Ukrajinský týždeň | Parlament schválil zákon o konfiškácii ruského a bieloruského majetku

Ilustračný obrázok. FOTO: Pixabay

Ukrajinský parlament prijal zákon, ktorý umožňuje konfiškáciu majetku fyzických a právnických osôb podporujúcich ruský útok. Mení sa tiež vojenská stratégia Ukrajiny, cieľom je dobytie obsadeného územia.

Týždenný prehľad udalostí na Ukrajine pripravuje redakcia EURACTIV Slovensko v spolupráci so skupinou študentov a študentiek medzinárodných vzťahov a politických vied Národnej univerzity Kyjevsko-Mohylskej akadémie, z ktorých väčšina stále pôsobí v Kyjeve alebo po presídlení na západe Ukrajiny, respektíve v zahraničí. 

Parlament schválil zákon o konfiškácii ruského a bieloruského majetku

Čo sa deje?

Po tom ako Rada národnej bezpečnostnej obrany prijala rozhodnutie o konfiškácii ruského a bieloruského majetku, predložil tento dekrét parlamentu aj prezident Zelenskyj. Najvyššia rada Ukrajiny prijala od začiatku vojny dva zákony o sankciách, prezident však nepodpísal ani jeden z nich kvôli riziku vrátenia súkromného majetku jeho majiteľom. V máji podporilo prezidentovu iniciatívu 12 poslancov a na stole je konečná podoba zákona. Zavádza nový druh sankcie, konfiškáciu majetku fyzických alebo právnických osôb do štátnych príjmov a zabavenia kapitálu, ktorým môžu priamo alebo nepriamo disponovať.

Zákon sa môže dotknúť ruských politických orgánov a štátneho aparátu ako aj samotných okupantov a vojakov. Zasiahne aj Bielorusov, ktorí chceli použiť svoju armádu na podporu ruskej agresie či umožnili Rusku využiť bieloruské územie, civilnú a vojenskú infraštruktúru pre rozmiestnenie ruskej armády a pustili ju cez svoje hranice na Ukrajinu.

Týka sa aj veľkých podnikov, ktoré zaplatili Rusku dane vo výške 170 miliónov rubľov, ako aj poskytovateľov darov orgánom štátnej moci a vojenskej správy Ruska. Konfiškácia hrozí aj nákupcom ruských dlhopisov a televíznym propagandistom, ktorí verejne ospravedlňovali ruskú agresiu voči Ukrajine a ukrajinskému ľudu a vyzývali na násilie. Zákon sa nebude vzťahovať na Ukrajincov s výnimkou tých, ktorí vedú teroristické aktivity alebo sú vlastníkmi podnikov, na ktoré sa sankcie vzťahujú.

Prečo je to dôležité?

Skonfiškovaný majetok by sa mohol použiť na posilnenie obranyschopnosti a obnovu Ukrajiny. Najvyšší protikorupčný súd bude rozhodovať v lehote desiatich dní. Nový sankčný nástroj umožňuje skonfiškovať majetok na ukrajinskom území aj mimo neho, čím sa výrazne rozšíri jeho rozsah. Stále však bude potrebná aj medzinárodná spolupráca.

Aký to má význam v budúcnosti?

Konfiškáciou majetkov a aktív Rusov, právnických osôb či Ukrajincov spolupracujúcich s okupantmi by mohla Ukrajina získať päťsto miliárd eur, tvrdí Národná agentúra pre prevenciu korupcie. Zákon bude v budúcnosti pravdepodobne ešte novelizovaný. Nie je napríklad jasné, kam skonfiškovaný majetok pôjde. Právne problémy môže spôsobiť aj nejasná definícia dôvodov konfiškácie – namierené majú byť proti tým, ktorí predstavujú významnú hrozbu ukrajinskej suverenity. Napriek tomu je uplatňovanie sankcií vo forme konfiškácie majetku vo všeobecnosti považované za nevyhnutný a správny krok v čase vojny.

Ukrajina zmenila vojenskú stratégiu

Čo sa deje?

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba 10. mája vyhlásil, že cieľ vojny s Ruskom sa zmenil. Kým na začiatku úplnej invázie bolo ukrajinskou stratégiou zatlačiť ruské vojská na pozíciu z 23. februára, dnes sa ozbrojené sily snažia o úplné oslobodenie okupovaných území. To sa predtým považovalo za nemožné.

