Rusi posilňujú prítomnosť za polárnym kruhom, NATO je nejednotné

Ruské protilietadlové systémy v arktickej kamufláži počas vojenskej prehliadky v Moskve. [EPA/Sergej Ilitinsky]

Pre klimatickú krízu, ktorú sprevádza aj topenie ľadovcov a zjednodušovanie prechodu, sa Arktída dostáva z periférie bezpečnostného záujmu do jej centra. Ruská vojenská prítomnosť sa strojnásobila a Čína nechce ostať pozadu napriek tomu, že územia v regióne nemá.

O tom, že sa región stáva priestorom nových strategických plánov svedčí aj nedávna epizóda z dielne amerického prezidenta o záujme kúpiť od Dánov Grónsko. Hoci sa v septembri zdalo, že ide o žart, návrh mal aj zahraničnopolitické dohry. Analytikom udalosti pripomenuli dôležitosť regiónu za polárnym kruhom z obchodného, ale najmä bezpečnostného hľadiska.

Napäté vzťahy a nové preteky v zbrojení medzi Moskvou a Washingtonom prenášajú bezpečnostné otázky aj mimo tradičných zón vplyvu, vrátane Arktídy, či vesmíru.

Ďalším faktorom zvyšovania záujmu o najsevernejšiu oblasť sveta je aj rastúci záujem zo strany krajín, ktoré v Arktíde územia nemajú, vrátane Číny, Japonska, Singapuru, Severnej Kórey, ale aj Francúzska či Nemecka. S topiacimi ľadmi sa totiž stala Arktída omnoho zaujímavejšia nielen ako obchodná cesta, ale aj ako zdroj nerastného bohatstva, či pre rybolov.

Napríklad pre Peking, ktorý ma pre Arktídu od januára 2018 aj vlastnú stratégiu, nie je ani tak dôležité meniť súčasný stav spravovania oblasti ako to, aby nebol pri vyjednávaniach marginalizovaný. Potenciál pre skrátenie obchodných ciest medzi Európou a Áziou odborníci vyčísľujú totiž až na 40 percent.

S rozširovaním obchodných aktivít a početnejšou prepravou nákladných lodí a tankerov sa zvyšuje aj riziko ekologických následkov pre oblasť. Odhaduje sa, že pod arktickým povrchom sa ukrýva až 30 percent nevyužitých svetových zásob uhľovodíkov, ako aj niklu, platiny, paládia, olova, diamantov a iných vzácnych kovov.

Po odstúpení od dohody o nukleárnych zbraniach s Ruskom už Washington testuje rakety

Testovanie pozemnej rakety americkou armádou, ktoré bolo doteraz podľa zmluvy o jadrových silách stredného dosahu zakázané, už dva týždne po oficiálnom ukončení tejto zmluvy, je očividným cynizmom, hovoria Rusi.

Arktída, ktorá pokrýva štyri percentá zemského povrchu, sa preto čoraz viac presúva z okraja medzinárodného strategického záujmu do jej centra. To vyvoláva otázku, do akej miery by mala byť považovaná za tému medzinárodnej, nielen regionálnej bezpečnosti, upozorňuje aj NATO.

Rusko posilňuje, Kanada je obozretná

Donedávna opustené vojenské zariadenia z čias Studenej vojny sa opäť otvárajú a početnejšie sú podľa NATO aj prípady, kedy sa v blízkosti iných krajín arktickej oblasti objavili ruské lietadlá alebo ponorky. Ruská vojenská prítomnosť za polárnym kruhom sa strojnásobila.

Novú zem, ktorá v minulosti slúžila aj ako testovacia zóna jadrových zbraní, možno dnes navštevovať len na povolenie ruských úradov. Väčšinu obyvateľstva tvorí vojenský personál.

