Komisia dnes zverejní stratégiu podpory európskeho zbrojárstva. Plnou súčasťou schémy by mala byť aj Ukrajina.
Súčasťou stratégie EÚ pre obranný priemysel, ktorú dnes predstavuje Komisia, bude aj Európsky program pre obranné investície (EDIP). Stratégia aj program majú podporiť zbrojársku výrobu v EÚ.
Návrh sa netýka politicky citlivých otázok, ako vytvorenie „európskej armády“. Nezasahuje do oblasti obrannej politiky, ktorá je v kompetencii členských krajín. Zameriava sa na obranný priemysel a obchod s obrannými zariadeniami – teda na oblasť, v ktorej má EÚ kompetencie.
Po vzore amerického systému majú nové pravidlá európskym krajinám uľahčiť vytvorenie dostatočných obranných zásob aj predaj zbraní do zahraničia. V prípade krízy budú môcť vlády presmerovať civilnú výrobu na vojenskú.
Daňovými zvýhodneniami chce tiež podporiť spoločné obranné nákupy členských krajín – ideu, ktorá na papieri existuje už niekoľko rokov, no vlády ju veľmi nevyužívajú.
Odkiaľ prídu peniaze
V spoločnom obrannom fonde EDIP bude asi 1,5 miliardy eur. Je to však len zlomok potrebných investícií: podľa komisára Bretona bude Európa potrebovať na vybudovanie konkurencieschopného zbrojárskeho priemyslu asi sto miliárd eur.
Lídri Francúzska, Poľska a Estónska vyzývajú na nájdenie dodatočných peňazí vrátane z budúceho sedemročného rozpočtu EÚ (2028 – 2025). Paríž a Talin sú na čele skupiny krajín presadzujúcich financovanie obranných výdavkov zo spoločného európskeho dlhu, podobne ako pri protipandemickom fonde.
Myšlienka spoločného dlhu na obranu však zatiaľ nemá dostatočnú podporu. Jedinými európskymi peniazmi tak ostáva 1,5 miliardy v EDIP. Komisia tiež navrhuje zmeniť pravidlá fungovania Európskej investičnej banky tak, aby mohla financovať aj obranný sektor, pozmeniť taxonómiu udržateľnosti v prospech vojenských projektov a umožniť členským krajinám vydávanie spoločných dlhopisov na financovanie obrany.
Účasť Ukrajiny
Veľkou novinkou je plné zahrnutie Ukrajiny. Na predchádzajúcich obranných programoch sa z nečlenských krajín mohlo podieľať len Nórsko. Komisia chce teraz Kyjevu umožniť účasť v konzorciách pri spoločnom nákupe výzbroje, prístup k fondom v EDIP aj k ďalším výhodám programu.
Účasť Ukrajiny bude výhodná aj pre ostatné európske krajiny. Okrem nákupov európskych zbraní, potrebných na obranu pred ruskou agresiou, dva roky vojny viedli k modernizácii a posilneniu ukrajinského zbrojného priemyslu. Skúsenosti a inovácie budú môcť využiť aj firmy v krajinách Únie.
Ukrajinská účasť na programe je podmienená pokračovaním prístupového procesu k EÚ, posilňovaním právneho štátu a demokratických mechanizmov.


