Európske spravodajské služby v posledných týždňoch odhalili sériu aktivít, ktorú označili za ruskú špionáž. Figuruje medzi nimi aj proruská sieť odhalená v Česku, ktorej aktér získal tento týždeň dočasnú ochranu na Slovensku.
Členovia Severoatlantickej aliancie sú hlboko znepokojení nedávnymi hybridnými útokmi pripisovanými Rusku, ktoré zasiahli predovšetkým Britániu, Česko, Estónsko, Nemecko, Litvu, Lotyšsko a Poľsko. NATO to uviedlo vo štvrtkovom vyhlásení, informuje TASR.
„Tieto incidenty sú súčasťou intenzívnych aktivít Ruska v celej euroatlantickej oblasti, a to aj na území spojencov (združených v Aliancii) vrátane aktivít vykonávaných cez prostredníkov,“ uviedlo NATO vo vyhlásení.
Aliancia tieto aktivity Ruska odsúdila. „Spojenci NATO vyjadrujú hlboké znepokojenie nad ruskými hybridnými činmi, ktoré predstavujú hrozbu pre spojeneckú bezpečnosť,“ uvádza sa v stanovisku.
NATO zároveň uviedlo, že stojí na strane spojencov, ktorých takéto útoky zasiahli, a že spojenci proti nim podniknú individuálne aj kolektívne kroky: „Konanie Ruska neodradí spojencov od toho, aby pokračovali v podpore Ukrajiny.“
Rôzne druhy útokov a Voice of Europe
Podľa Aliancie Rusko voči spojencom podniká sabotáže, násilné činy, kybernetické a elektronické zásahy, dezinformačné kampane a iné hybridné operácie.
Príkladom je marcový útok na blízkeho spolupracovníka zosnulého lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného Leonida Volkova. Počas incidentu, ktorý sa odohral v Litve, ho skupina mužov napadla slzným sprejom a kladivom.
Nemecká spolková vláda zase v piatok (3. mája) uviedla, že ruská tajná služba GRU stojí za kyberútokmi na vládnu stranu SPD, ako aj proti firmám v oblasti logistiky, letectva, zbrojenia a výpočtovej techniky. Berlín si už predvolal ruského veľvyslanca.
Európske spravodajské služby v posledných týždňoch zároveň odhalili sériu aktivít, ktorú označili za ruskú špionáž. To podnietilo úrady aj v iných krajinách, aby začali obdobné vyšetrovania.
Českí vyšetrovatelia napríklad odhalili špionážnu sieť, ktorá stála za internetovým spravodajským portálom Voice of Europe.
Nemecké a české médiá následne informovali, že člen nemeckej krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Petr Bystroň údajne dostával peniaze od tohto proruského spravodajského portálu. Politik tieto tvrdenia poprel.
Kontroverzie spojené s Ruskom na Slovensku
Aj na Slovensku sa v poslednom čase objavilo viacero kontroverzií spojených s Ruskom. Práve v súvislosti s Čechmi odhalenou špionážnou sieťou sa objavili správy, že Slovensko poskytlo ochranu jednej z jej tvárí.
Podľa informácií českého Deníka N ju udelilo ukrajinsko-izraelskému občanovi Arťomovi Marčevskému, ktorý mal pôsobiť ako proruský aktér a mal sa snažiť ovplyvňovať eurovoľby.
⚡️ Media: Slovakia grants temporary protection to man accused of running pro-Russian propaganda network
Ukrainian-Israeli citizen Artem Marchevskyi, accused by Czech authorities of running a pro-Russian propaganda network from Prague, has been granted temporary protection in… pic.twitter.com/fdg44Xtooh
— The Kyiv Independent (@KyivIndependent) May 1, 2024
Pre vyšetrovanie jeho kolaborácie s Moskvou odišiel z Ukrajiny do Česka, ktoré mu po začiatku invázie udelilo dočasnú ochranu. Práve odtiaľ mal však viesť portál Voice of Europe.
Podľa českej Bezpečnostnej informačnej služby túto webovú stránku používal na šírenie protiukrajinskej propagandy a dezinformácií na pokyn proruského ukrajinského politika Viktora Medvedčuka.
Cez platformu sa mali snažiť ovplyvniť politikov vo viacerých európskych krajinách a niektorým z nich poskytnúť peniaze.
Praha Marčevského preto koncom marca zaradila na svoj vlastný sankčný zoznam a chystala sa mu zrušiť povolenie na pobyt, čím by ho stratil aj na celom území EÚ. Marčevskyj však odišiel na Slovensko, kde mu ministerstvo vnútra udelilo dočasnú ochranu.
Deníku N informáciu o udelení ochrany potvrdili dva zdroje. To, že je na Slovensku, potvrdil aj Marčevského advokát Leonid Kušnarenko.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok prípad nechcel viac komentovať s tým, že nemá konkrétne informácie o jednotlivých prípadoch.
Rezort vnútra však neskôr poslal vyjadrenie, že sa prípadom zaoberá už dlhšie obdobie je v súčinnosti s SIS: „Vzhľadom na prebiehajúce úkony sa nebudeme k veci bližšie vyjadrovať. Informácie poskytneme po skončení vyšetrovania.“
Spojené štáty zase v stredu (1. mája) rozšírili svoje protiruské sankcie o stovky osôb a subjektov, ktoré vinia, že Kremľu umožňujú kupovať si potrebnú techniku a vybavenie.
Okrem firiem a subjektov so sídlom v Číne, Rusku, Belgicku či Turecku na nich figuruje aj slovenská firma Carovilli trading. Spoločnosť podľa Washingtonu nakupuje počítačové vybavenie a softvér a predáva ho spoločnostiam v Rusku.
V priebehu niekoľkých mesiacov roka 2023 poslala vyše 350 zásielok elektroniky vrátane elektronických modulov, obvodov a mikroprocesorov, píše sa v sprievodnom dokumente.