Slovensko sa zapája do spoločného centra Únie a NATO pre boj proti hybridným hrozbám

Jens Stoltenberg pri otvorení Centra výnimočnosti v Helsinkách v roku 2017.

Slovensko sa stane 26. členom spoločného projektu EÚ a NATO, ktoré už dva roky pôsobí v Helsinkách. Do centra výnimočnosti ale Bratislava nevyšle stáleho zástupcu.

Slovenská vláda odklepla účasť expertov v Európskom centra výnimočnosti pre boj proti hybridným hrozbám, ktoré je spoločným projektom Európskej únie a NATO.

Centrum, ktoré vzniklo z iniciatívy Európskej komisie a stalo sa súčasťou spoločných projektov so Severoatlantickou alianciou, funguje v Helsinkách už dva roky. Pôvodne sa do budovania Centra zapojilo deväť krajín, dnes je aktívnych už 25 členských krajín EÚ a NATO. Členom je už Česká republika, Poľsko, aj Rakúsko.

Slovensko chce s jedinečným expertným centrom spolupracovať zatiaľ iba vzdialene. „Podľa potreby a spracovávanej témy“ sa partnerstva majú zúčastňovať vybraní experti. So stálym zastúpením, podobným, aké majú v Centre iné krajiny, návrh zatiaľ nepočítal.

EÚ a NATO otvorili v Helsinkách centrum boja proti hybridným hrozbám

Aliancia aj Únia predstavili ďalší spoločný projekt v oblasti obrany.

Prepojenie EÚ a NATO

Centrum je unikátne nielen svojim zameraním, ale aj tým, že združuje know-how o hybridných hrozbách ako Európskej únie, tak aj členských krajín NATO. Jeho úlohou je trénovať a vzdelávať expertov z participujúcich krajín a vydávať pre ne odporúčania.

Jeho súčasťou sú tri aktívne odborné komunity – pre hybridný vplyv, vedená Spojeným kráľovstvom, pre zraniteľnosti a odolnosť,  vedená Fínskom, a pre stratégiu a obranu pod vedením Nemecka.

Česi za ďalším kyberútokom na rezort diplomacie vidia cudzí štát

Experti z Prahy tvrdia, že krajina útoky len zaznamenáva a vlastnú obranu rieši pasívne. Podľa premiéra Babiša nejde o celoplošný problém a útok si má riešiť rezortný minister. 

Slovensko je aj podľa dokumentu, ktorý včera (4. decembra) vláda v súvislosti s odsúhlasením účasti v Európskom centre schválila, „krajinou, kde sa tiež prejavujú niektoré indikátory hybridných hrozieb“. Pre efektívne riešenie je preto „potrebná úzka koordinácia a spolupráca so zahraničnými partnermi“.

„Vzhľadom na expertíznu náročnosť a nové metódy hybridných aktivít by účasť Slovenskej republiky na činnosti Centra bola prínosom, nakoľko analytické produkty Centra sú prístupné len účastníckym krajinám,“ píše sa v schválenom vládnom dokumente.

Tým, že sa Slovensko do aktivity zapojí, bude musieť plniť aj konkrétne záväzky. Medzi ne patria aj členské príspevky, ktoré predstavujú 60 tisíc eur ročne. Ďalšie náklady budú spojené s účasťou slovenských zástupcov na stretnutiach, pričom vláda počíta s ďalším výdavkom 5 tisíc eur ročne. Výdavky budú hradené navýšením rozpočtovej kapitoly Úradu vlády.

Únia napreduje v boji proti hybridným hrozbám

Informovanie, prevencia, posilňovanie obranyschopnosti a lepšia spolupráca sú základom ďalšieho progresu, tvrdí Komisia.

Bez stáleho zástupcu

Hoci je slovenská účasť v štruktúre prínosom pre koordináciu a zlepšovanie kapacít na boj proti stále agresívnejším hybridným hrozbám, odborníci tvrdia, že to stále nie je dosť.

„To, že sa Slovensko pripojilo do činnosti tohto centra je určite správne,“ tvrdí generál vo výslužbe a bezpečnostný expert Pavel Macko (PS-Spolu). Kritizuje však rozsah zapojenia: „Bohužiaľ sa zapájame len formálnou účasťou v riadiacom výbore a zaplatením členského poplatku. Účasť nášho zástupcu v riadiacom výbore je len niekoľko služobných ciest za rok,“ uviedol Macko na sociálnej sieti.

Ondrejcsák: Hybridné hrozby? Na Slovensku sa len zobúdzame

“Načo by sme budovali niekoľko desaťtisícovú armádu, keď nevieme nasadiť ani 3 tisíc vojakov,” hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk o európskej obrane, NATO a hrozbách RÓBERT ONDREJCSÁK, štátny tajomník Ministerstva obrany SR.

Nakoľko nejde o zapojenie do medzinárodnej organizácie, po odsúhlasení vládou už slovenskú účasť nemusí prerokovať Národná rada. Po tom, ako Bratislava oficiálne zašle Centru list o úmysle pridať sa do jeho radov, musí riadiaci výbor Centra o pozvaní k účasti rozhodnúť jednoduchou väčšinou. Slovensko sa stane oficiálnym členom až v deň prijatia oznámenia od sekretariátu Centra.

V Centre výnimočnosti už pôsobia zástupcovia z Cypru, Českej republiky, Čiernej Hory, Dánska, Estónska, Fínska, Francúzska, Grécka, Holandska, Kanady, Litvy, Lotyšska, Luxemburgu, Nemecka, Nórska, Poľska, Rakúska, Rumunska, Slovinska, Spojeného kráľovstva, Spojených štátov amerických, Španielska, Švédska, Talianska a Turecka.