Strategický kompas: Krajiny Únie chystajú spoločný zoznam bezpečnostných hrozieb

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Členské štáty EÚ finišujú prípravu vlastných katalógov, ktoré by sa mali stať základom novej európskej iniciatívy a posilniť „spoločnú strategickú kultúru“ v obrane a zahraničí. Výsledkom následných debát by mala byť akási dohoda o obranných ambíciách Únie.

Slovensko, podobne ako ostatné krajiny Únie, v súčasnosti pripravuje zoznam bezpečnostných hrozieb, ktoré by sa mali stať základom tzv. Strategického kompasu EÚ.

Po novej iniciatíve pod týmto názvom volajú ministri oficiálne od marca tohto roka. Rozhodnutie pripraviť takýto dokument padlo na neformálnom stretnutí šéfov rezortov obrán v Záhrebe. Jeho hlavným cieľom má byť dohoda o tom, aká veľká by mala byť európska obranná ambícia.

Samotná diskusia odštartovala cez leto a členské krajiny Európskej únie v súčasnosti finalizujú svoje zoznamy hrozieb, ktoré by mali predstaviť analytickému oddeleniu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), SIAC (Single Intelligence Analysis Capacity) do konca septembra.

Podobne, ako v iných krajinách, aj u nás pracujú na zozname hrozieb vojenskí spravodajcovia.

Slovensko zvažuje vyslanie vojakov do troch európskych misií

Ministerstvo obrany navrhne parlamentu, aby potvrdilo plán vyslať slovenských príslušníkov na výcvikové misie do Mali a Stredoafrickej republiky. Novinkou by mohol byť aj príspevok do novej námornej misie Irini v Stredozemnom mori. Vyslanie siedmich jednotiek prisľúbilo už bývalé vedenie rezortu.

Analytici na úrovni EÚ príspevky za jednotlivé krajiny spracujú. Výsledkom by sa mal stať celoeurópsky zoznam hrozieb, ktoré však nebude ESVČ hodnotiť, ani rozdeľovať podľa závažnosti, či urgencie. V novembri by podľa zdrojov portálu EURACTIV.com mali zoznam následne predstaviť členským štátom, zatiaľ však len vo forme utajeného dokumentu.

Prvý krok: Identifikácia hrozieb

Aj napriek snahe Globálnej stratégie EÚ sa zatiaľ krajiny nedohodli na spoločnom prístupe k tomu, ako chápať bezpečnostné hrozby v Únii. Dôvodov je množstvo, vrátane rozličných historických skúseností, či samotnej geografickej polohy jednotlivých krajín, a preto aj blízkosti a urgencie konkrétnych obáv. Ak je Európa pri nastavovaní spoločnej bezpečnostnej politiky (SBOP) nejednotná v tom, proti komu a čomu sa chce brániť, ďalšie kroky budú len ťažko efektívne.

Strategický kompas sa preto stane jednou z iniciatív, ktoré by mali napomôcť pri formovaní „spoločnej strategickej kultúry“ v Európe. Na jeho čele je podobne ako v ostatných, najnovších, celoeurópskych výzvach v SBOP francúzsko-nemecký tandem.

Prvým krokom bude vytvorenie akéhosi zoznamu hrozieb, ktorým jednotlivé členské štáty čelia. Ich súlad s politickými prioritami podľa Martina Sklenára, generálneho riaditeľa Sekcie obrannej politiky na rezorte obrany zabezpečí na Slovensku aj fakt, že charakteristika hrozieb bude zároveň súčasťou nových strategických dokumentov. Jednak ide o Bezpečnostnú stratégiu, ktorej prípravu koordinuje ministerstvo zahraničných vecí, a jednak o Obrannú stratégiu, ktorú pripravuje rezort obrany.

To, že Slovensko podporuje strategické témy, dôležité pre Nemecko, a to vrátane Strategického kompasu, ocenila nemecká ministerka obrany Annegreta Kramp-Karrenbauer aj na júlovej návšteve Bratislavy.

https://twitter.com/BMVg_Bundeswehr/status/1284081152052146177

Česká republika vidí v Kompase podľa tamojšieho rezortu obrany „príležitosť, ako znížiť rozdiel medzi ambíciami EÚ a potrebnými nástrojmi k ich naplneniu“. Podobne, ako slovenský rezort, kladie dôraz na koordináciu s NATO, a to najmä v oblasti rozvoja schopností a zabezpečovaní potrebnej súdržnosti medzi obrannými iniciatívami EÚ.

