Revízia kontroly zbraňových systémov: Stoltenberg predstavil plány Severoatlantickej aliancie

Demonštrácia rakety Spike na cvičení v Lotyššku. [EPA/Valda Kalnina]

Kontrola zbraní je podľa generálneho tajomníka NATO v súčasnosti ohrozená nielen pre aktivity Ruska, ale aj pre nové krajiny, ktoré majú k dispozícii moderné a zatiaľ neregulované zbraňové systémy. Spojenci ale už majú plán na to, ako medzinárodnú komunitu popohnať k zmenám zastaraných regulačných mechanizmov.

Po americkom odstúpení od Zmluvy o jadrových zbraniach stredného doletu začiatkom tohto roka sa kontrola zbrojenia dostala po dekádach do užšieho centra pozornosti aj v Európe.

V stredajšom (23. októbra) prejave, ktorí experti považujú za jeden z najdôležitejších pre rozvoj transatlantickej spolupráce v oblasti obrannej kontroly, Jens Stoltenberg prízvukoval vplyv Ruska, nových hráčov a technológií.

Severoatlanetická aliancia musí podľa neho trvať na tom, aby sa pri kontrole zbraní a raketových systémov nastavili nové pravidlá. Ich základom má byť transparentnosť a predvídateľnosť.

Analytici hovoria, že bez politickej vôle na oboch stranách tento rozvoj nebude možný.

Po odstúpení od dohody o nukleárnych zbraniach s Ruskom už Washington testuje rakety

Testovanie pozemnej rakety americkou armádou, ktoré bolo doteraz podľa zmluvy o jadrových silách stredného dosahu zakázané, už dva týždne po oficiálnom ukončení tejto zmluvy, je očividným cynizmom, hovoria Rusi.

Najpálčivejšie výzvy

Rusko v kontinentálnej Európe roky rozmiestňovalo rakety stredného doletu, ktoré sú mobilné, dajú sa ľahko ukryť a sú schopné zasiahnuť ciele aj v krajinách Aliancie s obmedzeným časom varovania. Opakované výzvy na nápravu členov NATO však Moskva ignorovala. Aj preto generálny tajomník NATO tvrdí, že bolo iba otázkou času, kedy samotná zmluva o jadrových zbraniach stredného rozsahu (INF Treaty) stroskotá úplne.

„Žiadna zmluva nás nemôže udržať v bezpečí, ak ju bude rešpektovať iba jedna strana,“ povedal Jens Stoltenberg na tlačovej konferencii.

Poľsko mieša karty v globálnych vzťahoch, aktivizuje sa v oblasti Iránu aj Kašmíru

Varšava ako predsedajúca krajina v Bezpečnostnej rade OSN hrá v auguste prím na scéne globálnych vzťahov. Nateraz dokonca zvažuje svoje zapojenie do americkej misie v Hormuzskom prielive a v rukách má aj diskusie medzi Indiou a Pakistanom o Kašmíre.

Podľa generálneho tajomníka Aliancie však nejde o ohrozenie, ktoré prichádza iba z Ruska. Irán, či Severná Kórea – ako tvrdí – „očividne ignorujú alebo porušujú globálne pravidlá a rozširujú nebezpečnú raketovú technológiu po celom svete“.

Čína, ktorá má dnes ako krajina druhý najväčší obranný rozpočet, rovnako aktívne vyvíja sofistikované raketové systémy. Najdokonalejšími má byť nadzvuková riadená strela, či interkontinentálny nukleárny systém, ktorý by dokázal z čínskeho územia zasiahnuť aj ciele v Európe, či Spojených štátoch amerických. Už dnes ich má Peking k dispozícii niekoľko stoviek, čo by napríklad podmienky vypovedanej INF zmluvy vôbec neumožňovali.

S obrovským arzenálom ale podľa NATO prichádza aj zodpovednosť. „Je na čase, aby Čína začala participovať na kontrolách zbraní,“ prízvukoval vo svojom prejave generálny tajomník NATO.

V oblasti nových technológii sa hra mení najmä v sofistikovanosti zbraňových systémov, či novinkách ako nadzvuková technika, drony, autonómne zbrane, umelá inteligencia, či biotechnológia. Túto oblasť zatiaľ medzinárodné pravidlá zásadne neobmedzujú, hoci už môžu byť pomerne jednoducho dostupné. Stoltenberg preto hovorí o nutnosti reagovať na tento faktor čo najrýchlejšie, vzhľadom na tempo, ako k jeho rozvoju dochádza.

