Krajiny EÚ schválili štrnásty balík sankcií proti Rusku pre jeho agresiu voči Ukrajine. Prvýkrát sa doň dostal aj zákaz reexportu ruského skvapalneného plynu (LNG) v EÚ.
Na sankčnom balíku sa členské štáty dohadovali viac ako mesiac. Problémom neboli len tradičné maďarské vyhrážky vetom, ale aj opozícia zo strany Nemecka. Obávalo sa, že jedno z ustanovení balíka poškodí nemecké firmy.
Sankcie sa prvýkrát dotkli skvapalneného ruského plynu. Neobmedzia síce jeho využívanie v EÚ, no zakazujú reexport ruského LNG cez európske prístavy aj zapojenie európskych firiem do financovania ruskej LNG infraštruktúry.
Pôvodný návrh Komisie počítal s tým, že sa zákaz reexportu ich tovarov do Ruska bude vzťahovať aj na dcérske spoločnosti európskych firiem inde vo svete. Na nátlak Nemecka však táto prísnejšia požiadavka vypadla.
Dôvodom obáv Berlína je firma SEFE registrovaná v Nemecku, bývalý Gazprom Germania. Je konglomerátom viac ako 40 právnych entít z viac ako 20 krajín v Európe, Ázii a Severnej Amerike a má dlhodobé kontrakty na reexport ruského LNG napríklad do Indie. Pôvodné pravidlá navrhnuté Komisiou by jej zabránili splniť tieto záväzky.
Viacerí európski diplomati veria, že sa prísnejšia interpretácia pravidiel dostane do niektorého z budúcich sankčných balíkov.
Celkový vplyv sankcií na ruský export LNG je otázny, keďže reexport cez Európu tvorí len asi desať percent celého ruského vývozu LNG. Navyše, európske krajiny dovážajú ruský skvapalnený plyn pre vlastnú potrebu.