Ukrajina ako člen NATO? Naplnenie strategického cieľa krajiny je v nedohľadne

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyi a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na stretnutí v Bruseli. [EPA-EFE/Stephanie Lecocq]

Ukrajinskí predstavitelia verili, že zásadné reformy v štáte napomôžu k členstvu v NATO a ďalších západných štruktúrach. Napriek úsiliu je ale perspektíva členstva v Aliancii stále vzdialená. Dôvodom nie je iba konflikt s Ruskom, ale aj napätie s Maďarskom.

V posledných rokoch sa Severoatlantická aliancia čoraz aktívnejšie zaoberá otázkou, čo spraviť s Ukrajinou, ktorá svoju ambíciu patriť do západných štruktúr pretavila aj do ústavy.

Členstvo Ukrajiny je bezpochyby jednou z najkomplikovanejších a najviac rozporuplných tém, ktorým musí v dnešnej dobe NATO čeliť.

Za rozporuplnú sa dá považovať predovšetkým kvôli Ruskej federácii, ktorá sa netají tým, že by chcela Ukrajinu vidieť naspäť na svojej „obežnej dráhe“. Niektorí spojenci preto vidia v jej členstve možné negatívne eskalovanie vzťahov, ktoré sú už beztak napäté.

Prijatie krajiny, v ktorej aktívne pretrváva vojenský konflikt, mnohí pokladajú za rizikový krok, keďže kľúčový článok (článok číslo päť o spoločnej obrane) zakladateľskej zmluvy NATO garantuje kolektívnu ochranu všetkým členským štátom.

Do dlhého zoznamu prekážok, ktorým musí Ukrajina čeliť, sa najnovšie pridalo aj Maďarsko, ktoré na zasadnutiach NATO pravidelne hlasuje proti rozširovaniu spolupráce s Kyjevom.

Napriek tomu má Ukrajina na čele so svojou novou vládou pevne nastavený kurz a ambície smerujúce práve k členstvu v Severoatlantickej aliancii.

Stanú sa Ukrajina a Gruzínsko členmi NATO?

Na summite NATO v Bruseli sa lídri členských krajín stretli aj s prezidentmi Ukrajiny a Gruzínska. Pripomínajú si desať rokov, odkedy NATO obom prisľúbilo členstvo. Za dekádu sa mnohé zmenilo, no ich členstvo ostáva takmer rovnako vzdialené, píše MICHAL ČUBRÍK.

Rozdelený názor občanov 

Anexia Krymu v roku 2014 ukázala, že Ukrajina ďalej nemôže aplikovať politiku vojenskej neutrality, pretože v prípade konfliktu sa nedokáže ubrániť vlastnými silami. Reakciou na to sa v roku 2017 prijal právny predpis, ktorý ustanovil ukrajinské členstvo v NATO ako primárny, strategický cieľ zahraničnej a bezpečnostnej politiky. V roku 2019 sa predpis dokonca stal ústavným dodatkom, aby sa tak opätovne utvrdilo smerovanie Ukrajiny do západných štruktúr NATO a EÚ.

Následne bol tento cieľ potvrdený aj novozvolenou vládou na čele s bývalým komikom Volodymyrom Zelenskym. „Strategické smerovanie Ukrajiny dosiahnuť plnohodnotné členstvo v EÚ a NATO je zaznamenaný v ústave a zostáva aj naďalej nezmenený. Toto je naša priorita,“ uviedol Zelenskyi.

Postoj obyvateľov Ukrajiny v ich smerovaní však taký jasný nie je. Na základe výsledkov z augustových prieskumov verejnej mienky, organizovanými Nadáciou demokratických iniciatív a Kyjevským sociologickým ústavom, približne 40,9 percent obyvateľstva vidí v členstve Ukrajiny v NATO ochranu, ktorú ich krajina nutne potrebuje. 35,9 percenta vidí bezpečnosť práve v neutrálnom postoji, ktorý Ukrajina dlhé roky zastávala.

7,4 percent verí, že ukrajinskú bezpečnosť dokáže zabezpečiť Spoločenstvo nezávislých štátov (CIS) na čele s Ruskom. Pre porovnanie, v decembri 2018 až 46,1 percenta obyvateľov Ukrajiny súhlasilo s pripojením Ukrajiny k NATO, 24,1 percenta bolo za neutralitu a 7,2 percenta za pripojenie k CIS.

Čo na to NATO?

V roku 2018 prijali členské štáty Severoatlantickej aliancie oficiálne stanovisko, ktoré potvrdzovalo rozhodnutie z roku 2008 a summitu v Bukurešti. Ukrajina sa podľa neho v budúcnosti stane členom NATO.

