Šéf švédskej zbrojovky: NATO musí stanoviť obranné ciele nielen štátom, ale aj priemyslu

Na snímke stíhačka F-16 počas vojenského cvičenia Slovenský štít 2025 v Centre výcviku Lešť v pondelok 26. mája 2025.

Na snímke stíhačka F-16 počas vojenského cvičenia Slovenský štít 2025 v Centre výcviku Lešť v pondelok 26. mája 2025. [TASR/AP]

To, že NATO nestanovuje konkrétne ciele pre obranný priemysel, je podľa generálneho riaditeľa švédskej zbrojárskej skupiny chybou. Ak chce Západ vybudovať dostatočne silné výrobné kapacity pripravené na vojnu, bez takýchto míľnikov to podľa neho nepôjde.

NATO by malo stanovovať kapacitné ciele nielen pre členské štáty, ale aj pre obranný priemysel, apeloval v stredu v Bruseli generálny riaditeľ švédskej zbrojárskej skupiny Saab Micael Johansson.

Vo svojom úvodnom prejave na výročnom podujatí firmy povedal, že Aliancia by mala vytvoriť nové ciele v podobe „minimálnych požiadaviek na priemyselnú kapacitu“. V súčasnosti stanovuje ciele len pre členské štáty, ktorým určuje, aký typ techniky by mali zaobstarať, aby vedeli splniť obranné plány.

Ako prezident Európskej asociácie obranného priemyslu (ASD) Johansson navrhuje, aby NATO začalo uvažovať o konkrétnych cieľoch pre priemyselné kapacity a pripravilo sa aj na možné vojnové scenáre.

Americkí vojaci znižujú počty v Európe. Fico nad tým mávol rukou, obavy však znejú aj z Washingtonu

Proti rozhodnutiu USA stiahnuť časť amerických vojakov z Rumunska sa ostro postavili aj Trumpovi republikánski spojenci. Varujú, že krok vysiela zlý signál Putinovi a zvyšuje riziko ruskej agresie. Slovensko je vo svojej reakcii zdržanlivé.

Zároveň vyzval, aby NATO rozmýšľalo nielen nad tým, čo majú vlády nakupovať, ale aj ako zároveň zabezpečiť dodávky obranného vybavenia. V praxi to znamená mať jasnú predstavu o tom, v ktorých regiónoch by mali stáť továrne na muníciu či rakety, ktoré dokážu v prípade núdze urýchlene navýšiť výrobu.

Johanssonov apel zaznieva v čase, keď viaceré krajiny NATO hľadajú cesty, ako posilniť svoju obranu popri vzrastajúcej ruskej agresii. Nemecký generál Alexander Sollfrank minulý týždeň varoval, že Rusko by mohlo zaútočiť na susedné krajiny NATO prakticky „kedykoľvek“.

Aj spravodajské služby viacerých členských štátoch hovoria o možnom „otestovaní odhodlania Západu“ zo strany Ruska do 3 – 5 rokov. Analytici sa však zhodujú, že dokým sú ruské jednotky koncentrované v bojoch na Ukrajine, tak nemajú sily útočiť aj na Západ.

Situáciu by mohlo zmeniť uzavretie mieru či prímeria, ktorého podmienky by boli v neprospech Ukrajiny, a ktoré by Kremľu dopriali dostatočný priestor na obnovu útočných kapacít.

Európskym snahám o vzkriesenie vlastnej obranyschopnosti sa medzičasom stavajú do cesty rôzne prekážky. Okrem mnohých výziev, ktorým musia čeliť pri spĺňaní 5-percentného cieľa do obrany, k nim prichádzajú aj problémy externého charakteru.

Napríklad Čína minulý mesiac oznámila, že zastaví vývoz vzácnych kovov určených pre vojenské účely. Hoci toto opatrenie napokon pozastavila, v mnohých krajinách to vyvolalo nervozitu. Zástupkyňa generálneho tajomníka NATO Tarja Jaakkola v tomto kontexte uistila, že zabezpečenie zásob potrebných surovín a materiálov je prioritou Aliancie.

Kým Európa čelí byrokracii a dlhom, Poľsko čelí ruským dronom. Čo stojí v ceste novému cieľu NATO

Stav ekonomiky viacerých štátov NATO otvára otázky o udržateľnosti nového cieľa 5 % HDP. Prípad Talianska, ktoré muselo ustúpiť od zaradenia mosta na Sicíliu medzi duálne výdavky, tiež nahlodáva predstavy Ficovej vlády, že ich bude môcť využívať vo veľkom.

Partner témy

O téme Obrana môžeme písať aj vďaka našim partnerom. Ich podpora umožňuje portálu EURACTIV Slovensko investovať odborné kapacity do širšieho a hlbšieho pokrývania vývoja európskych a národných politík a dôležitých tém. Redakčný obsah portálu EURACTIV Slovensko je nezávislý od názorov jeho podporovateľov. Obsahový partner