V oblasti už podľa agentúr Rusi umiestnili protilietadlový raketový systém S-400. Počet a množstvo dodávok do vojenských objektov v regióne sa z 11 tisíc ton nákladu v minulom roku zvýšil na 30 tisíc ton. Väčšina z neho mala podľa medializovaných informácií predstavovať stavebný materiál. V Archaneľskej oblasti, teda federatívnej súčasti severozápadného Ruska, buduje Moskva aj rozsiahle námorné prekladisko s ročnou kapacitou milión ton tovaru.

Podľa nórskeho portálu z regiónu Barents Observer teraz Rosgranstroj, teda Riaditeľstvo pre výstavbu a prevádzku zariadení Ministerstva dopravy, buduje aj vojenskú radarovú stanicu za 1,2 miliardy rubľov (17 miliónov eur). Umiestnená by mala byť na Čeljuskinovom myse, teda v najsevernejšej pevninskej časti Ruska, ale aj Eurázie.

Podľa Stratégie národnej bezpečnosti Ruskej federácie sa má do roku 2020 Arktída stať „najdôležitejšou strategickou základňou zdrojov“. Približne 22 percent ruského HDP už dnes plynie práve spoza polárneho kruhu.

Vystúpiť z NATO? Bola by to katastrofa pre bezpečnosť aj ekonomiku, hovoria slovenskí experti

Hoci Severoatlantická aliancia nástroje na vystúpenie zo spoločenstva k dispozícii má, bezpečnostní experti sa zhodujú, že táto riskantná špekulácia by bola politickým, ekonomickým, no najmä bezpečnostným hazardom a pre krajinu, akým je Slovensko, by mohla skončiť katastrofou.

Kanada, ktorá je druhou najväčšou krajinou v počte štvorcových kilometrov, ktoré do arktickej  oblasti patria, rovnako v regióne výrazne investuje. Severné hranice Kanady sú už dlho zabezpečené rozsiahlym polárnym ľadom, no ak tieto vrstvy prestanú existovať, krajinu to môže vystaviť komplexnej sieti problémov.

Na rozdiel od Ruska ale v Kanade existuje všeobecná averzia voči rozširovaniu vojenskej prítomnosti v Arktíde. Miestna vláda uprednostňuje najmä diplomatické riešenia, a to prostredníctvom stále aktívnej Arktickej rady. Tá má osem členov – okrem Kanady, Spojených štátov a Ruska, má zastúpenie aj Dánsko, Fínsko, Island, Nórsko a Švédsko. Podobne „nevojensky“ pôsobí aj Barentsova euro-arktická rada.

Medzivládne rady stále vnímajú Arktídu ako zónu spolupráce a spoločného riešenia problémov, pričom uznávajú odlišnú geografiu, demografiu aj ekonomické záujmy.

Nejednoznačné pozície členov NATO

Kanada sa tradične stavia aj proti výzvam, aby NATO pripravilo pre Arktídu jasnejšiu politiku a zapojilo podobné taktiky ako vo východnom krídle. Politické elity sa obávajú konfliktu s Ruskom, ale aj intenzívnejšieho zapojenia európskych štátov do arktických záležitostí.

Najaktívnejším členom NATO, ktorý sa na arktickú politiku sústreďuje aj vo vojenskej oblasti, je Nórsko. Na rozdiel od Kanady práve Oslo apeluje na potrebu aktívnejšej spolupráce nielen arktických krajín, ale aj Aliancie. Rusko vníma ako priamu hrozbu a na tomto základe buduje aj vlastné bezpečnostné zložky.

Aktivity Moskvy v regióne presvedčenie Nórov iba potvrdzujú. Oblasť za polárnym kruhom preto považujú za nestrážené krídlo Aliancie a ostatné členské štáty vyzývajú k lepšej príprave.

Aktívni sú vďaka Faerským ostrovom a Grónsku aj Dáni. Grónsko je pre Alianciu výnimočne dôležité najmä preto, lebo hostí základne so systémami včasného varovania pred raketami. Kopia sa však aj správy o tom, že sa na území ostrova objavujú stále rozsiahlejšie náleziská zemného plynu.

