Slovensko zvažuje vyslanie vojakov do troch európskych misií

Vojaci európskej výcvikovej misie v Mali. [Flickr/CSDP EEAS]

Ministerstvo obrany navrhne parlamentu, aby potvrdilo plán vyslať slovenských príslušníkov na výcvikové misie do Mali a Stredoafrickej republiky. Novinkou by mohol byť aj príspevok do novej námornej misie Irini v Stredozemnom mori. Vyslanie siedmich jednotiek prisľúbilo už bývalé vedenie rezortu.

Slovenská republika ešte v novembri 2019 na globálnej konferencii ku generovaniu síl deklarovala záujem vyslať príslušníkov ozbrojených síl do dvoch európskych misií. Dvaja vojaci mali pôsobiť v Stredoafrickej republike na výcvikovej misii EUTM RCA a piati ďalší na misii EUTM Mali. Sedem príslušníkov malo pôvodne do misii nastúpiť už v júli tohto roku, no koronakríza plány rezortu spomalila.

Nové vedenie ministerstva obrany chce v plánoch pokračovať a deklarované záväzky Slovenska plniť. Potvrdil to štátny tajomník rezortu obrany na včerajšej (16. júna) videokonferencií s ministrami obrany členských štátov EÚ. Podľa Mariana Majera majú „bezpečnostné výzvy Afriky vplyv na bezpečnosť Európy, a preto plánujeme navrhnúť parlamentu vyslanie našich vojakov do výcvikových misií v Mali a Stredoafrickej republike. Rovnako zvažujeme aj príspevok do operácie EUNAVFOR MED Irini“.

Štátny tajomník Majer: Rusko je problémový partner a k strategickým hrozbám pravdepodobne pribudne Čína

„Dve percentá HDP na obranu musia byť v armáde viditeľné,“ hovorí MARIAN MAJER. V boji proti dezinformáciám chce byť rezort obrany aktívnejší a vytvorí nové zložky. Ak Američania schvália slovenskú požiadavku na zníženie splátok, ministerstvo chápe, že F-16 môžu meškať.

Rezort obrany pripomína, že v európskych misiách už príslušníci slovenských ozbrojených síl v minulosti pôsobili. Konkrétne išlo o operácie EUNAVFOR MED Sophia v Stredozemnom mori s príslušníkmi vojenskej polície, EUFOR Althea v Bosne a Hercegovine, kde v roku 2019 pôsobilo 41 vojakov, a o monitorovaciu misiu EUMM Gruzínsko s jedným slovenským pozorovateľom. Ešte v roku 2003 sa nakrátko Slovensko zapojilo aj do mierovej misie EUFOR Concordia v Severnom Macedónsku.

„Pôsobenie (slovenských vojakov) bolo vysoko ocenené aj zo strany zahraničných partnerov. V prípade schválenia vyslania zo strany Národnej rady SR sme pripravení opäť posilniť tieto medzinárodné tímy,“ uviedol na sociálnej sieti rezort obrany.

Podľa ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí má v roku 2020 Slovensko okrem spomínaných misií zámer pokračovať v účasti na operáciách Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ aj v Kosove a na Ukrajine.

Dve úspešné výcvikové misie

Hoci slovenskí vojaci nemajú skúsenosti s africkými misiami a krajiny ako Mali a Stredoafrická republika nepatria k zahraničnopolitickým prioritám Slovenska, o vyslaní slovenských vojakov alebo expertov do misii, ktoré sú v prvom rade francúzskou prioritou, sa hovorí už roky.

Výcvikovej misii v Mali, ktorá v Bamaku pôsobí vyše sedem rokov, velil do decembra český brigádny generál František Ridzák. Po ňom prebral velenie generál z Portugalska. Podieľa sa na nej 22 krajín EÚ a ďalších šesť nečlenských krajín. Francúzsko, Nemecko a Belgicko sú vedúce krajiny misie, ktorá podporuje odbornú prípravu miestnej armády v oblasti velenia a riadenia, logistiky, manažmentu ľudských zdrojov, medzinárodného humanitárneho práva, ochrany civilného obyvateľstva a ľudských práv.

Do konca minulého roka na misii pracovalo približne 600 zamestnancov. Rozpočet misie Rada EÚ navýšila na 133,7 milióna eur na celý mandát, ktorý má EUTM Mali predĺžený do mája 2024.

EÚ: Výcviková misia pre Mali by sa mala začať v priebehu apríla

Brusel 18. februára (TASR) – Ministri zahraničných vecí EÚ sa dnes zhodli na oficiálnom vyslaní výcvikovej misie do republiky Mali. Výcvik malijských vládnych jednotiek pod dozorom európskych expertov by sa mal začať v apríli tohto roku.
"Budeme dnes diskutovať o …

Na misii EUTM RCA s veliteľstvom v Bangui sa podieľa osem členských krajín EÚ a tri nečlenské krajiny. V Stredoafrickej republike sa Únia snaží o podporu širšieho medzinárodné úsilia pri obnove stability a v procese politickej transformácie v krajine. Strategické poradenstvo v oblasti civilno-vojenskej spolupráce poskytuje misia nielen miestnemu ministerstvu obrany, vojenskému personálu a ozbrojeným silám, ale aj kabinetu prezidenta.

Podľa zverejnených štatistík z konca minulého roka poskytla EUTM RCA základné vojenské školenie vyše 5 500 príslušníkom ozbrojených síl Stredoafrickej republiky a takmer 2 500 civilných a vojenských pracovníkov v oblasti vojenského manažmentu, či ľudských a humanitárnych právach.

