Únia na Ukrajine po prvýkrát nasadí sily, ktoré vznikli ako jeden z jej obranných projektov

Ilustračný obrázok. [EPA-EFE/Yonhap]

Európska únia na žiadosť Ukrajiny aktivuje kybernetickú jednotku rýchlej reakcie. Potvrdili to litovskí predstavitelia, ktorí tím vedú. Blok tak po prvýkrát využije obranné sily, ktoré vznikli vďaka jeho spolufinancovaniu. Kyberjednotka patrí medzi 60 bezpečnostných projektov Permanentnej štruktúrovanej spolupráce EÚ (PESCO).

Európska únia v reakcii na žiadosť Ukrajiny aktivuje svoju kybernetickú jednotku rýchlej reakcie (CRRT), ktorá má pomôcť Kyjevu čeliť ruským kyberútokom. V utorok (22. februára) to na Twitteri oznámil námestník litovského ministra obrany Margiris Abukevicius.

Litva, ktorá tomuto tímu predsedá, a jeho ostatní členovia, „aktivujú kybernetickú jednotku rýchlej reakcie, aby pomohli ukrajinským inštitúciám vysporiadať sa s rastúcou hrozbou kybernetických útokov,” napísal Abukevicius.

Eurokomisia navrhuje odpustiť DPH, ak krajiny nakúpia európsku obrannú techniku

Európska suverenita v obrane sa môže členským krajinám budovať o čosi ľahšie. Podľa nového návrhu pre obrannú politiku uvažuje blok o odpustení DPH pri nákupe obranného vybavenia, ktoré spoločne vyrobia členské štáty. Cieľom je podporiť európske projekty v oblasti vyzbrojovania.

Pre Európsku úniu je nasadenie CRRT o to dôležitejšie, že to bude po prvý raz, kedy sa v praxi využije spôsobilosť, ktorá vznikla vďaka novej európskej obrannej spolupráci.

„Pokiaľ vieme, bolo by to skutočne po prvý krát, kedy by bola nasadená spôsobilosť, vyvinutá v rámci Permanentnej štruktúrovanej spolupráce EÚ (PESCO),“ potvrdila pre EURACTIV Slovensko Európska obranná agentúra (EDA).

CRRT je jedným zo 60 projektov PESCO, ktoré Únia spolufinancuje. Až 25 krajín EÚ v nej spoločne vyvíja nové systémy a spôsobilosti pre spoločnú európsku obranu.

Európska obranná agentúra je súčasťou sekretariátu PESCO, ktorý projekty koordinuje na európskej úrovni. Samotné projekty však vedú členské štáty Európskej únie, pričom do nich musia zapojiť partnerov z ďalších členských krajín.

Správa o stave európskej obrany: Ambície Únie prekračujú možnosti európskych armád

Európska agentúra vidí perspektívu v spoločných projektoch, ako vývoj tankov, hliadkovacích plavidiel, ochrane proti bezpilotným lietadlám, ale už aj vo vesmíre. Európske armády sú podľa najnovšej revízie mimoriadne rôznorodé, rozlične modernizované a odlišná je aj ochota tento stav meniť.

Európska kybernetická jednotka rýchlej reakcie bola založená v roku 2019 a pozostáva z odborníkov z Chorvátska, Estónska, Litvy, Holandska, Poľska a Rumunska. Jednotlivé tímy v CRRTs si navzájom „pomáhajú pri zabezpečovaní vyššej úrovne kybernetickej odolnosti a umožňujú tak spoločne reagovať na kybernetické incidenty,” opisuje projekt EDA. CRRTs majú byť vybavené kybernetickými nástrojmi, vďaka ktorým vedia detegovať, rozpoznávať a zmierňovať kybernetické hrozby.

Podľa litovského ministerstva zahraničných vecí v týchto chvíľach posudzujú zúčastnené členské štáty „rôzne scenáre, zahŕňajúce podporu na mieste, ale aj na diaľku, ako aj počet a typ kybernetických expertov”.

„Samotný tím sa skladá z ôsmich až dvanástich odborníkov na kybernetickú bezpečnosť s rôznymi odbornými znalosťami v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorí sú delegovaní zo všetkých členských štátov projektu,” uviedla pre EURACTIV Ala Vandermeeren z litovského zastúpenia pri EÚ.

Pokiaľ ide o konkrétny scenár zapojenia tímu, Litva prízvukuje, že nateraz nemôže prezradiť viac informácií.

Kyberútokov zo strany Ruska pribúda

Vilnius pri zapojení CRRT reagoval na rozhodnutia Kremľa uznať separatistické oblasti na východe Ukrajiny a následne aj vyslať do nich ruských vojakov. EÚ tieto kroky odsúdila a avizovala uvalenie rozsiahlych sankcií zameraných na tieto samozvané štáty – tzv. Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR).

Na kybernetické útoky zo strany Ruska upozornil ešte v pondelok (21. februára) ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, podľa ktorého ich Kremeľ využíva, „na eskaláciu situácie“.

„Sme svedkami dezinformačných kampaní, kybernetických útokov. Sme svedkami zjavne falošných správ o Ukrajine, ako aj zvýšenej vojenskej aktivity,” povedal Kuleba novinárom v Bruseli.

Ukrajinské orgány kybernetickej bezpečnosti tiež začiatkom týždňa upozornili na tieto hrozby, pričom medzičasom už došlo k niekoľkým útokom na ukrajinské vládne webstránky, píše AFP.

Kuleba v tejto súvislosti vyzval EÚ, aby prijala rozhodnutia, ktoré „vyšlú Rusku jasný odkaz, že jeho eskalácia nebude tolerovaná a že Ukrajina neostane sama”.

Únia reagovala uvalením sankcií na Rusko a jeho predstaviteľov, ktoré patria medzi tie najtvrdšie, aké kedy blok avizoval.