Štyri oblasti postupu

Stoltenberg tvrdí, že sa v tejto oblasti dá postupovať na štyroch úrovniach. Kľúčové bude zachovanie a implementácia Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Tá vo svojej podstate už 50 rokov cieli na úplnú elimináciu nukleárnych zbraní. Konferencia o prehodnotení Zmluvy, naplánovaná na apríl budúceho roka, má byť pre medzinárodnú komunitu „veľkou príležitosťou“.

Ďalším elementom má byť prispôsobenie režimov kontroly jadrových zbraní novej realite, v ktorej už zmluva o jadrových zbraniach stredného rozsahu nie je v platnosti. Hoci NATO kritizuje Rusko, stále hovorí o nutnosti konštruktívneho dialógu s Moskvou. Mal by sa zároveň stať základom pre nový progres v oblasti kontroly zbraní, založený na transparentnosti a predvídateľnosti.

Východné krídlo NATO: Základne a vojenské jednotky majú odstrašiť protivníka

Severoatlantická aliancia sa po udalostiach na Ukrajine zaviazala posilňovať vlastnú východnú hranicu. Kým počet vojenských jednotiek už presiahol 7 000, nové základne, či výcvikové centrá zatiaľ nepribudli. 

Modernizácia Viedenského dokumentu OBSE je ďalšou z oblastí. Spojenci v NATO sa už na konkrétnych bodoch tohto procesu dohodli a prednedávnom boli predložené aj ďalším participujúcim krajinám Organizácie.

Štvrtou a poslednou oblasťou má byť prehodnotenie a vývin nových pravidiel pre vznikajúce technológie. Algoritmy v systémoch sa nedajú podľa Stoltenberga rátať rovnako ako raketové hlavice. Vývoj „noriem, týkajúcich sa vojenského uplatňovania určitých nových technológií“ je preto z pohľadu NATO viac ako žiadúci.

Kľúčom bude politická vôľa

Alexey Arbatov z Centra pre medzinárodnú bezpečnosť v eseji pre think-tank Carnegie Russia opísal dva prevládajúce pohľady krajín na minulosť, súčasnosť a budúcnosť strategických vzťahov medzi jadrovými mocnosťami.

Prvým je nukleárny revanšizmus, podľa ktorého by už znížené počty nukleárnych zbrani nespôsobili celosvetovú katastrofu. Navyše obmedzené a selektívne používanie jadrových zbraní, prostredníctvom integrovaných operácií s konvenčnými zbraňami, ozbrojenými silami a inovatívnymi technológiami, môže priniesť vojenský úspech bez eskalácie do rozsiahlej výmeny jadrových zbraní.

Druhou ideológiou je nukleárny revizionizmus, podľa ktorého bilaterálne dohody, ktoré v oblasti kontroly šírenia zbraní hromadného ničenia fungovali v minulosti, musia nahradiť miltilaterálne zmluvy.

Obe ideológie sa zhodujú v základnej premise: kríze kontroly zbrojenia sa nedá vyhnúť, no veľké nebezpečenstvo to nepredstavuje.

„Svetové mocnosti sú zaujaté vlastnými domácimi pohromami, rôznymi zahraničnými spormi a vývojom programov v oblasti zbraní, zatiaľ čo kontrola zbraní nezostáva ničím iným ako vyjednávacím tromfom,“ píše Arbatov.

Prehlbovanie rusko-tureckej spolupráce sa zrkadlí v jadrovej elektrárni aj raketových systémoch

Vzťahy medzi prezidentským Bielym palácom v Ankare a Kremľom napredujú v oblasti bezpečnosti, obrany, medzinárodnej politiky, energetiky, či obchodu. Strategickú orientáciu Turecka tak rieši Únia, ale aj NATO.

Podľa Jamesa Revilla, výskumníka Inštitútu pre výskum odzbrojovania OSN bude dôležité správne kontrolu zbrojenia odôvodňovať.

„Vyžaduje si to vhodné vedenie, politickú vôľu, čo sú pomerne abstraktné koncepty. No nezaobídeme sa ani bez lepšieho naratívu, ktorý by zvýraznil výhody a stimuly zmlúv o odzbrojovaní a kontrole zbraní,“ uviedol na podujatí Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Kontrola zbraní – Konečná výzva.