Globálnu stratégiu nenahradzujeme

Strategický kompas by sa na návrh nemeckého predsedníctva v Rade EÚ mal stať novým politicko-strategickým dokumentom, vďaka ktorému by sa rozpracovali úlohy, vyplývajúce z Globálnej stratégie EÚ, ktorú má blok od roku 2016. Berlín, ale aj eurokomisia ale prízvukujú, že Kompas by Globálnu stratégiu nemal nahradiť.

Podľa profesora Svena Biscopa, riaditeľa Kráľovského inštitútu pre medzinárodné vzťahy Egmont, je požiadavka členských štátov vytvoriť ďalší strategický dokument odrazom zložitosti výziev, ktorým dnes Únia čelí. Rovnako však môže vyplývať aj „z neschopnosti plne implementovať existujúce stratégie“, alebo byť spôsobom, ako „uzavrieť dohodu medzi členskými štátmi o prioritách zahraničnej politiky na nasledujúcich päť rokov“. V neposlednom rade ale môže ísť aj o akési „zahmlievanie“, v ktorom sa krajiny snažia iba „zahltiť „európsku mašinériu a prepadnúť sebaklamu o tom, aké sú aktívne“, píše Biscop vo svojej štúdii.

Európsky rozpočet a spoločná obrana: Strategická autonómia s polovicou peňazí?

Na spoločnú obranu chce Únia na najbližších sedem rokov vyčleniť približne 13,5 miliardy eur, z toho 1,5 miliardy na vojenskú mobilitu, 7 miliárd do fondu na spoločné obranné projekty a 5 miliárd na financovanie operácii. Je to málo, hovoria experti.

Problematických oblastí je pri samotnej tvorbe Kompasu viacero. V prvom rade ide o pomerne málo dynamický proces, pretože o hrozbách, ambíciách a ich napĺňaní sa bude diskutovať viac ako dva roky. Keďže ide o tému, ku ktorej majú najbližšie Francúzi, závery by mal formulovať práve Paríž, a to počas svojho predsedníctva v Rade EÚ, ktoré začne v januári 2022.

„Hrozby, ktoré v súčasnosti špecifikujú jednotlivé členské štáty Únie, sa môžu dovtedy aj významne zmeniť. Bezpečnostné prostredie je čoraz menej nepredvídateľné,“ pripomína Martin Sklenár.

Príkladom môže byť aj samotný francúzsky tlak na európsku strategickú autonómiu v obrane, ktorú posledné štyri roky presadzovali najmä v súvislosti s nacionalistickou politikou amerického vedenia. Ak by totiž situácia po novembrových prezidentských voľbách v Spojených štátoch zmenila, Francúzi by prišli o časť svojich tradičných argumentov.

Ako vo svojej štúdii predpokladá Daniel Fiott z Inštitútu pre bezpečnostné Štúdia EÚ (EUISS), analýza hrozieb sa pravdepodobne vyhne oblastiam, v ktorých Únia nemá politický mandát (napr. jadrové odstrašovanie). Rovnako nepredpokladá, že by viedla k posilneniu misií SBOP mimo EÚ v súvislosti s doložkou o vzájomnej pomoci a solidarite (článok 42.7 Zmluvy o EÚ), alebo dokonca označeniu konkrétnych krajín za hrozby, či už Ruska, Číny, alebo iných.

„Niekoľko členských štátov by sa mohlo obávať, že rozšírenie koncepcie bezpečnosti a obrany v rámci Strategického kompasu by mohlo otvoriť dvere k väčšiemu komunitarizmu v tradične medzivládnej oblasti a narušiť existujúci rámec mechanizmov (PESCO, EDF, CDP),“ pripomína Fiott.

https://twitter.com/DanielFiott/status/1297975702055260160

Omnoho skôr sa podľa neho dá očakávať, že členské krajiny EÚ budú žiadať zabezpečenie komplementárnosti so Strategickým kompasom Severoatlantickej aliancie, či jej politickými usmerneniami pre proces obranného plánovania z minulého roku (NATO’s 2019 Political Guidandaniel fioce for the Defence Planning Process, NDPP).