Stoltenberg: Ak Rusko znova zaútočí na Ukrajinu, ponesie následky

Generálny tajomník NATO, Jens Stoltenberg. [EPA-EFE/Mads Claus Rasmussen]

Zvýšená vojenská prítomnosť NATO vo východnom bloku je priamym dôsledkom použitia ruskej sily voči Ukrajine. Generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg v rozhovore pre portál EURACTIV povedal, že Severoatlantická aliancia je pripravená brániť všetkých spojencov.

„Vysielame Rusku jasný odkaz, že ak znovu použijú vojenskú silu proti Ukrajine, bude to mať následky,“ zdôraznil Jens Stoltenberg v rozhovore pre EURACTIV, ktorý sa uskutočnil pred jeho víkendovou návštevou Lotyšska a Litvy.

Na otázku, čo by NATO urobilo, keby Rusko napadlo Ukrajinu, Stoltenberg odpovedal, že „prvoradou úlohou je niečomu takému zabrániť“. Ak by sa to však skutočne stalo, NATO by zrejme reagovalo ekonomickými, finančnými a diplomatickými prostriedkami.

Stoltenberg redakcii potvrdil, že Rusko zhromaždilo pri Ukrajine ťažkú ​​vojenskú techniku, tanky a vojakov, ktorí sú teraz pripravení na boj. Zároveň podľa neho niet pochýb o ruskej podpore bieloruského autokrata Alexandra Lukašenka, ktorý rozdúchava krízu na poľsko-bieloruských hraniciach.

„Zámery Ruska nie sú jasné, ale čo vieme je, že už predtým použili vojenskú silu proti Ukrajine,“ odpovedal Stoltenberg na otázku, či by Kremeľ mohol využívať bieloruskú pohraničnú krízu ako dymovú clonu na prípravu vojenskej akcie proti Ukrajine.

„Urobili tak v roku 2014, stále okupujú Krym, naďalej destabilizujú východnú Ukrajinu a Donbas, voči Ukrajine bolo namierených niekoľko kyberútokov a sú zodpovední aj za hybridné aktivity proti nej. Teraz vidíme veľmi agresívnu rétoriku,“ povedal.

Dôvera medzi armádami NATO a Ruska je na bode mrazu. Aliancia však stále trvá na dialógu

Po vyhostení ďalších ruských diplomatov, podozrivých zo špionáže, prerušuje Rusko činnosť svojho zastúpenia pri NATO. Spojenci hovoria o vzorci, ktorý Moskva aplikuje po takmer celej Aliancii. Napriek tomu tvrdí, že komunikačné kanály s Moskvou prerušiť nechce.

„Keď si to všetko dáte dohromady, sú to, samozrejme, dôvody na obavy,“ povedal Stoltenberg s tým, že o odhodlaní a záväzku NATO brániť všetkých spojencov v regióne by nemalo byť pochýb.

„Zvýšená vojenská prítomnosť NATO vo východnom bloku je priamym dôsledkom použitia ruskej sily voči Ukrajine,“ povedal Stoltenberg a odkázal tak na bojaschopné skupiny NATO v Poľsku a pobaltských štátoch, ako aj na zvýšené výdavky na obranu.

NATO si nemôže vyberať

Lídri NATO sa v roku 2019 dohodli, že sa viac zamerajú na rastúci medzinárodný vplyv Číny. Zatiaľ čo Čína má u európskych spojencov často status „výzvy“, Rusko býva označované nálepkou „hrozba“.

Na otázku, či súčasná bezpečnostná situácia môže byť dôsledkom toho, že sa NATO prestalo primárne zameriavať na Rusko, Stoltenberg odpovedal, že si Aliancia nemôže dovoliť luxus vyberať si medzi bojom proti terorizmu a riešením ruských alebo čínskych výziev.

„V minulých rokoch sme boli svedkami obrovskej transformácie NATO, keď sme dávali oveľa menej prostriedkov na misie a operácie mimo oblasti, ako je Afganistan, a oveľa viac prostriedkov na kolektívnu obranu v Európe,“ povedal Stoltenberg.

„Musíme si uvedomiť, že všetci čelíme globálnym výzvam, takže myšlienka, že môžeme rozlišovať alebo sa snažiť obmedziť hrozby na konkrétne zemepisné oblasti, už nefunguje – je to previazané,“ dodal.

EURACTIV Podcast | Poradkyňa šéfa NATO: Rozhodovanie na základe konsenzu Alianciu posilňuje

V Aliancii pokračujú prípravy druhého najdôležitejšieho dokumentu Spojencov, Strategickej koncepcie NATO. Úlohou generálneho tajomníka v tomto procese je „priviesť členské štáty ku kompromisu, pod ktorý sa dokáže podpísať každý z nich,“ hovorí BARBORA MARONKOVÁ.

Strategická solidarita namiesto autonómie

V súvislosti s debatou o strategickej autonómii EÚ Stoltenberg zdôraznil, že NATO zostáva hlavným garantom bezpečnosti. „NATO je naozaj tam – od Bosny, Kosova, Líbye po Afganistan – to je strategická solidarita,“ vyhlásil tajomník NATO.

„Verím v strategickú solidaritu, čo znamená, že neverím v samotnú Severnú Ameriku, neverím v samotnú Európu, verím v Severnú Ameriku a Európu dohromady,“ povedal Stoltenberg.

O status garanta bezpečnosti sa teraz snaží aj EÚ, ktorá pripravuje i vlastný strategický plán.

Obranné aktivity Únie začínajú naberať jasné kontúry. Kam ukáže jej bezpečnostný kompas?

Európska komisia predstavila ministrom krajín EÚ dlho očakávaný Strategický kompas. Ide o plán, ktorý má posilniť bezpečnosť a obranu Únie v najbližších rokoch. Verejnosť sa detaily dozvie na jar, no portál EURACTIV už má informácie o tom, ako vyzerá.

Východoeurópske štáty a krajiny so silnou transatlantickou väzbou však zdôrazňujú, že nová vojenská koncepcia EÚ by nemala vzniknúť na úkor NATO, ale Alianciu iba dopĺňať. Podobný názor na situáciu má aj Stoltenberg.

„Európske úsilie v oblasti obrany vítame, to rozhodne áno. To, čo nechceme, je duplicita a nová štruktúra, ktorá súperí o rovnaké sily,“ povedal šéf NATO.

Posilnenie európskych vojenských kapacít, napríklad cez stále projekty štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a Európskeho obranného fondu (EDF), je podľa neho vítané. „Tieto schopnosti by, samozrejme, mali byť k dispozícii aj pre operácie NATO. Máme veľmi dobrý príklad, kedy EÚ a NATO spolupracovali na vývoji novej viacúčelovej technológie pre doplnenie paliva počas letu,“ uzavrel Stoltenberg.