Únia pripravila novú stratégiu pre Irak, základom má byť územná celistvosť

Od roku 2015 už Únia v reakcii na humanitárne dôsledky konfliktu v Iraku vyčlenila 350 miliónov eur. FOTO: EK

Európska stratégia pre Irak potvrdzuje doterajšie záväzky, krajinu však vidí územne jednotnú a čaká na posilňovanie národnej identity. Únia tak jasne dáva najavo svoj postoj k snahám Kurdistanu o osamostatnenie.

Šéfka európskej diplomacie Federica Mogherinivá a Európska komisia dnes predstavili Európsku stratégiu pre Irak. Návrh objasňuje prebiehajúcu, ale aj budúcu podporu Únie pre túto krajinu. Podľa Komisie tiež plne zohľadňuje priority irackej vlády.

Stratégia sa zameriava najmä na poskytovanie humanitárnej pomoci irackému ľudu, ktorá má uľahčiť stabilizáciu v regiónoch, oslobodených od teroristickej organizácie Daesh. Tri milióny presídlených Iračanov, ktoré tento región kvôli teroristom opustili, sa stále nedokáže vrátiť domov.

Porážka Dáišu v Iraku je na dohľad, čo však potom?

Získaním druhého najväčšieho irackého mesta z rúk islamistov sa vojna s Dáišom ani problémy v regióne zďaleka neskončia.

Územná celistvosť ako strategická priorita

„Irak je po teritoriálnej porážke Daeshu, za ktorú priniesol veľkú obetu, na križovatke svojej histórie. Teraz je nevyhnutné rýchlo konať a obnoviť krajinu za účasti všetkých zložiek irackej spoločnosti a podporiť a chrániť základné práva a právny štát v každej oblasti,“ uviedla Mogheriniová.

Podľa nej môže skutočný mier zaistiť len začlenenie a inkluzívnosť. Dôležité bude aj to, aby odhodlanie nasledovala aj medzinárodná komunita, dodala.

Nová stratégia sa zameriava aj na dlhodobé reformy, ktoré zaistia obnovu krajiny a jej budovanie na demokratických princípoch. Za strategické ciele Únia v Iraku považuje zachovanie jednoty suverenity a územnej celistvosti, podporu trvalo udržateľného hospodárskeho rastu, posilnenie irackej národnej identity, zmierenie medzi rôznymi komunitami, či riešenie problémov migrácie.

Práve odkazom na územnú celistvosť a posilňovanie irackej identity dáva Únia jednoznačne najavo aj svoj postoj k samostatnosti irackého Kurdistanu. Napriek tomu, že Kurdi, žijúci v Iraku, sa v septembrovom referende vyslovili za vytvorenie samostatného štátu, ktorý by už nebol len autonómnou oblasťou v Iraku, medzinárodná komunita ani Európska únia tento jednostranný krok menšiny nepodporila. V Iraku dnes tvoria Kurdi takmer pätinu obyvateľstva.

Kurdi v referende potvrdili záujem o vlastný štát, neakceptoval by ho ale nikto iný

Brusel delenie Iraku odmieta, na podobný prípad referenda v Katalánsku sa ale pozerá inak.

Návrh Európskej komisie prerokujú ministri zahraničných vecí Európskej únie už na svojom prvom tohoročnom zasadnutí, 22. januára. Následne návrh posúdi aj Európsky parlament.

Európska komisia v roku 2017 vyčlenila na humanitárnu pomoc Iraku celkovú sumu 82,5 miliónov eur. Pomoc Únie financuje humanitárne projekty, zabezpečujúce základné potraviny, zdravotnú starostlivosť, vodu, či hygienu. Financuje aj projekty na zabezpečenie vzdelávania pre deti postihnuté krízou.

Od roku 2015 Únia v reakcii na humanitárne dôsledky konfliktu v Iraku vyčlenila 350 miliónov eur.

EÚ v roku 2018: Zahraničie a bezpečnosť

Hoci zásadné rozhodnutia v smerovaní spoločnej zahraničnej a obrannej politiky EÚ, ktoré by mohli významne zmeniť nastavený kurz v tomto roku pravdepodobne nepadnú, Únia si bude chcieť uzurpovať silnejšie postavenie na miestach, ktoré boli doteraz americkou dominantou.