Turci už do partnerských krajín Aliancie vrátili 20 teroristov

Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan. [EPA-EFE/Andrej Cukic]

Po tom, ako Ankara získala kontrolu nad oblasťami v Sýrii a s nimi aj nad množstvom teroristov, začali Turci s ich repatriáciou. Na summite v Londýne chce Erdoğan svojim náprotivkom pripomínať, že v tureckej väzbe sú stále stovky ich krajanov.

Turecko ešte začiatkom novembra oznámilo, že v priebehu nasledujúcich týždňov začne s repatriáciou zadržaných zahraničných teroristov z organizácie Islamský štát. Išlo o naplnenie vyhrážok, ktoré najmä Recep Tayyip Erdoğan adresoval svojim náprotivkom v Severoatlantickej aliancii.

Turecký prezident, podobne ako šéf Bieleho domu Donald Trump, už niekoľkokrát lídrov varoval, že ak si svojich rodákov a teroristov z ISIS z regiónu nepreberú sami, začnú s ich vyhosťovaním.

Európske krajiny sa zatiaľ nedohodli, ako budú v tejto záležitosti koordinovať svoj postup, nakoľko si v nej rady nevedia dať ani jednotlivo.

Mnohé štáty dávajú od nich ruky preč. Tvrdia, že svojou aktívnou účasťou v zahraničných operáciách a v službách samozvaného kalifátu o svoje pasy a štátne občianstvo prišli. Napríklad pomerne aktívne Francúzsko, ktoré za posledných päť rokov priviezlo z regiónu Sýrie približne 250 bývalých bojovníkov ISIS, už odsúdilo asi polovicu z nich. Ďalšie štyri stovky Francúzov sú však stále v Sýrii.

Islamský štát zostáva podľa Únie hrozbou aj po zabití Baghdádího

Zabitie vodcu teroristickej organizácie je podľa EÚ vážny úder pre Islamský štát, no bez stabilizácie Sýrie a Iraku sú riziká rozmachu ďalšieho extrémizmu v regióne stále veľké.

V tureckých repatriačných centrách je stále takmer tri tisíc teroristov. Zhruba tretina z nich pochádza z krajín Európskej únie.

Zadržiavaných teroristov v tureckých centrách ide Erdoğan pripomínať premiérom a prezidentom aj na summit Severoatlantickej aliancie do Londýna, ktorý začína zajtra (3. decembra).

Do konca roka všetkých nevyhostia

Po rýchlom postupe operácie Prameň mieru, ktorý Ankara odštartovala na území severnej Sýrie v októbri, sa intenzívne hovorilo o tisíckach teroristov, žijúcich v regionálnych väzeniach. Kontrolu nad nimi mali zväčša kurdské milície. Vzhľadom na nutnosť ich zapojenia pri obrane oblastí, ktoré Turci ohrozovali, sa kurdské jednotky – medzi nimi aj stráž z väzníc – stiahli na sever.

Čiastočnú kontrolu nad zadržanými osobami, ktoré pôsobili v samozvanom kalifáte Islamsky štát, prebrali tureckí vojaci. Hoci sa v médiách objavili zábery, na ktorých muži, ženy aj deti zo sýrskych detenčných centier v chaose utekajú, ich počet nie je známy. Do začiatku operácie v nich malo žiť takmer desať tisíc osôb. Približne tretinu tvorili bývalí bojovníci ISIS, zvyšok boli ich ženy a deti.

Neutralizácia nepriateľa alebo demografické inžinierstvo? Po čo idú Turci do Sýrie?

Ozbrojená operácia nikdy nevyriešila komplexný a historicky zakorenený konflikt. Turecký zásah v Sýrii je ale treba vidieť aj v kontexte domácej politiky a pokračujúcej finančnej krízy. Väčšina Turkov totiž ešte stále počúva na protikurdský naratív.