„Nezávislá, suverénna a stabilná Ukrajina, pevne riadená demokraciou a vládou práva je kľúčom pre euroatlantickú bezpečnosť. (…) Stojíme si za naším rozhodnutím zo summitu v Bukurešti,“ stojí v oficiálnom vyhlásení z minuloročného stretnutia v Bruseli.

Avšak dátum, ktorý by približoval možnosť pripojenia Ukrajiny do Aliancie, zostáva dodnes neznámy. Členské štáty primárne požadujú naplnenie Akčného plánu pre členstvo (Membership Action Plan – MAP). MAP však nie je absolútnou zárukou členstva. Jeho úlohou je de facto prostredníctvom motivácie v členstve nasmerovať kandidátske krajiny správnym smerom. Od kandidátskych štátov sa požadujú zmeny najmä v oblasti obrany, ale aj v demokracii a politickom vývoji, aby sa tak priblížili stanovenému západnému štandardu.

Vystúpiť z NATO? Bola by to katastrofa pre bezpečnosť aj ekonomiku, hovoria slovenskí experti

Hoci Severoatlantická aliancia nástroje na vystúpenie zo spoločenstva k dispozícii má, bezpečnostní experti sa zhodujú, že táto riskantná špekulácia by bola politickým, ekonomickým, no najmä bezpečnostným hazardom a pre krajinu, akým je Slovensko, by mohla skončiť katastrofou.

Korupcia, vojenský hybrid, Donbas a Maďarsko

Ukrajina od roku 2014 prešla bezprecedentnými zmenami, ktoré ju priblížili k západnému vzoru. Politická scéna sa zmenila z oligarchického bojiska na komplexný a funkčný súbor viacerých politických skupín, z ktorých väčšina je orientovaná prozápadne. Výrazne sa obmedzila aj miera propagandy zo strany Kremľa, ktorá predtým ovládala politickú aj spoločenskú sféru. „NATO vás bude na tejto ceste ďalej podporovať,“ vyjadril sa Jens Stoltenberg, generálny tajomník NATO.

Mnohí odborníci sa však stále zhodujú, že v najbližšom časovom horizonte (10 až 15 rokov) je nepravdepodobné, že by sa Ukrajina stala členom aj napriek výrazným pokrokom. Podľa Sergeva Sukhankina, analytika nadácie Jamestown tomu tak je kvôli štyrom hlavným dôvodom – pretrvávajúca vysoká miera korupcie, nekompatibilita vojenskej technológie, spomínaný konflikt na Donbase a problém s Maďarskom.

Aj napriek každoročným miernym pozitívnym zmenám patrí Ukrajina v rebríčku Transparency International medzi štáty s najvyššou percepciou korupcie. V poslednej správe z roku 2018 bola označená za 120-tu najskorumpovanejšiu krajinu zo skúmaných 180. Pre ilustráciu Bulharsko, ktoré je dlhodobo vnímané ako najviac skorumpovaná krajina Európskej únie obsadilo „len“ 77 miesto.

Problém nekompatibility vojenskej technológie vzniká kvôli kombinácii sovietskeho arzenálu s modifikáciami vykonanými po roku 2014, aby sa tak priblížili západnému vzoru Aliancie. To, čo momentálne vidíme je vojenský „hybrid“, komentuje Sukhankin.

Maďarský rezort diplomacie: Ukrajina si môže sama za to, že sa nepribližuje k Únii

Ukrajina sa nedokáže približovať k Európskej únii a k NATO pre vlastné chyby, Maďarsko s tým nemá nič spoločné, vyhlásil štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Tamás Menczer.

Ukrajina sa aktívne snaží prostredníctvom spolupráce so silami NATO všetky dané prekážky eliminovať. Zásadná zmena ale predstavuje dlhý proces. Litve napríklad trvalo dlhých jedenásť rokov (od podania žiadosti o členstvo), kým sa stala plnohodnotným členom euroatlantickej štruktúry, pričom nebola zďaleka v pozícii, v akej sa dnes nachádza Ukrajina.

