Rezort obrany chystá najväčší nákup v histórii. Ponuky si od vybraných spojencov vypýta sám

Prototyp bojového obrneného vozidla 8x8 spoločnosti Konštrukta-Defence v Dubnici nad Váhom. [TASR/Radovan Stoklasa]

Ministerstvo obrany pripravuje nákup bojových obrnených vozidiel za vyše dve miliardy eur. Obrátiť sa chce na vybrané spojenecké krajiny. Členské štáty EÚ výhody nemajú, hoci na to v kontexte budovania európskej strategickej autonómie apeluje Brusel.

Ministerstvo obrany odštartovalo „proces najväčšej modernizácie pozemných síl v histórii Slovenska“. Tak hovorí o zámere, ktorý vláda schválila minulý týždeň (8. septembra). Obstarávať bude pásové a kolesové bojové obrnené vozidlá (PBOV/POV a BOV 8×8) za vyše dve miliardy eur.

Vláda podľa šéfa rezortu Jaroslava Naďa (OĽaNO) týmto krokom „podporila vojakov, ktorí jednoznačne a naozaj nutne potrebujú techniku na úrovni moderných armád“.

Dôvodom ich nákupu je teda jednak zlý stav súčasnej techniky, ale aj požiadavky na fungujúcu armádu zo strany Severoatlantickej aliancie. K nim sa Slovensko viackrát zaviazalo.

Vozidlá, ktoré chce rezort kúpiť, patria podľa Naďa ku kľúčovej výzbroji pozemných síl krajín Aliancie.

Nákup obrnených vozidiel je zároveň súčasťou Obrannej stratégie, ktorú Slovensko novelizovalo koncom minulého roka, ale aj jednou z predvolebných priorít súčasného ministra.

EURACTIV Podcast | Na vojenskú infraštruktúru by Jaroslav Naď prijal podporu od ktoréhokoľvek spojenca

VOĽBY 2020 | Pri otázkach o európskej armáde je skeptický. Súčasný plán rozvoja slovenskej obrany by roztrhal. Rusko by v strategických dokumentoch označil za hrozbu. S OĽaNO vo vláde by podľa neho nová koalícia nemala problém pripraviť kvalitný obranný program.

Rezort obrany sa rozhodol, že techniku bude obstarávať formou vládnej spolupráce (teda government to government, G2G). Osloviť chce konkrétnych dodávateľov novej techniky z krajín Európskeho hospodárskeho priestoru, teda 27 krajín EÚ a Nórska, Islandu a Lichtenštajnska, ako aj strategických partnerov Slovenska v oblasti obrany. Za nich vláda považuje Spojené štáty americké, Veľkú Britániu a Kanadu.

Úrad hodnoty za peniaze (ÚHP) tvrdí, že by rezort mal skupinu krajín rozšíriť. Diskusie na európskej úrovni v kontexte strategickej autonómie bloku zas nabádajú k zapájaniu najmä európskych výrobcov.

Zoznam oslovených krajín, ktorý bol podľa rezortu „schválený vládou (…) vychádza predovšetkým z komplexného posúdenia strategických záujmov Slovenska a tiež potrieb interoperability ozbrojených síl,“ uviedla Kovaľ Kakaščíková.

Štátny tajomník rezortu Marián Majer na sociálnej sieti napísal, že ministerstvo vychádzalo pri tvorbe podmienok aj z „neoficiálnych prieskumov trhu“ ostatných mesiacov.

ÚHP: Zoznam krajín rozšírte

Namiesto dohody s konkrétnymi firmami či výrobcami môže podľa rezortu medzivládna dohoda prehĺbiť vojenskú a strategickú spoluprácu so spojeneckou krajinou, Zároveň bude ekonomicky výhodnejšia. Minister Naď hovorí, že tento spôsob navyše „vylučuje akúkoľvek formu korupcie“.

Rezort chce týmto spôsobom využiť výnimku z verejného obstarávania, a to aj vďaka smernici EÚ, vďaka ktorej smie medzivládnu dohodu na podobný nákup použiť členská krajina bloku v prípade, ak vláda jedného členského štátu dodáva druhému členskému štátu vojenské zariadenia, ktoré sú dodané z už existujúcich a nadbytočných zásob.

Podľa ministerstva sa však výnimka „G2G“ nevzťahuje len na členské štáty EÚ. „Podľa zákona o verejnom obstarávaní je možné zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti zadať aj orgánu verejnej moci nečlenského štátu EÚ,“ uviedla pre EURACTIV Slovensko Kovaľ Kakaščíková.

Ozbrojené sily v boji proti COVID-19: Široká škála zručností prispela k zvládaniu krízy v celej Únii

Okrem tradičných úloh totiž plnili armády špecifické požiadavky. „Európski vojaci dokázali, že vedia byť nápomocní aj pri netradičných úlohách,“ píše podplukovník španielskej armády expert na armádne operácie.

Rezort si teda bude vyberať z 33 krajín, čo v pripomienkach komentoval aj ÚHP rezortu financií. Okruh oslovených štátov totiž odporúčal „rozšíriť o tie, s ktorými spojenci v NATO štandardne spolupracujú v oblasti obrany“.

Slovensko napríklad vynecháva Turecko, ktoré vyrába aj modely Otokar Arma či FNSS Pars. Turecké obrnené vozidlá používa aj maďarská armáda a nákup zvažovali aj Česi. Podobne obišli aj iní, tradiční dodávatelia vojenskej techniky do krajín NATO, medzi nimi Izrael či Kórea. Podľa informácii portálu EURACTIV mali aj oni o zákazku záujem.