Za tri týždne od začiatku procesu repatriácie sa Ankare podarilo vyhostiť teroristov zo šiestich partnerských krajín Severoatlantickej aliancie: 13 Nemcov, dvoch Belgičanov, dvoch Holanďanov, jedného Dána, jedného Brita a jedného Američana, píše turecká tlačová agentúry Anadolu Agency (AA). Spolu s jednými Írom je ich celkový počet 21.

Ankara plánovali vrátiť cudzincov do ich domoviny ešte tento rok. Minister vnútra Süleyman Soylu to avizoval začiatkom novembra, kedy Turci zadržiavali asi tri stovky bojovníkov. Vzhľadom na narastajúci počet zajatcov sa táto agenda pravdepodobne nenaplní.

Podľa AA domáce bezpečnostné zložky zabránili v posledných dvoch rokoch piatim teroristickým útokom, ktoré teroristi z ISIS v Turecku plánovali. Rovnako úrady odmietli vstup do krajiny takmer deviatim tisíckam osôb, ktoré mali na teroristickú organizáciu napojenie.

Turecko na programe summitu NATO

Turecko bude témou rokovaní na londýnskom summite NATO aj v ďalších oblastiach. Okrem aktivít Ankary v Sýrii, ktoré väčšina členských štátov Severoatlantickej aliancie odsúdila, sa bude diskutovať aj o ruskom protiraketovom systéme. Ten Turci nielenže napriek odporúčaniam svojich partnerov a najmä Washingtonu zakúpili, ale čoraz rýchlejšie napredujú aj s jeho inštalovaním.

V tureckých opozičných médiách sa však stále objavujú špekulácie o tom, že Ankara za podporu Washingtonu v Sýrii, teda stiahnutie amerických vojakov a vytvorenie priestoru pre operáciu Prameň mieru, systémy údajne inštaluje, avšak nesprevádzkuje. Týmto spôsobom by mohli Turci získať aj americké stíhačky F-35, ktoré chceli kúpiť, no ich predaj pre tureckú dohodu s Moskvou stopol Senát Spojených štátov.

Provládne turecké média ale píšu o tom, že nákup druhej série ruských systémov má byť naplánovaný už na budúci rok.

Prežíva NATO klinickú smrť? Čo na to východné krídlo?

Nedávne slová francúzskeho prezidenta o mozgovej smrti Aliancie rozrušili pred blížiacim sa summitom najmä krajiny na východnej hranici NATO. S Macronovým názorom sa stotožnilo spolu s Ruskom len Maďarsko.

Nemenej zaujímavé bude sledovať stretnutie tureckého a francúzskeho prezidenta. Po tom, ako Emmanuel Macron v rozhovore pre anglický The Economist hovoril, že NATO prechádza stavom klinickej (mozgovej) smrti, svojsky reagoval na prirovnanie aj Recep Tayyip Erdoğan. V priamom prenose tureckej televízie svojmu francúzskemu náprotivkovi odkázal: „Najprv si nechajte skontrolovať vlastný odumretý mozog. Takéto výroky sú vhodné iba pre ľudí, ktorí sú sami v stave mozgovej smrti, tak ako vy.“

Elyzejský palác si už na koberček pre prejav prezidenta zavolal tureckého veľvyslanca v Paríži.

Turci budú na summite svojim kolegom pripomínať, že ako jediný člen Aliancie susedíia s krajinami ako Sýria a čoraz nepokojnejším Irakom a Iránom. Do Londýna idú preto hľadať podporu svojej zahraničnej a vojenskej politiky.

„Potenciálne incidenty (v regióne okolo Turecka, pozn. red.) by sa mohli pridať do zbierky dobrých hororových príbehov, ktoré si mnohí európski kolegovia rozprávajú pri popíjaní nápojov v kaviarni. Pre turecké vojenské základne ale zostávajú realitou. (…) Preto je lepšie na chvíľu kávu odložiť a pozrieť si mapy Blízkeho východu. Tie majú totiž dobrý zvyk hovoriť samé za seba,“ vystihol tureckú agendu pre AA provládny analytik a profesor Can Kasapoğlu.