Slovensko chce svojich vojakov vyslať aj do Stredomoria

Na nemeckej frigate Hamburg, ktorá z prístavu Wilhelmshaven vyplávala v auguste, by malo pôsobiť päť Slovákov. [EFE-EPA/Focke Strangmann]

Pätica vojakov by mohla do európskej námornej operácie IRINI, ktorá cieli na nelegálne pašovanie zbraní, nastúpiť už o mesiac. Česko, Poľsko aj Maďarsko v nej už zastúpenie majú. Slovenská armáda už má s oblasťou skúsenosti z rokov 2017 a 2018.

Po tom, ako Národná rada odobrila vyslanie  19 slovenských vojakov do tréningových misii v Mali a Stredoafrickej republike, by mali armádni príslušníci nastúpiť do ďalšej európskej operácie. Návrh na vyslanie ďalších piatich vojakov, tentokrát do operácie IRINI, dnes (30. septembra) odobrila vláda.

Ak národná rada schváli vyslanie vojakov, v námornej misii by Slováci mohli začať aktívne pôsobiť už 1. novembra.

https://twitter.com/EUNAVFOR_MED/status/1308651829132242945

S misiou Sophia, ktorá bola priamym predchodcom súčasnej misie IRINI, má už slovenská armáda skúsenosti. V rokoch 2017 a 2018 v nej totiž v dvoch šesťmesačných rotáciách pôsobili vojenskí policajti, pričom podľa rezortu obrany bola ich účasť zahraničnými partnermi významne oceňovaná.

„Verím, že v prípade vyslania slovenských vojakov opäť potvrdíme, že sme pripravení spoločne sa podieľať na výzvach medzinárodnej bezpečnosti,“ uviedol minister obrany Jaroslav Naď. Podľa šéfa rezortu teraz Slovensko rokuje o možnosti pôsobenia na lodi Námorných síl Spolkovej republiky Nemecko tak, ako to bolo počas misie Sophia.

Slovensko zvažuje vyslanie vojakov do troch európskych misií

Ministerstvo obrany navrhne parlamentu, aby potvrdilo plán vyslať slovenských príslušníkov na výcvikové misie do Mali a Stredoafrickej republiky. Novinkou by mohol byť aj príspevok do novej námornej misie Irini v Stredozemnom mori. Vyslanie siedmich jednotiek prisľúbilo už bývalé vedenie rezortu.

Staré povinnosti, nové ciele

EUNAVFOR MED IRINI odštartovala 31. marca tohto roku, pričom vystriedala predošlú misiu EUNAVFOR Sophia. Hoci povinnosti misie ostali približne rovnaké, zmenili sa priority.

Sophia, ktorá v Stredomorí pôsobila od júna 2015, cielila na neutralizáciu trás, po ktorej sa do Európy pašovali utečenci. Od svojho spustenia prispela k neutralizácii vyše 500 pašeráckych lodí a zachránila takmer 50 tisíc ľudí. Súčasná misia však už migračnú krízu takto priamo nerieši.

Konflikt medzi Rímom a Berlínom pôsobenie misie Sophia obmedzil. Nemecko v januári pozastavilo účasť na operácii, a to dôsledkom čoraz tvrdšieho prístupu k vyloďovaniu utečencov v Taliansku. Sophia aj preto oficiálne ukončila pôsobnosť 31. marca.

Rím chce meniť pravidlá operácie Sophia v Stredozemnom mori

Taliansko dnes požiada Európsku úniu, aby sa prístavy, do ktorých prichádzajú migranti zachránení na Stredozemnom mori, postupne obmieňali.

Hlavnou úlohou operácie IRINI je zabezpečovanie platnosti zbrojného embarga, ktorú Bezpečnostná rada OSN schválila dvomi rezolúciami. Zároveň sa snaží zastaviť príliv zbraní do Líbye a vytvoriť podmienky pre trvalé prímerie v tejto nepokojmi zmietanej krajine.

Rovnako má misia prostredníctvom monitorovacích a dozorných činností brániť nezákonnému vývozu ropy z Líbye, či obchodovaniu s ľuďmi. IRINI má tiež podporiť budovanie kapacít a výcvik líbyjskej pobrežnej stráže a námorníctva v oblasti presadzovania práva na mori.

V misii sú momentálne zapojené dve fregaty a jedna vlajková loď, ktoré do oblasti vyslali Nemecko, Grécko a Taliansko, ako aj päť lietadiel z Nemecka, Grécka, Talianska, Francúzska, Poľska a Luxemburska. Jej rozpočet je 9,8 miliónov eur.

Operačné stredisko v Ríme ostáva centrom aj tejto námornej misie, v ktorej je v súčasnosti priamo či nepriamo zapojených 23 členských krajín EÚ, vrátane Česka, Poľska a Maďarska.

Napätie vo východnom Stredomorí: Chystá sa Ankara na vojnu?

Námorné hranice medzi Tureckom a Gréckom sú dôvodom vyhroteného konfliktu ostatných dní. Únia čoraz intenzívnejšie zvažuje sankcie a turecké médiá už otvorene skloňujú možnosti vojenského konfliktu.

Operáciu IRINI najmä na pôde OSN kritizujú predovšetkým Turci a Rusi. Turci, ktoré v konflikte v Líbyi podporujú medzinárodne uznávanú vládu, totiž do krajiny privážajú zbrane, ale aj vlastné jednotky, ktoré majú miestnu armádu cvičiť. Hovorí sa aj o žoldnieroch, najmä zo Sýrie.

Rusko, ktoré v konflikte stojí na strane generála Khalifu Haftara a jeho rebelov, spochybňuje legálnosť celej operácie.