Správa o globálnych rizikách pred stretnutím v Davose: Najväčšie hrozby sú enviromentálne a technologické

Podľa správy budú svet najviac ovplyvňovať extrémne výkyvy počasia. [Wikimedia]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Davos 2018

Ľudský rozkvet je „v ohrození“ a súčasné ekonomické ozdravovanie môže ukrývať korene ďalšej veľkej krízy, varovalo Svetové ekonomické fórum vo svojej výročnej Správe o globálnych rizikách, ktorá bola predložená v stredu (17. januára).

Týždeň pred začiatkom Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose zverejnila akademická obec svoju každoročnú správu o najväčších rizikách, ktorým čelí súčasný svet. V tomto roku zaradili výskumníci medzi prvú päťku rizík, ktoré budú svet s najväčšou pravdepodobnosťou ovplyvňovať, tri environmentálne a dve technologické hrozby. Najväčší vplyv majú mať rozširujúce sa zbrane hromadného ničenia, extrémne výkyvy počasia a prírodné katastrofy.

Minulý rok, keď sa len niekoľko dní pred inauguračným prejavom prezidenta Trumpa konalo celosvetové fórum, politici aj akademici prízvukovali nespokojnosť a neistotu, a vyzývali  k „zásadným reformám trhového kapitalizmu“. Tento rok správa trvá na tom, že „systémové výzvy sa (…) zintenzívnili v dôsledku narastajúcich náznakov neistoty, nestability a krehkosti“.

Budúci týždeň (23. – 26. januára)  bude o svetových otázkach vo Švajčiarsku diskutovať viac ako 2 500 lídrov z oblasti politiky a biznisu, vrátane 70 hláv štátov alebo vlád.

Doktrína „Amerika prvá“ ako príklad izolacionizmu

Za jeden z hlavných trendov súčasného a budúceho vývoja správa označuje znižujúcu sa dôležitosť hospodárskych rizík. Dokument poukazuje na to, že ľudia na celom svete majú po úspešnej prekonávaní najhoršej finančnej krízy od druhej svetovej vojny najvyššiu životnú úroveň v histórii. Varuje však, že dnešný svet nie je schopný riešiť komplexné výzvy, reagovať na náhle zmeny a postupne nabaľujúce sa ďalšie riziká.

Dôvodom má byť nedostatok spolupráce, ktorá by viedla ku skutočným systémovým zmenám, potrebných na riešenie tohto „nového normálu“. Trumpova doktrína „Amerika prvá“ má byť najlepším príkladom izolacionizmu a nacionalizmu, ktorý narúša globálnu spoluprácu.

Americký prezident sa však bude budúci týždeň publikum v Davose presvedčiť o výhodách jeho prístupu, založenom na princípe vyjednávania medzi silnými krajinami o tom, v ktorej oblasti a ako presne si rozdelia víťazstvá v hrách s nulovým súčtom.

Merkelová možno pôjde do Davosu, podporila by Macrona proti Trumpovi

Na budúcotýždňovom Svetovom ekonomickom fóre v Davose sa stretnú rôzne názory na svetovú politiku. S prejavom vystúpi Macron aj Trump.

Ohrozenie životného prostredia a následky digitalizácie

Trend zvyšovania rizík, spojených so životným prostredím, narastá na svojej dôležitosti počas celej 13-ročnej histórie tvorby správ o globálnych rizikách. V tohoročnej správe dokonca v prvej desiatke rizík okupujú riziká životného prostredia „popredné“ priečky jednak v rebríčku pravdepodobnosti, a jednak aj v rebríčku dosahov.

Okrem extrémnych výkyvov počasia sa odborníci obávajú dôsledkov prírodných katastrof, zlyhania opatrení na zmierňovanie zmien v klíme, ekologických katastrof, spôsobených človekom a straty biodiverzity a kolapsu ekosystému.

Do popredia sa dostávajú aj technologické riziká. S nárastom používania strojov a digitalizácie mnohých procesov vo výrobe a manažmente, no  najmä pre pomalé reakcie hospodárstiev na tento trend a slabú diverzifikáciu pracovnej sily, nové technológie spôsobujú zvyšovanie nezamestnanosti.

„V blízkej budúcnosti sa dá očakávať, že automatizácia a digitalizácia spôsobia zníženie úrovne zamestnanosti a miezd, a prispejú k zvýšeniu príjmov a bohatstva na vrchole distribúcie,“ konštatuje správa.

V súvislosti s technológiami sa výraznejšej pozornosti v tomto roku dostalo aj počítačovým útokom a masívnym podvodom s osobnými údajmi a dátami. Oba elementy sa dostali hneď do prvej päťky najviac vnímaných rizík.

Nerovnosť regiónov aj pohlaví

Najnovšie výsledky každoročného prieskumu vnímania globálnych rizík naznačujú všeobecný pesimizmus respondentov vo vízii budúceho roka. Domáce a medzinárodné politické napätie, ako aj ohrozenie životného prostredia a narastajúce rozdiely ostávajú najzásadnejšími dôvodmi pesimizmu.

„Rastúce rozdiely v príjmoch a bohatstve“ ostanú podľa správy treťou hnacou silou globálnych rizík aj v najbližšom desaťročí.

Nejde však len o regionálne a štátne rozdiely. V roku 2017 sa globálny rozdiel rozšíril aj v rodovej rovnosti, a to po prvýkrát od začiatku merania v roku 2006. Miera rodovej nerovnosti v sektoroch ako zdravotníctvo, vzdelávanie, či politika sa zvýšila z priemerných 31,7 percenta v roku 2016 na 32 percent v roku 2017.

V kontraste správy je však dôležité podotknúť, že vyše 70 percent respondentov, ktorých si tvorcovia vybrali do tohoročného prieskumu vnímania globálnych rizík, boli muži.

Brusel už vníma globalizáciu kritickejšie

Európska komisia je tradične silným podporovateľom voľného obchodu a ekonomickej globalizácie. Teraz priznáva, že prináša aj sociálne problémy.

Vzhľadom na pretrvávajúcu nerovnosť, nepriaznivé dôsledky digitálnej revolúcie, vysokú štrukturálnu nezamestnanosť a jej celkové rozšírenie, či vysokú mieru zadlženia, najmä v Číne, správa varuje, že „väčšiu pozornosť treba venovať rizikám ďalšej krízy, ktorá môže náhle vzniknúť“.

Súčasné trendy ako vysoká úroveň osobného dlhu, spojená s nedostatočnými úsporami a dôchodkovými opatreniami môžu spôsobiť frustráciu, ktorá sa v nasledujúcich rokoch prehĺbi. Správa odhaduje, že rozdiel medzi plánovanými úsporami a ich potrebou do roku 2050 bude 400 triliónov dolárov, čo je päťnásobok celosvetového hospodárstva.

Medzi nové výzvy tvorcovia zaradili aj potenciál rastúcej nacionalistickej a populistickej politiky a celkové obmedzenie reaktívnosti politickej sily.