Spustenie Európskeho obranného fondu spomaľujú otázky autonómnych zbraní a vývozu

Európska tréningová misia v Somálsku. [Flickr/CSDP EEAS]

Inštitúcie EÚ tento týždeň dosiahli čiastočnú politickú dohodu o Európskom obrannom fonde, no rozhodnutia, týkajúce sa dvoch zásadných otázok – oprávnenosti rozpočtu a financovania – museli byť kvôli sporu odložené. Mimovládky kritizujú aj nedostatok transparentnosti.

Po troch trialógoch a sériách technických stretnutí dospel Európsky parlament a Rada vo štvrtok (21. februára) k dohode o Európskom obrannom fonde (EDF), informovalo rumunské predsedníctvo.

„Je to dôležitý krok v realizácii európskej obrannej spolupráce. Európsky obranný fond pomôže členským štátom získať lepšiu hodnotu za peniaze daňových poplatníkov, podporí silný a inovatívny obranný priemysel, zvýši autonómiu EÚ a vedúce postavenie v oblasti technológií v obrane,“ uviedol podpredseda Európskej komisie Jyrki Katainen vo vyhlásení po tom, čo bola dohoda dosiahnutá.

Fond bol prvýkrát navrhnutý Európskou komisiou v novembri 2016 v snahe preorientovať sa na integrovanú európsku bezpečnostnú a obrannú politiku. Návrh nariadenia výkonnej moci EÚ špecifikoval, že EDF je určený na financovanie projektov výskumu a vývoja, ako aj na podporu európskeho obranného priemyslu.

Eurodróny, eurokoptéry a eurodelostrelectvo: Európska obranná spolupráca sa rozrástla o ďalších 17 projektov

Počet konkrétnych projektov, ktoré v oblasti obrany spoločne pripravujú alebo vyvíjajú krajiny Európskej únie, sa rozrástol na 34. Štáty chystajú napríklad európske pozemné raketové systémy, eurodróny, či spravodajskú školu EÚ.

Podľa týchto plánov by EDF na financovanie projektov v oblasti výskumu získal v ďalšom dlhodobom rozpočte EÚ približne 13 miliárd eur.

Tento rozpočet by bol rozdelený na 4,1 miliárd eur, určených na spoločný výskum v oblasti obrany, kde je možné až stopercentné financovanie, a na 8,9 miliardy eur ako doplnky k investíciám členských štátov, spolufinancovaním nákladov na vývoj prototypov (20 percent) a na zabezpečenie certifikácie a požiadaviek na testovanie (až do 80 percent).

Fond by mohol dať k dispozícii finančné prostriedky aj na vývoj nových zbrojných systémov, vrátane európskych drónov, ďalšej generácie stíhačiek, či nemecko-francúzskeho bojového tanku.

Predbežná čiastková dohoda však nezahŕňa konečný rozpočet, keďže ďalší, budúci rozpočet EÚ, musia schváliť noví europoslanci, a to až na jeseň.

Sporné otázky

Januárové kolo rokovaní odhalilo aj oblasti, v ktorých sa europarlament a členské štáty nezhodujú. Ide najmä o ciele fondu, etickú kontrolu aktivít, kritériá oprávnenosti financovaných subjektov a projektov, či o priame alebo nepriame riadenie fondu. Na väčšine bodov sa však podarilo dospieť k medziinštitucionálnej dohode.

V rámci predbežnej dohody boli doplnené viaceré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré objasňujú oprávnenosť financovania a činností. Podľa súčasného návrhu sú na financovanie oprávnené len projekty spolupráce, ktoré zahŕňajú aspoň tri subjekty z najmenej troch členských štátov alebo pridružených krajín.

Podľa súčasnej dohody majú byť takéto spoločnosti založené v EÚ, no nesmú byť kontrolované tretími krajinami. Spoločnosti z tretích krajín so sídlom v EÚ možno po posúdení k oprávneným žiadateľom rovnako zaradiť. Spoločnosti so sídlom mimo EÚ nebudú môcť využívať finančné prostriedky fondu, ale podieľať sa budú môcť na kooperatívnych projektoch.

Výrazne navýšený rozpočet na bezpečnosť pôjde na fondy, strediská aj na boj proti hybridným hrozbám

Európska komisia v stredu (13. júna) navrhla, aby v budúcom dlhodobom rozpočte Európskej únie (2021 – 2027) došlo k výraznému zvýšeniu financovania bezpečnosti – zo súčasných 3,5 miliardy eur na 4,8 miliardy eur.

