výrazne zaostáva.