Brusel: Zamerajte sa na produkty z Únie

Kým ÚHP žiada zoznam krajín rozšíriť, požiadavky z Bruselu sú iné. Podľa konceptu strategickej autonómie, ktorý ovládol európske bezpečnostné prostredie, by sa Únia mala v obrane, rovnako, ako v iných odvetviach, začať spoliehať sama na seba. V praxi to napríklad znamená nenakupovať zdravotnícky materiál od Číny, ale vyrábať ho v Únii, a v súvislosti s vlastnou obranou sa postupne odpútať od Spojených štátov amerických, ktoré nateraz ostávajú garantom bezpečnosti starého kontinentu.

Odporcovia tvrdia, že ide o beh na príliš dlhú trať, pričom v konečnom dôsledku môže byť výsledok sklamaním. Európske krajiny totiž nemajú dostatočné kapacity na aktivity, ktoré by nahradili tradičné zabezpečenie zo Spojených štátov, a to ani priamo v Európe. Technika, ktorá sa v Únii vyrába, nemusí zaisťovať ekvivalentnú náhradu a ani vzájomnú interoperabilitu. Navyše,  EÚ a jej členské krajiny nechcú investovať do obrany toľko, aby nové systémy a technika dokázali nahradiť tie americké.

Dôvod, prečo si európske krajiny stále vyberajú americkú techniku však považuje akadémia za prozaickejší. Podľa nedávneho výskumu Berlínskej univerzity, ktorý sa snažil zistiť, prečo Európania nakupujú americké stíhačky namiesto európskych alternatív, je jasným dôvodom „väčšia podriadenosť Spojeným štátom“.

„V porovnaní s krajinami, ktoré sa rozhodli nakupovať v Európe, zostávajú krajiny, ktoré sa rozhodli pre nákup z Ameriky, viac podriadené Spojeným štátom. Ich podriadenosť sa môže po rozhodnutí o obstaraní dokonca zvýšiť,“ konštatuje štúdia.

Najviac obyvateľov z krajín NATO, ktorí by boli za vystúpenie z Aliancie, je na Slovensku

Nedávny prieskum NATO sa zaujímal o to, ako vnímajú obyvatelia princípy kolektívnej obrany, zvyšovanie financovania, či spoluprácu s EÚ, Ruskom alebo Čínou. Slovensko podľa neho stále patrí medzi krajiny, ktorých obyvateľstvo je transatlantickej spolupráci najmenej naklonené.

Posilňovanie spoločných obranných spôsobilosti krajín EÚ je podľa slovenského rezortu obrany „dlhodobým záujmom Slovenska aj samotného rezortu“.

„V rámci modernizácie ozbrojených síl je však rozhodujúce najmä transparentné splnenie kritérií a technických požiadaviek danej techniky,“ uviedla pre EURACTIV Slovensko rezortná hovorkyňa. Ponúkané európske riešenia podľa ministerstva musia byť totiž aj „cenovo konkurencieschopné“.

„Veríme, že v oboch plánovaných súťažiach tomu tak bude, keďže cena bude patriť k najdôležitejším kritériám pri hodnotení,“ dodala Kovaľ Kakaščíková.

Budúci rok sa môže rozhodnúť

V prvej fáze chce slovenský rezort zakúpiť 152 kusov pásových a 76 kolesových obrnených vozidiel vo viacerých variantoch. Podľa odhadov ich celková cena dosiahne 2,032 miliardy eur.

V nasledujúcich rokoch a ďalších fázach chce postupne dokúpiť ďalších 545 kusov tejto techniky. K nim však bude prebiehať samostatná štúdia uskutočniteľnosti. Rezort chce u rovnakého dodávateľa zaistiť opciu na ďalšie dodávky vozidiel. Zároveň prízvukuje, že podmienkou bude aj parciálne zapojenie slovenského obranného priemyslu.

PBOV a POV by podľa vládou schválených zámerov mali v prvom rade slúžiť ťažkej mechanizovanej brigáde Ozbrojených síl. Slovensko to deklaruje aj v cieľoch spôsobilostí NATO. Použité majú byť aj na boj proti terorizmu.

BOV 8×8 má okrem tradičného „zabezpečenia obrany Slovenskej republiky“ zároveň vytvoriť základ pre vybudovanie jednotky stredného mechanizovaného práporu. Tá by mala byť v budúcnosti súčasťou tzv. Iniciatívy pripravenosti NATO (NRI – NATO Readiness Initiative), ku ktorej sa Slovensko rovnako zaviazalo. Podobne ako PBOV a POV, aj taktické osemkolesové vozidlá by mali doplnkovo slúžiť ťažkej mechanizovanej brigáde.

Na európsku obranu minuli krajiny Únie pred pandémiou 1,4 percenta HDP

Výdavky na obranu medzi rokmi 2018 a 2019 vzrástli o päť percent. 26 krajín, ktoré na obrannej politike Únie participujú, minuli pre koronakrízou na obranu 186 miliárd eur. Za zvýšenými výdavkami stojí najmä nákup nových obranných zariadení.

Európska obranná agentúra (EDA) …

Projekty na obrnené vozidlá majú v súčasnosti iba podobu investičných zámerov. Vláda sa na krajiny so žiadosťou o konkrétne ponuky chce obrátiť ešte do konca septembra. Ponuky potom očakáva do šiestich až deviatich mesiacov. Štúdie uskutočniteľnosti rezort predloží aj Úradu hodnoty za peniaze a požiada vládu o povolenie rokovať o zmluve.

„Ak pôjde všetko podľa plánu, vláda budúci rok rozhodne o konkrétnych štátoch, s ktorými budú následne uzavreté medzivládne dohody o dodávkach techniky,“ uviedol Marián Majer.