„V niektorých oblastiach vidíme väčší pokrok ako v iných. Zároveň však vieme, že takéto reformy sú aj za normálnych okolností veľmi ťažké, nieto v krajine, akou je Ukrajina. Čelí agresívnemu susedovi a časť jeho územia bola nezákonne anektovaná. Na východe Ukrajiny sú separatisti, čelí hybridným vojnám a kyberútokom,“ vyjadrila sa vedúca informačného centra NATO na Ukrajine Barbora Marônková v rozhovore pre Deutsche Welle.

https://twitter.com/NATOinUkraine/status/1149631462410313733

Rozpor medzi Budapešťou a Kyjevom je však špecifický, keďže sa jedná o konflikt s členom Aliancie. V tomto prípade sa NATO od konfliktu dištancuje a necháva riešenie na vzájomnej bilaterálnej dohode. „Dúfam, že Ukrajina a Maďarsko vyriešia svoje rozdiely o ktorých všetci vieme, že existujú. Verím, že prostredníctvom dialógu dokážu prísť na riešenia nezhôd,“ komentoval situáciu Jens Stoltenberg, generálny tajomník NATO.

Nezhody so susedom

Vzťahy medzi Ukrajinou a Maďarskom ochladli po tom, čo Verkhovna Rada Ukrajiny v roku 2017 prijala zákon o „zaistení funkcie ukrajinčiny ako štátneho jazyka“.

Podľa Budapešti daný zákon porušuje práva menšín na vzdelanie a jazykové práva značnej maďarskej komunity v najzápadnejších okresoch Ukrajiny.

„Cieľom zákona nie je zakázanie žiadneho druhu jazyka, ale podporenie rozvoja ukrajinčiny ako štátneho jazyka a odstránenie diskriminácie ukrajinského jazyka, čo pretrváva od doby ZSSR,“ uviedlo veľvyslanectvo Ukrajiny pre EURACTIV.com

Maďarsko však pre nezhodu brzdí spoluprácu medzi Ukrajinou a NATO a zároveň aj funkciu Komisie Ukrajina – NATO, čím sa značne spomaľuje celkový postup euroatlantickej integrácie Kyjeva.

Maďarsko sa vyjadrilo, že je ochotné zrušiť svoje veto len v prípade, ak Maďarom, žijúcim v Zakarpatskej oblasti, budú prinavrátené plnohodnotné jazykové práva. Ako bonus maďarská vláda prisľúbila Ukrajine balíček pomoci v hodnote 50 miliónov eur na rozvoj ukrajinskej infraštruktúry.

Budapešť je vo výhodnej pozícii tlačiť na Ukrajinu prostredníctvom blokovania jej postupu k členstvu, keďže na prijatie každého nového člena do organizácie je potrebný konsenzus všetkých členských štátov. Bez takéhoto súhlasu nemôže kandidátska krajina postupovať ďalej.

Kabinet ministrov v roku 2018 schválil návrh zákona, ktorým sa predlžuje prechodné obdobie na implementáciu jazykového článku do roku 2023. Momentálne ho posudzujú parlamentné výbory. Či Budapešť prijme danú novelizáciu zákona, zostáva zatiaľ otázne.

NATO musí prehodnotiť stratégiu voči Rusku, ustanovujúci akt spolupráce nefunguje

V časoch, keď Moskva už dávno nerozmýšľa nad možnosťou spolupráce, či dokonca vstupu do NATO, zakladajúci akt vo vzťahoch s Alianciou svoju funkciu nespĺňa. Spojenci v Severoatlantickej aliancii musia preto prísť s komplexnou, jasnou a dlhodobou stratégiou voči Rusku.

De facto člen?

Napriek negatívnym prognózam vstupu do NATO v blízkej budúcnosti, Ukrajina už dlhodobo prispieva bezpečnosti euro-atlantického priestoru prostredníctvom pomoci pri misiách a operáciách pod záštitou NATO.

Ukrajina podporila mierové operácie na Balkáne – v Bosne a Hercegovine a v Kosove. Naďalej prispieva do Kosovských síl (KFOR) ťažkou technikou. Rovnako sa zapojila aj do misií v Afganistane. Momentálne prispieva počtom 21 vojakov na pomoc afganským bezpečnostným silám a inštitúciám, píše NATO.

Aj v súvislosti so vzájomnou vojenskou spoluprácou sa bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko vyjadril, že aj keď Ukrajina ešte nie je oficiálnym členom, za „de facto“ člena sa už môže vopred pokladať.

„Nikto nepopiera, že kremeľská agresívna politika voči Ukrajine sa stala spoločnou výzvou pre euroatlantickú bezpečnosť. Stabilný euroatlantický priestor je nemožný bez silnej Ukrajiny, ktorá sa už de facto transformovala na východný blok NATO. (…) Nejde iba o ochranu ukrajinského územia. Spoločne bránime Európu.“

Pre skutočnú transformáciu Ukrajiny na plnohodnotného člena Aliancie je však podstatná práve pomoc zo strany NATO ale aj ostatných západných štruktúr.