Východné krídlo NATO: Základne a vojenské jednotky majú odstrašiť protivníka

Severoatlantická aliancia sa po udalostiach na Ukrajine zaviazala posilňovať vlastnú východnú hranicu. Kým počet vojenských jednotiek už presiahol 7 000, nové základne, či výcvikové centrá zatiaľ nepribudli. 

Aktívne ostávajú aj Spojené štáty. No hoci zvyšujúcu sa dôležitosť Arktídy z vojenského hľadiska vnímajú, v rámci rokovaní sa aktívne snažia vyvarovať termínom, ktoré by naznačovali, že sa téma dostáva na stôl najmä pre výsledky klimatickej krízy. Podľa najnovšej stratégie Washingtonu pre túto oblasť je zo strany Spojených štátov potrebné podporiť kapacity, ktoré budú schopné nasadenia v Arktíde, no najmä inovovať.

NATO doteraz podporilo vylepšenie druhej flotily amerického námorníctva a vývoj techniky na aktívnejšie pôsobenie v Arktíde. Washington tiež obnovil zariadenia v Keflaviku na Islande a dokončuje aj plány na výstavbu nových ľadoborcov, ktoré nahradia dve starnúce plavidlá pobrežnej stráže Spojených štátov.

V porovnaní s tým má Rusko v súčasnosti viac ako štyridsať fungujúcich ľadoborcov, vrátane lodí s jadrovým pohonom. V apríli tohto roku sa v Petrohrade oficiálne uviedlo na trh posledné takéto jadrové plavidlo, nazvané Ural.

Okrem Ruska majú ale nad Spojeným štátmi v kapacite lámať ľad navrch aj Kanada a európske severské krajiny. Rozvoj ľadoborcov má byt podľa amerických stratégov ústredným bodom budúceho posilňovania kapacít v regióne.

NATO potrebuje zabrať

Severoatlantická aliancia doteraz ponechávala väčšinu strategických rozhodnutí o bezpečnosti za polárnym kruhom mimo svojho záujmu. Takzvaný 360 stupňový prístup, ktorý ale teraz usmerňuje rozvoj obrany a taktiku odstrašovania, rozširuje aj záujem o ďaleký sever.

Aliancia v regióne spolupracuje pre rozdielne pohľady jej členov striedmo. Vojenská základňa Thule má byť jedným z dobrých príkladov. V súčasnosti „hostí“ asi 450 Dánov, 140 Američanov a do 10 Kanaďanov. Jednotkám, ktoré sú deväť mesiacov v roku uzamknuté v ľadovej bariére, otvára koridory kanadský ľadoborec.

Posledné cvičenie v Arktíde organizovalo NATO pred rokom. Trident Juncture zapojilo viac ako 50 tisíc jednotiek z 31 krajín, vrátane Dánska a Nórska.

„Vojenský Schengen“ prepája Úniu a NATO, rivalmi v rozvoji vojenskej mobility zatiaľ nie sú

Rýchly a jednoduchý prevoz vojenských jednotiek a techniky je prioritou pre obe zoskupenia. Nakoľko ale fungujú na rozličných právnych aj politických základoch, spolupráca je neformalizovaná a ťažkopádna. Slovenský rezort obrany tvrdí, že požiadavky na rýchly rozvoj plní podľa plánu.

Severoatlantická aliancia teraz podľa expertov potrebuje nové plánovanie v oblasti krízového manažmentu, ktoré by pokrývalo aj Arktídu, sever Atlantiku a Baltské more. Rozvíjať by v tomto regióne mala aj chýbajúce spôsobilosti. To všetko transparentne, minimálne v rámci Rady NATO – Rusko.

Faktom ostáva, že tlačenie arktickej oblasti do úzadia pre ťažký prístup už nebude ďalej možný. Priestor sa stáva každým dňom s ďalším roztopeným kúskom ľadu významnejším z pohľadu ekonomík, ekológie, ale aj bezpečnosti.