Problematická misia v Stredomorí

Operácia námorných síl Európskej únie v Stredomorí, ktorá pôsobí pod skratkou EUNAVFOR MED Irini, odštartovala len koncom marca tohto roka. Vo všeobecnosti na seba prebrala povinnosti obdobnej misie Sofia, ktorá v Stredozemnom mori pôsobila od apríla 2015 do marca 2020. V oboch misiách pritom išlo o snahu jednotiek zabrániť pašovaniu zbraní, ale aj osôb, a to najmä z pobrežia Líbye. Námorné, ale aj letecké zložky operácie získali pre misiu Irini prvý mandát s trvaním do konca marca 2021. Od jej spustenia hlási tlačový odbor operácie už 130 preverovaní plavidiel.

V súčasnosti je pôsobenie EUNAVFOR MED Irini v súvislosti s konfliktom v Líbyi ešte komplikovanejšie. Krajiny ako Rusko, či Turecko do Líbye posielajú zbrane, pričom incidentov pribúda. Pri tom poslednom, minulý týždeň (10. júna), grécka fregata misie obmedzila prechod lodi, ktorá sa plavila pod vlajkou Tanzánie, s podozrením, že do severoafrickej krajiny vezie zbrane. Veliteľstvo európskej operácie však kontaktovala turecká fregata, ktorá potvrdila, že tanzánsku loď sprevádza. Grékov zároveň upozornila, že Irini nemá povolenie kontrolovať plavidlá, ktoré doprevádzajú lode tretích krajín.

Tureckí predstavitelia nie sú z pôsobenia európskej misie v Stredomorí nadšení a pri každej príležitosti pripomínajú, že medzinárodne uznaná líbyjská Vláda národnej dohody (GNA), so sídlom v Tripolise, zatiaľ podporu európskej misii nevyslovila. Ankara však napriek embargu OSN do Líbye posiela zbrane.

Únia je pripravená monitorovať prímerie v Líbyi, obnoviť môže aj operáciu Sophia

Európska únia je pripravená podporiť a monitorovať prímerie medzi bojujúcimi stranami v Líbyi a zároveň vedie aj diskusie o množnom obnovení námornej operácie Sophia. Po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli na to upozornil šéf slovenskej diplomacie.

Misia je ale problematická aj interne. Po necelých dvoch mesiacoch EUNAFOR Irini opustila Malta, ktorá ako jediná poskytovala operácii tím na naloďovanie a preberanie pašerákov. Podľa medializovaných informácii sa bezprecedentne postavila na stranu Turecka a GNA. K líbyjskej opozícii na čele s generálom Khalifom Haftarom, ktorého podporuje okrem Ruska aj Egypt, či Spojené arabské emiráty, má mať na druhej strane omnoho bližšie Paríž.

Rozkol medzi európskymi partnermi v tejto misii je teda viac ako zjavný. „Som sklamaný“, uviedol po prekvapivom kroku Malty aj šéf európskej diplomacie Josep Borrell.

Únia začne chystať Strategický kompas

S ministrami v utorok rokoval aj Borrell. Ten na online stretnutí prízvukoval najmä konkrétnosť, ktorá by mala korešpondovať s „úrovňou ambícií v oblasti bezpečnosti a obrany, dohodnutú v roku 2016“. Aj z tohto dôvodu sa ministri so šéfom európskej diplomacie dohodli na vytvorení tzv. Strategického kompasu, ktorý by mal umožniť lepšie usmerňovať bezpečnostný a obranný rozmer Európskej globálnej stratégie.

„Pri vytváraní nových (strategických, pozn. red.) dokumentov je dôležité objasniť, ktoré staré dokumenty nahrádzajú. Ak bude Strategický kompas prijatý, Implementačný plán z roku 2016 stratí svoju platnosť,“ vysvetľoval vo svojej decembrovej štúdii o Kompase expert na európsku obranu Sven Biscop.

Migranti pomáhajú bojovať proti mafii

Európska pohraničná stráž získava od migrantov informácie, ktoré pomáhajú bojovať proti pašerákom a obchodníkom s ľuďmi.

Strategický kompas je nemeckým návrhom, na základe ktorého by mali  členské štáty „zlepšiť schopnosť konať rýchlo a rozhodne (…) a prispieť k budovaniu spoločnej strategickej kultúry, ktorá by mohla spojiť a zblížiť národné perspektívy v súlade s NATO“. Tvrdí to vo svojom májovom liste ministrom obrany EÚ štvorica ich náprotivkov z Nemecka, Francúzska, Talianska a Španielska.

Annegret Kramp-Karrenbauer, Florence Parly, Lorenzo Guerini a Margarita Robles Fernández v spoločnom stanovisku nabádali k prehĺbeniu spolupráce európskych krajín v oblasti bezpečnosti: „Bezpečnosť a obrana musia ostať najvyššou prioritou. Chceme plniť svoje povinnosti a byť schopní čeliť súčasným a budúcim výzvam doma i v zahraničí,“ napísali v liste, v ktorom predstavili aj konkrétne odporúčania na zlepšenie.

Už dnes a zajtra (17. a 18. júna) by sa video konferencia ministrov obrany mala preniesť na pôdu Severoatlantickej aliancie. Predstavitelia členských štátov prediskutujú okrem iného aj plány a pripravenosť krajín pre prípadnú druhú vlnu koronavírusu.