Nejasné ostáva, či by tieto kritériá mohli byť v konečnom dôsledku upravené napríklad v prospech Spojeného kráľovstva, ktoré je stále najväčšou európskou veľmocou vo vojenskej oblasti a v marci by malo EÚ opustiť.

Čiastočne dohodnutý text musia teraz formálne schváliť europoslanci a zodpovední ministri z členských krajín Únie, pričom prípadné konečné hlasovanie na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu by sa mohlo uskutočniť v polovici apríla.

„Problémom však je, že nejde o definitívne rozhodnutie a po schválení nového rozpočtu viacročného finančného rámca sa budeme musieť k spisu vrátiť opäť,“ uviedol pre portál EURACTIV zdroj blízky Európskemu parlamentu, čim naznačil, že zmeny by mohli byť možné aj neskôr.

Boj o miliardy na obranu? Europoslanci odmietajú, aby ich získavali len zbrojní giganti

Brusel sa chystá v rokoch 2021 až 2027 vyčleniť na spoločnú európsku obranu až 13 miliárd eur. Otázkou však zostáva, či si peniaze rozdelia len zbrojní giganty, alebo aj menšie firmy, za čo lobuje aj Slovensko a Česko.

EDF by mal stimulovať aj cezhraničnú spoluprácu a účasť malých a stredných podnikov na obranných projektoch.

„Fond bude podporovať technologické inovácie a spoluprácu v európskom odvetví obrany tak, aby Európa mohla využívať špičkové a interoperabilné obranné technológie a vybavenie v nových oblastiach, ako je umelá inteligencia, šifrovaný softvér, technológia drónov alebo satelitná komunikácia,“ uviedla eurokomisárka pre vnútorný trh, priemysel a malé a stredné podniky, Elżbieta Bieńkowska.

Podľa Komisie je v rozpočte fondu vyčlenených štyri až osem percent finančných prostriedkov na „interferenčné inovácie s vysokým rizikom“.

Etické problémy

Etické otázky, ako napríklad výskum autonómnych zbraní alebo možný vývoz zbraní, boli kontroverznými oblasťami posledných rozhovorov.

Frakcia Zelených (Greens/EFA) sa snažila zabezpečiť, aby financovanie z EDF nebolo pridelené letálnym autonómnym zbrojným systémom (LAWs) či takzvaným „zabijackým robotom“.

Zatiaľ čo na úrovni OSN neexistuje v tejto oblasti už vyše dva roky konsenzus, 28 členských štátov by sa na spoločnej definícii mohlo dohodnúť.

Etika a umelá inteligencia: Experti formulovali „kritické výzvy“ novej technológie

Expertná skupina na vysokej úrovni pre umeleckú inteligenciu, ktorú zriadila Európska komisia, uverejnila dlho očakávanú správu o umelej inteligencii. Upozorňuje na otázky identifikácie, bodovacích systémov pre občanov, či robotov zabijakov.

Pre niektorých europoslancov je tiež „poľutovaniahodné“, že sa zákonodarcovia vzdali svojho postoja k delegovaným aktom, čo znamená, že prídu o možnosť parlamentnej kontroly fondu.

„Pravicová väčšina v Európskom parlamente dosiahla predbežnú dohodu s Radou o tom, že Európsky obranný fond by mal distribuovať miliardy eur na obranný priemysel bez akéhokoľvek zapojenia europarlamentu. Mnohé parlamentné pozície, ktoré podporovala väčšina aj vo Výbore pre priemysel, boli v procese obetované,“ uviedol Reinhard Bütikofer, hovorca frakcie Zelených pre obranu.

Ďalší zdroj z perimetra rokovaní povedal portálu EURACTIV.com, že ho „šokuje“, ako ľahko zákonodarcovia EÚ poskytli členským štátom voľnosť.

„Rada a Európska ľudová strana dokonca tvrdili, že by lobbingové aktivity mohli byť hradené priamo z fondu,“ dodal Bütikofer. Tieto podnety však nenašli podporu.

Nedostatok transparentnosti v procese kritizovali aj niektoré mimovládne organizácie. Po tom, ako Európska sieť proti obchodu so zbraňami podala sťažnosť Európskemu ombudsmanovi, Komisia zverejní zápisnice zo stretnutí poradnej skupiny o vojenskom výskume, ktoré položili základ pre EDF.