Spravodajské služby v Únii vytvorili sieť. Slovensko sa nezapojilo, no projekt „podporuje“

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Až 21 krajín Európskej únie, vrátane Maďarska, Čiech aj Rakúska, sa zapája do novovznikajúcej „špionážnej“ siete. Slovensko zatiaľ rokuje o konkrétnych formách spolupráce do budúcna.

V stredu (26. februára) za prítomnosti chorvátskeho premiéra Andreja Plenkovića podpísali v Záhrebe zástupcovia 23 krajín dokument, ktorého hlavným zámerom je zriadenie Európskeho kolégia pre spravodajské služby (Intelligence College in Europe, ICE).

Nová iniciatíva by nemala byť platformou na zdieľanie informácií zo spravodajských služieb v Európe. Ambíciou je skôr sústrediť spravodajskú komunitu do siete, kde by si mohli experti porovnávať záznamy a poznámky z operácii celoeurópskeho významu, ako extrémizmus, terorizmus, či kybernetická a dátová bezpečnosť, vrátane bezpečnosti budúcej 5G infraštruktúry.

Podľa chorvátskeho predsedu vlády nepôjde iba o vzdelávaciu inštitúciu, ale aj o „istý druh siete, ktorá prepojí aj zainteresovaných ľudí z akadémie, či médií“.

„Myslím si, že pôjde o výbornú spoluprácu, nakoľko je omnoho otvorenejšia ako podobné typy služieb,“ dodal Plenković.

Česi za ďalším kyberútokom na rezort diplomacie vidia cudzí štát

Experti z Prahy tvrdia, že krajina útoky len zaznamenáva a vlastnú obranu rieši pasívne. Podľa premiéra Babiša nejde o celoplošný problém a útok si má riešiť rezortný minister. 

Do iniciatívy je zapojených 21 krajín z EÚ, Spojené kráľovstvo a Nórsko. Z Únie ostali zatiaľ mimo len Grécko, Poľsko, Bulharsko, Írsko, Luxembursko a Slovensko napriek tomu, že pozvánku dostali všetky štáty.

Slovenská informačná služba podľa jej hovorcu Branislava Zvaru spomínaný projekt „podporuje“. „SIS je v projekte partnerskou službou a zúčastňuje sa spolu s ďalšími na pokračujúcich rokovania o konkrétnych formách spolupráce,“ uviedol pre EURACTIV.sk Zvara.

Poľsko pre EURACTIV.com potvrdilo, že k iniciatíve pristupuje pragmaticky. „Počkáme a uvidíme, ako sa bude iniciatíva vyvíjať,“ uviedol nemenovaný poľský diplomat. EURACTIV.pl však pripomenul, že Varšava sa bližšej spolupráci v iniciatívach, vedených Parížom, stráni.

Okrem Poľska o neskoršom zapojení uvažuje aj Grécko a Švajčiarsko.

Viac transparentnosti a dôvery

S nápadom vytvoriť univerzitu prišiel francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ešte počas svojho prejavu na Sorbonskej univerzite v septembri 2017 hovoril najmä o potrebe silnej Európy, ale prišiel aj s ideou akadémie pre rozviedky a informačné služby. Rovnaký prejav odštartoval aj najširšiu debatu o vzniku spoločnej európskej obrany.

Chorvátsko, ktoré v súčasnosti zastáva rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ, bolo jedným z hlavných motorov iniciatívy pre spravodajské služby.

Daniel Markić, riaditeľ chorvátskej spravodajskej agentúry SOA, uviedol, že hoci ide o nový druh spolupráce, jej ambíciou „nie je nahradiť operačnú spoluprácu, ktorú máme medzi členskými štátmi EÚ a inými krajinami, ako napríklad Spojenými štátmi a ďalšími“. Markić dodal, že by nová forma mala priniesť najmä „viac transparentnosti a dôvery“.

Kolégium by malo začať pracovať už v marci a spočiatku sa stretávať dva až tri krát ročne, píše portál Politico.

Briti odpočúvali občanov a porušili ich ľudské práva, rozhodol Európsky súd

Britská vládna spravodajská a bezpečnostná agentúra porušila pri svojich aktivitách, spojených s odpočúvaním, ľudské práva občanov, rozhodol minulý týždeň Európsky sud.

Európska únia stále nemá svoje centrálne informačné centrum. Štátne spravodajské služby sú údajne málo ochotné zdieľať svoje zistenia s inými krajinami. Navyše neobľubujú ani komplikovanejšie druhy spolupráce a najradšej sa zameriavajú na spoluprácu bilaterálnu. Malé krajiny, vrátane Slovenska, však ťažko získavajú informácie bez technológie, ktorú majú k dispozícii silnejšie a väčšie štáty.

EÚ má v súčasnosti v rámci svojej Služby pre vonkajšiu činnosť vlastné Spravodajské a situačné centrum (EU INTCEN), ktorého úlohou je poskytovať spravodajské informácie, analýzy a včasné varovanie Vysokému predstaviteľovi EÚ, rozhodovacím orgánom, ale aj členským štátom. Intel pre európske inštitúcie poskytujú na základe informácii od členských štátov. Tie sa však môžu dobrovoľne rozhodnúť, o aké druhy poznatkov pri zdieľaní pôjde.

Vojenský štáb Európskej únie, ktorý rovnako pôsobí pod vysokým predstaviteľom Únie, sprostredkúva najmä odborné znalosti v oblasti vojenských spravodajských služieb.