K 13. máju ukrajinská armáda oslobodila 1 015 obcí. Situácia sa zlepšuje najmä v Charkovskej oblasti, kde sily územnej obrany dosiahli rusko-ukrajinskú hranicu. Na juhovýchode už situácia taká dobrá nie je. Mestá Cherson, Melitopol, Berďansk a Mariupoľ sú naďalej obsadené ruskými jednotkami, ktoré pripravujú sabotáže a unášajú ukrajinských aktivistov. Donbas je stále hlavným cieľom útočníkov, pričom mestá ako Severodoneck neustále trpia silným ostreľovaním.

Prečo je to dôležité?

V záujme zachovania ľudských práv a obnovenia suverenity Ukrajiny je potrebné oslobodiť všetky okupované územia a vrátiť ich pod ukrajinskú kontrolu. Pokroky v Charkovskej oblasti, ako aj stanovenie nového cieľa ukazujú, že s trpezlivosťou a medzinárodnou podporou je možné Rusko poraziť. Možnosť ukrajinského víťazstva vo vojne vyhlásil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Aký to má význam v budúcnosti?

Kým ruská ekonomika aj armáda slabnú, Ukrajina dostáva zbrane a finančnú podporu od medzinárodného spoločenstva. Čím skôr sa zbrane dostanú do krajiny, tým väčšia je pravdepodobnosť úplného oslobodenia území. Šance na dosiahnutie tohto víťazstva sú však diskutabilné. Aj minister Kuleba uviedol, že hoci vojna môže byť ešte hrozivejšia, stále existuje nádej.

Ak by sa to podarilo, veľa práce si bude vyžadovať začlenenie ľudí z dlhodobo okupovaných oblastí (od roku 2014) do zvyšku ukrajinskej spoločnosti. Veľká nádej sa vkladá do projektov ako Donbas.Future a projektu na podporu stratégie ekonomickej transformácie Donbasu, ktoré inicioval bývalý minister pre reintegráciu Oleksij Reznikov. Oba by mali pomôcť pri sociálnej aj ekonomickej reintegrácii.

Ukrajinská armáda začala s výcvikom na slovenských Zuzanách-2

Ukrajinskí vojaci už absolvujú výcvik na slovenských samohybných jednotkách Zuzana-2 napriek tomu, že dohoda o ich predaji ešte nie je uzavretá. Potvrdil to aj slovenský minister obrany Jaroslav Naď. Celkovo Ukrajina dostane najmenej osem kusov, pričom niektoré z nich sú ešte vo výrobe a doručené budú v najbližších týždňoch a mesiacoch. Podľa ukrajinských médií však Kyjev plánuje kúpiť dve batérie delostreleckých kompletov slovenskej výroby, čo by znamenalo 16 takýchto samohybných jednotiek s kalibrom 155 mm.

Ukrajina má teraz záujem najmä o pozemnú výzbroj ako sú systémy protivzdušnej obrany a protitankové riadené strely. Slovensko už poslalo Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300. Okrem toho súhlasilo aj s opravou a modernizáciou ukrajinskej vojenskej techniky.

Začala sa evakuácia ukrajinských vojakov z Azovstalu

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Malyar 16. mája informovala o dlho očakávanej evakuácii ukrajinských obrancov z oceliarskeho závodu Azovstal v Mariupole. Malyar tiež uviedla, že 53 ťažko zranených vojakov bolo prevezených do nemocnice v Novoazovsku a ďalších 211 dorazilo do Olenivky humanitárnym koridorom. Obe obce sa nachádzajú na okupovaných územiach Doneckej oblasti.

Prezident Zelenskyj vo svojom každodennom príhovore spomenul aj vojakov z Azovstalu. Zdôraznil, že Ukrajina ich potrebuje živých a že na zaistenie ich bezpečnosti je potrebný čas a starostlivosť. Vďaka spoločnému úsiliu OSN a Červeného kríža pokračujú rokovania o ľuďoch, ktorí v oceliarni zostali zablokovaní. Hoci sú dnes v ťažkej situácii, pomohli ukrajinskej armáde preskupiť sa, vytvoriť rezervy a zatlačiť ruských útočníkov. Už teraz sú považovaní za ukrajinských hrdinov a ľudia z celej krajiny čakajú na ďalšie aktuálne informácie o ich vyslobodení z Mariupoľa.