Slovensko je na summit NATO pripravené, vláda odsúhlasila pozície

Prezidentka Zuzana Čaputová reprezentovala Slovensko na summite NATO zatiaľ raz, v decembri 2019. [Prezident.sk]

Slovenská vláda sa včera prihlásila k dokumentu, ktorý vypracovali rezorty obrany a diplomacie. Slovensko má pred summitom NATO v Bruseli už jasné pozície, medzi nimi aj názor na „asertívne konanie autoritárskych štátov”. Po skončení najväčšej misie NATO v Afganistane podporí plánovanie inej formy zapojenia v regióne. Viac slovenských vojakov by mohlo smerovať aj do Iraku.

Minister zahraničných vecí Ivan Korčok spoločne s ministrom obrany Jaroslavom Naďom včera (9. júna) predstavili vláde informačný materiál o pozíciách a prioritách Slovenskej republiky na summite NATO. Ten v Bruseli odštartuje už v pondelok, 14. júna.

Bratislava má pred summitom jasný postoj ku všetkým ôsmim oblastiam, o ktorých budú lídri diskutovať. Podporuje zintenzívnenie politických konzultácií, modernizáciu a adaptáciu Aliancie na nové hrozby, aj lepšiu koordináciu medzi spojencami, vrátane posilneného kolektívneho záväzku. Slovensko bude podľa dokumentu venovať „osobitnú pozornosť spolupráci NATO s Európskou úniou, ktorá je jeho jedinečným partnerom“.

„Očakávania od blížiaceho sa samitu NATO sú jednoznačné: lídri by mali vyslať silný odkaz k potvrdeniu pevného transatlantického spojenectva a pripravenosti NATO brániť členské krajiny a chrániť spoločné hodnoty a záujmy,“ vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok. Podľa neho potrebuje Aliancia „predovšetkým politickú jednotu, ale rovnako tak aj nevyhnutné vojenské spôsobilosti“.

Summit NATO zadefinuje nový prístup Aliancie k Rusku aj Číne

Summit Severoatlantickej aliancie, ktorý začína v pondelok (14. júna), posunie spojencov do záverečnej fázy dvojročnej diskusie o vnútornej reforme NATO a jeho ďalšom smerovaní. Očakáva sa, že sa na ňom lídri dohodnú aj na tom, ako nanovo zadefinovať vzťahy s Ruskom a Čínou.  

Prípravy …

Summit v Bruseli tentokrát prebehne v úzkom formáte a bez tradičných sprievodných podujatí. Dôvodom sú ešte stále pretrvávajúce protipandemické opatrenia, ktoré dokonca ovplyvnili aj veľkosti delegácií, ktoré na summit prídu.

Slovenskú delegáciu povedie prezidentka Zuzana Čaputová a členmi delegácie budú aj ministri zahraničných vecí a obrany a stály predstaviteľ SR pri NATO Peter Bátor.

Viac slovenských vojakov do Iraku

Priority v každej z oblastí formulujú slovenské rezorty obrany a zahraničných vecí jasne. Okrem oblastí ako akcieschopnosti Aliancie, či adaptácia na meniace sa bezpečnostné prostredie, má Slovensko špecifický postoj aj k tomu, ako pokračovať v konkrétnych záväzkoch a misiách.

Príkladom je končiaca misia v Afganistane, ktorá je najdlhšou a najväčšou aktivitou NATO. Zodpovednosť za operáciu ISAF (International Security Assistance Force) prevzala Aliancia v auguste 2003. Od vtedy v nej na pozíciách veliteľov jednotky pôsobilo 24 slovenských vojakov a zapojených bolo v rotáciách ďalších vyše tri tisíc dôstojníkov slovenských ozbrojených síl. V roku 2015 nahradila Aliancia misiu ISAF operáciou Resolut Support, pričom po novom už nešlo o bojovú operáciu, ale poradenstvo a podporu. Slovensko sa zaviazalo prispieť do nej postupne 66 dôstojníkmi.

Po skončení misie chce Slovensko podporiť „plánovanie inej formy angažovanosti v regióne”. Jej cieľom má byť udržanie takmer dvadsaťročného pôsobenia medzinárodných síl. Pokračovať chce aj v tréningoch a budovaní kapacít afganských ozbrojených síl.

Intenzívnejšie sa však chce zapojiť aj do výcvikovej misie v Iraku. Možnosťou je tiež „navýšenie personálneho príspevku v roku 2022“. V Bagdade pôsobí v súčasnosti päť slovenských dôstojníkov. Zabezpečujú v nej poradenstvo príslušníkom irackých obranných a bezpečnostných síl  na veliteľstve misie a spolu s americkými kolegami plnia úlohy aj ako expertní odborníci a poradcovia pre špecifické oblasti.

Postoje k mocnostiam

Intenzívnejšia diskusia sa očakáva aj v súvislosti so vzťahom Aliancie k mocnostiam ako Rusko, či Čína. Hoci sa priority vlády na summite o Rusku špecificky nezmieňujú, dokument naznačuje, že Slovensko chce, aby NATO modernizovalo aj v súvislosti s „asertívnym konaním autoritárskych štátov”.

V súvislosti s Ruskom sa bude debatovať pravdepodobne aj o Ukrajine, ktorej ašpirácie na členstvo narastajú. No kým jej Aliancia pomaly otvára dvere, každý pohyb sa stretáva s ráznou odpoveďou na strane Ruska, ktorej sa mnohí spojenci v Aliancii obávajú. Pokiaľ je totiž Ukrajina vo vojne a podobne, ako v Gruzínsku na jej území pokračuje zamrznutý konflikt či separatistické aktivity, členské krajiny vnímajú väčšiu angažovanosť v regióne za problematickú.

Slovensko však Ukrajinu, ale aj Gruzínsko a „všetky krajiny, ktoré o to prejavia záujem a splnia požadované kritériá“ v snahách o vstup do NATO podporuje. „Rozširovanie NATO prispieva k zvyšovaniu bezpečnosti Aliancie“ a aj preto Slovensko „podporuje euroatlantické ašpirácie Ukrajiny a Gruzínska a zintenzívnenie ich praktickej spolupráce s NATO“, píše sa vo vládou schválenom dokumente.

Veľvyslanec pri NATO o novej agende Aliancie: Jediné, čo máme na tankoch zelené, je farba

Na blížiacom sa summite NATO sa bude intenzívne debatovať o využití nových technológií, budovaní odolnosti členských krajín, ale aj spôsoboch, ako v Aliancii reflektovať na klimatické zmeny. Tie totiž výrazne ovplyvňujú bezpečnostné prostredie, prízvukuje v rozhovore PETER BÁTOR.

Pozícia k diskusii o Číne je jasnejšia. Slovensko na summite podporí „väčšiu angažovanosť Aliancie pri reakcii na rastúci mocenský potenciál Číny a jej kroky, oslabujúce medzinárodný poriadok“.

Aliancia aj Slovensko chcú počas summitu venovať osobitnú pozornosť hybridným hrozbám, informačným operáciám a kybernetickým útokom. Bratislava dokonca tvrdí, že bude „do budovania odolnosti štátu a spoločnosti zapájať aj občiansku spoločnosť a súkromný sektor“.